Ekonomický vývoj poľnohospodárstva 2000 – 2001

Národohospodárske postavenie agropotravinárskeho sektoru je určitým jeho príspevkov k tvorbe HDP a podieľa sa na zamestnanosti. HDP sa meria výroba a rovná sa súčtu pridaných hodnôt zvýšenému o DPH uvalenú na výrobky a o čisté dovozné dane (= colné poplatky – dovozné subvencie). HDP = súčet pridaných hodnôt jednotlivých sektorov, odvetví, výrobných jednotiek + DPH a cla – dovozné subvencie.
Od HDP k HNP sa dostaneme keď k HDP pripočítame príjmy výrobných faktorov platených zo zahraničia a odpočítané dôchodky faktorov platené do zahraničia.
Hrubá pridaná hodnota = finálna poľnohospodárska produkcia – spotreba nakúpeného imputu (materiálové náklady)
Čistá pridaná hodnota = hrubá pridaná hodnota + dotácie do prevádzky – odpisy IM – dane – nájomné – úroky.
V r. 01 ostal podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP (vyjadrený v stálych cenách Z r. 95) na r. 00. Zvýšil sa podiel odvetvia na obstaraných investíciách a tvorbe pridanej hodnoty. Napriek tomu SR patrí ku krajinám s najnižšou pridanou hodnotou na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. To významnou mierou ovplyvňuje rozdiely úrovní cien a dynamike vývoja cenových nožníc medzi vstupmi a vyúsťuje v jednotlivých krajinách, ale aj úroveň produkčných parametrov poľnohospodárskej výroby.
Podiel agropotravinárstva na zápornom salde zahraničného obchodu 01 sa znížil pod hranicu 20 %. Saldo zahraničného obchodu národného hospodárstva v r. 01 predstavovalo – 120 mld. Sk (na SR sme doviezli viac ako vyviezli). Schodok zahraničného obchodu v r. 01 je viac 20 mld.
Podiel dotácií do poľnohospodárstva z HDP sa medziročne nezmenil. Pritom SR malo v r. 01 v rámci krajín V 4 najnižšiu štátnu dotáciu na ha.
V r. 01 pokračoval mierny úbytok poľnohospodárskej pôdy. Najviac bol ovplyvnený občianskou bytovou výstavbou 248 ha a zalesňovaním 435 ha. Zvýšila sa výmera TTP na úkor ornej pôdy. Stupeň zornenia dosiahol 59,18 % (podiel ornej pôdy). Hodnota majetku v poľnohospodárstve v r. 01 predstavovala 83 mld. Sk. Medziročne klesla len 0,6 %. Prispela k tomu zvýšená aktivita o 15 % najmä v kategórii strojov, zariadení a dopravných prostriedkov. Pod vplyvom zvýšených investícií sa zastavil rast opotrebovanosti majetku v poľnohospodárstve a jeho službách. Napriek tomu úroveň opotrebovania HIM je naďalej vysoká 49 %. Zamestnanosť v poľnohospodárstve sa naďalej znižuje, ale medziročný pokles predstavoval 7,6 %, teda bol menší ako pred rokom. V poľnohospodárstve v r. 01 pracovalo 106 tis.

ľudí, z toho v poľnohospodárskych družstvách 76 tis. Relatívna zamestnanosť na 100 ha poľnohospodárskej pôdy sa znížila zo 4,7 pracovníka v r. 00 na ... pracovníka v r. 01. Podiel nezamestnaných osôb s posledným zamestnaním v poľnohospodárstve z celkového počtu odvetvovo evidovaných nezamestnaných sa znížil o 1,1 %-álneho bodu a dosiahol 5,6 %. Priemerná mzda v poľnohospodárstve sa zvýšila o 766 Sk. Poľnohospodárstvo naďalej patrí medzi odvetvia s najnižšou úrovňou priemernej mzdy. Mzdová parita na priemere hospodárstva SR sa medziročne zhoršila o 0,4 bodu a dosiahla 76,1 %.

