Pri nižšej ako 13, 5 % sa dotácia neposkytuje.

Vplyv vstup SR do EU na agropot. odvetvie

Spoločná poľnoh. politika je výrazne ochranárskou politikou vyspelých krajín s mimoriadne vľkým podielom opatrení priamo ovplyv. trh a prijmi poľnohos. z realizácie produkcie komod. vstupov.
Poľ. politika SR je oproti tomu podstat. viac orient. na štruktur. opatrenia a opat. k netrhovej stabilizácie príjmov poľnohospodárov. Podporu poľ. v EU platia 50 % spotrebitelia. Zatial sa v SR pohybuje tento podiel 18 %. Aj z tejto podpory podst. časť id e vlastníkom pôdy a ostatnému poľn. kapitálu. Z porovnania úrovne štruk. podpôr SR a EU vyplýva, že v r. 04 sa poľn. podniky a indiv. hospod. roľníci ocitnú v silne defor. trhovom prostr. Doteraz nie sú podmienky vstupu na E trh stále jasné. Stanovisko EU k rozšír. je komplexné a nedáva veľký priestor k zmene jeho predvstup. pozície. preto je podriadená pravidlám spoločnej poľ. politiky EU a rozpočtu EU do r. 06. Doteraz nie je jasne def. predstava o rozpočte EU do ďalších rokov ako bude politika vyzerať po r. 07. Stanovenie 10-ročného obdobia pre SR nie je zásadným spôsobom zdôvodnená. Výkony a príjmy fariem v SR a EU
V porovnaní zisku z ha vychádza v náš neprospech. Priame platby na plodiny na ornej p. tvoria v člen. krajinách EU rozhod. časť podpory. Celk. dotácie tvorili v EU v r. 1999 až 56 % príjmu rodin. fariem,čo predst. 236,5 EUR na ha poľ. p. U nás dosiahla táto podpora 68,7 eur.
Z celk. dot. V EU tvorili priame platby na ha ornej p. prib. 25 %, čo je 124 eur na ha. Z dot. na RV a ŽV tvorili až 50 % samotnej priamej platby. Inak povedané priama podpora poľ. v EU je o 80 % vyššia ako u nás. Z tejto jednoduchej analýzy je zrejmé, že EU v podstate ponúkanou formou pre kandidát. štáty formou po vstupe do EU znevýhodňuje ich konkurenčnú schop. Z porov. Eu a SR na ha poľ. p. priemernej farmy z r. 99 vychádzajú nasled závery:
- celk. prod. na ha poľ. p. bola v r. 99 oproti SR 2- naásobná a medzispotreba 2,5 krát vyš.
- priem. veľkosť farmy v SR je 10 krát vyš. ako vo VB
- počet prepoč. pracov. je porovnateľný
- najvyššiacelk. prod na ha poľ. p. bola dos. v Nem, v Špan. najmenšiea
- Zo SR je porov. v nákladoch Špan.
najvyšší hrubý prijem na ha poľ. p. bol dosiah. v Rak, čerpali aj najvyš. a najniž. Portugalsko
celkový príjem farmára na ha je 2krát vyš. ak v EU

z príjmu prepoč. pracovníka je zrejmé, že tento je poznamenaný veľ. farmy a počtom prepoč. pracovníkov na 100 ha p. Najvyš. príjem je tam, kde je najvyš. výmera – FR. Výkon. fariem je podmienená ich celk. kapitálom – dôkaz Rak.