Porovnanie úrovne minimálnej priemernej mesačnej mzdy
Odvetvie Priemerná mzda v r. 01 Prírastok oproti r. 00
Poľnoh.: RV, ŽV 9842 108,4
Výroba potravín 12566 110,4
Priemyselná výroba 13524 110,0
Spracovanie dreva 10076 103,7
Stavebníctvo 13266 110,2

Doprava 14515 109,8
Peňažníctvo a
poisťovníctvo 24852 110,1
Spolu odvetvia
ekonomickej činnosti 12931 109,0

Podľa predbežných údajov sa hrubá poľnohospodárska produkcia (RV, ŽV) medziročne zvýšila hlavne vplyvom RV. V r. 01 HPP na 1 ha dosiahla 22 991 (RV 9817, ŽV 13273), v r. 00 19 528. V absolútnom vyjadrení HPP dosiahla v r. 01 48 mld. 578 tis. (ŽV 27 mld., RV 21 mld.). V RV sa medziročne zvýšila produkcia hlavných plodín s výnimkou zemiakov a ovocia. V porovnaní s 10-ročným priemerom boli ha úrody všetkých hlavných plodín vyššie okrem ovsa a raže.
Spotreba priemyselných hnojív medziročne vzrástla o 16 % a dosiahla 54 kg čistých živín na ha poľnohospodárskej pôdy. Priemyselnými hnojivami sa v r. 01 hnojilo 80 % ornej pôdy. Spotreba chemických ochranných látok sa medziročne zvýšila o 2 %. Ponuka základných rastlinných výrobkov v r. 01, 02 uspokojila dopyt. Sebestačnosť v rámci hlavných plodín sme nedosiahli len pri zemiakoch, strukovinách a ovocí. Rok 01 zaznamenal najvyšší nárast cien rastlinnej výroby za posledných 8 rokov, hlavne obilnín. Ceny obilnín sa zvýšili o 9 – 20 %.
V ŽV bol vývoj počtu HZ priaznivejší ako v predchádzajúcich rokoch. Zvýšil sa počet kráv, oviec a hydiny, zastavil sa pokles počtu prasníc a spomalil sa pokles stavov výkrmového HD a ošípaných v r. 01 došlo k pozitívnemu vývoju úžitkovosti a reprodukčných vlastností HZ s výnimkou plodnosti kráv. Zásobovanie trhu živočíšnymi produktmi bolo dostatočné s výnimkou bravčového mäsa, kde sa prejavil sezónny nedostatok ponuky.
Ceny živočíšnych produktov sa v r. 01 zvýšili s výnimkou slepačích vajec.

Najviac, až o viac ako 14 % stúpli ceny jatočných ošípaných. Nákazová situácia v chovoch HZ v r. 01 bola stabilizovaná. Z nákaz registrovaných medzinárodným úradom pre nálezy bolo diagnostikované jedno ložisko klasického moru ošípaných a u diviaka v 33 lokalitách. Súčasne boli potvrdené registrované prípady BSE.
Subjekty poľnohospodárskej prvovýroby dosiahli v r. 01 zisk 605 mil. Sk a 72 % z nich bolo ziskových. Medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku spôsobilo viaceré vplyvy a to najmä:
- zvýšenie výroby hlavne rastlinných produktov s následným zvýšením tržieb z predaja vlastných výrobkov
- finančné prostriedky na kompenzáciu sucha v r. 00, ktoré sa použili na založenie úrody v r. 01 a intenzifikáciu výroby
- medziročné zmiernenie roztvárania cenových nožníc medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov a vstupov do poľnohospodárstva, čo pri výraznejšom raste tržieb ako spotreby vstupov znamenalo zníženie dôchodkového deficitu o 360 mil. Sk z celkovej akumulovanej výšky 14 769 mil. Sk za roky 91 – 01
- vyššia podpora zo štátnych fondov (ŠFTR, ŠPFPP) a daňová úľava zo spotrebnej dane z motorovej nafty
- sprístupnenie úverov
- reštrukturalizácia podnikateľských subjektov (odstránenie dubiózneho majetku, optimalizácia výrobných podnikov, znižovanie nákladovosti racionalizáciou pracovných postupov a substitúciou živej práce
- zefektívnenie konkurzných postupov a zvýšenie temp konkurzov

Výkony a výnosy spolu vzrástli hlavne v dôsledku oživenej výroby a následne predaja pod vplyvom zvýšených vkladov do pôdy. Tržby z RV sa zvýšili o 31 % a zo ŽV o 13 %. Rýchlejší rast výroby ako výrobnej spotreby sa prejavil v tvorbe pridanej hodnoty, ktorá sa zvýšila takmer o 33 %. Dosiahnutý zisk pozitívne ovplyvnil rentabilitu celkového a vlastného kapitálu, ktorý vzrástol o 2,71 %-álneho bodu. Platobná neschopnosť sa mierne znížila, pričom pretrvávala prvotná platobná neschopnosť, tzn. že poľnohospodárske podniky dlhujú
Pomer medzi celkovými záväzkami a pohľadávkami zostal na úrovni r. 00 v pomere 1:2,4 (viac záväzkov ako pohľadávok). Zlepšenie dôchodkovej úrovne poľnohospodárstva umožnil zvýšiť obstaranie investícii o 26 % medziročne, najmä stroje a zariadenia.

Objem investícií však nestačil pokryť potrebu obnovy HIM, preto sa celkové opotrebenie znížilo len nepatrne (o 0,6 %) na úroveň 46 %.

O skladbe nákladov, výkonov a tvorby zisku poľnohospodárskeho podniku hovorí nasledujúca schéma:

Materiálové náklady Náklady spolu Výkony a výnosy spolu Výkony spolu Realizované výkony Tržby z poľnohospodárskej výroby
Mzdové a ostatné osobné náklady Tržby za výrobky a práce pomocnej výroby
Tržby za výrobky a práce pridruženej výroby
Služby nemateriálovej povahy Aktivácia investícií
Finančné náklady Tržby z výrobnej činnosti
Zisk Tržby z obchodnej činnosti
Položky zlepšujúce alebo skracujúce tržby
Zmena stavu zásob výrobkov a nedokončenej výroby
Mimoriadne výnosy

Hospodársky výsledok zlepšili obidve rozhodujúce formy právnických osôb, ale viac poľnohospodárske družstvá. Fyzické osoby dosiahli súhrnne zisk a 71 % z nich bolo ziskových. Úroveň dôchodkov sa zlepšila nielen v lepších, ale aj v horších prírodných podmienkach.


2. prednáška
Podpora podnikateľov hospodáriacich na pôde v horských a iných poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach

V súčasnosti platí výnos min. pôdohospodárstva SR k 3. 1. 02 pod číslom 3485, podľa ktorého približne 1 517 000 ha má nárok na určitú podporu.
Dotácie na udržanie TTP kosením a pasením (musia byť min. 1-krát za rok vykosené alebo v priebehu leta spásané).
a) musíme chovať najmenej na 100 ha TTP 35 a viac VDJ – 100 % dotácie
b) od 30,1 do 35 vrátane – nárok na dotáciu 80 %
c) od 25,1 do 30 vrátane – nárok na dotáciu 70 %
d) pod 25 – žiadna

Dotácie na kompenzáciu nižšej dôchodkovosti v dôsledku znevýhodnených výrobných podmienok na obhospodarovanie ornej pôdy. Pri obhospodarovaní TTP sa dotácie pohybujú od 3700 (1. skup.) do 950 Sk (2. skup.) – pôdy v skupine od 1 do 15. Pri obhospodarovaní ornej pôdy 1850 – 475 Sk.
Dotácie na kompenzáciu nižšej dôchodkovosti v dôsledku znevýhodnených výrobných podmienok pri pestovaní špecifických kultúr (chmeľ, hrozno, ovocie, drobné ovocie, špargľa) do výšky 10 %.
Podpora chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka a chovu oviec a kôz do 9000 Sk na kravu v cenovej skupine pôdy 1 – 8. 9 – 15 8000 Sk. V chove oviec viac ako 1 rok do 600 Sk v úžitkových chovoch, do 700 Sk v rozmnožovacích chovoch, do 800 Sk v šľachtiteľských chovoch. Za zvýšenia stavu o 1 ks 200 Sk.
Dotácie sa poskytujú na 6,50 Sk za 1 l mlieka, ak majú min. 70 l úžitkovosti. Ovčí syr do 27 Sk za kg pri dosiahnutí predaja najmenej 14 kg syra za sezónu.
Do 15 Sk za 1 kg jahňaťa vo výkrme do vyššej váhovej kategórie. Dotácia na chov kôz vo veku na 6 mes. do 700 Sk v chovoch evidovaných v plemenných knihách a do 530 Sk v ostatných chovoch. 4,30 Sk pri dosiahnutí úžitkovosti 300 l a 27 Sk na 1 kg kozieho syra (min. 30 kg syra za sezónu od jednej kozy).
Ministerstvo poľnohospodárstva vyhlásilo pre rok 02 nasledovné rozvojové programy agrárnej a potravinovej politiky:
a) trhové režimy
b) všeobecné služby pre poľnohosp.
c) ekologické poľn.
d) modrnizácia a podpora štrukturálnych zmien v poľn.

Trhové režimy a v rámci nich sa poskytujú dorácie na kompenzačné platby v RV
- dot. na cuk. repu do 170 Sk za 1 tonu s cukornatosťou najmenej 15 %. Pri nižšej cukornatosti za každú destainu % sa dotácia kráti o 5 sk.

Pri nižšej ako 13, 5 % sa dotácia neposkytuje.

Vplyv vstup SR do EU na agropot. odvetvie

Spoločná poľnoh. politika je výrazne ochranárskou politikou vyspelých krajín s mimoriadne vľkým podielom opatrení priamo ovplyv. trh a prijmi poľnohos. z realizácie produkcie komod. vstupov.
Poľ. politika SR je oproti tomu podstat. viac orient. na štruktur. opatrenia a opat. k netrhovej stabilizácie príjmov poľnohospodárov. Podporu poľ. v EU platia 50 % spotrebitelia. Zatial sa v SR pohybuje tento podiel 18 %. Aj z tejto podpory podst. časť id e vlastníkom pôdy a ostatnému poľn. kapitálu. Z porovnania úrovne štruk. podpôr SR a EU vyplýva, že v r. 04 sa poľn. podniky a indiv. hospod. roľníci ocitnú v silne defor. trhovom prostr. Doteraz nie sú podmienky vstupu na E trh stále jasné. Stanovisko EU k rozšír. je komplexné a nedáva veľký priestor k zmene jeho predvstup. pozície. preto je podriadená pravidlám spoločnej poľ. politiky EU a rozpočtu EU do r. 06. Doteraz nie je jasne def. predstava o rozpočte EU do ďalších rokov ako bude politika vyzerať po r. 07. Stanovenie 10-ročného obdobia pre SR nie je zásadným spôsobom zdôvodnená. Výkony a príjmy fariem v SR a EU
V porovnaní zisku z ha vychádza v náš neprospech. Priame platby na plodiny na ornej p. tvoria v člen. krajinách EU rozhod. časť podpory. Celk. dotácie tvorili v EU v r. 1999 až 56 % príjmu rodin. fariem,čo predst. 236,5 EUR na ha poľ. p. U nás dosiahla táto podpora 68,7 eur.
Z celk. dot. V EU tvorili priame platby na ha ornej p. prib. 25 %, čo je 124 eur na ha. Z dot. na RV a ŽV tvorili až 50 % samotnej priamej platby. Inak povedané priama podpora poľ. v EU je o 80 % vyššia ako u nás. Z tejto jednoduchej analýzy je zrejmé, že EU v podstate ponúkanou formou pre kandidát. štáty formou po vstupe do EU znevýhodňuje ich konkurenčnú schop. Z porov. Eu a SR na ha poľ. p. priemernej farmy z r. 99 vychádzajú nasled závery:
- celk. prod. na ha poľ. p. bola v r. 99 oproti SR 2- naásobná a medzispotreba 2,5 krát vyš.
- priem. veľkosť farmy v SR je 10 krát vyš. ako vo VB
- počet prepoč. pracov. je porovnateľný
- najvyššiacelk. prod na ha poľ. p. bola dos. v Nem, v Špan. najmenšiea
- Zo SR je porov. v nákladoch Špan.
najvyšší hrubý prijem na ha poľ. p. bol dosiah. v Rak, čerpali aj najvyš. a najniž. Portugalsko
celkový príjem farmára na ha je 2krát vyš. ak v EU

z príjmu prepoč. pracovníka je zrejmé, že tento je poznamenaný veľ. farmy a počtom prepoč. pracovníkov na 100 ha p. Najvyš. príjem je tam, kde je najvyš. výmera – FR. Výkon. fariem je podmienená ich celk. kapitálom – dôkaz Rak.

z najvyš. úrovňou celk. kap. na ha. Porovnanie vývoj spotreb. cien potravín
Vývoj indexu cien potravín priemeru kraj. EU mal v r. 96 až 01 odliš. charakter ako V SR. Jeho zvyšuj. dynamika sa na S zastavila v r. 01. Naproti tomu v eu doch. k stagnácii. V r. 98 – 99 k zosil. rastu spotreb. cien potravín v Nem a RAk. Možno predpokladať že po vstupe sa krátkodobo zvýši podiel výdav. potravín. Po r. 06 by mal klesať, ale bude sa zvyš. cena nepotrav. tovarov aslužieb. Vývoj cien agropotrav. výrobcov
Vývoj indexu cien poľ. produc. v EU mal V 96 až 01 podob. tendencie ako v SR, toho možno vyvodiť, že agropotrav. trh na S už podstatne pružnej reagoval na pohyby na svet. a E trhoch ako na trh spotrebiteľský. Po vstupe RAk do EU ceny producentov klesali výraz. ako ceny EU. Ceny rastúcich komodít s výnim. cukru sú o 10 % vyš. ako v SR. Ceny výrobkov ŽV sú blízko úrovni SR. Táto skutoč. môže s rastom nákladov po vstupe do EU viesť k výraznemu poklesu rentability týchto komodít. Ceny intervenovanýc komodit sú vysoko nad úrov. slov. cien a je predpoklad že v obd. vstupu SR do EU budú nižšie. Ceny po vstupe budú síce cenami na trhu EU, ale buduú komoditen a regionálne diferen. co zanmená že úroveň neiktorých neintervenovaných výrobkov nemus í túuto úroveň dosiahnuť. Tieto cen. hladiny budú výzanme závisieť od vývoja cien okol. krajín. Veľa bude závisieť od toho ako ssa prispôs. spracov priem. a vývoj príjmov obyv. Podobne ako ceny poľ. prod. budú vo všeobecnosti rásť pod vplyvom eur. hladín na trhoch EU aj ceny vstupov. Cena energie sa následne premietne aj do ďalších vstupov. Podobne ako u variab. nákladov možno očak. rast výrobných faktorov ako práca, pôda, akpitál. Mnohé naše podniky už dnes majú lepšiu konkuren. schponosť v prípade rovnocenncý hpodmienok.
Po vstupe do EU budú pomerne výrazné rozdiely v cenovom vývoji komodít RV a ŽV. V priemere prod. RV vyššia o 11 %.

Zdroje:

Agrárna ekonomika -