Formy podnikania

Obchodná spoločnosť je spojenie fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a boli založené za účelom podnikania. Týmto účelom sa líši od záujmových združení občanov alebo od verejne prospešných nadácií.
S ohľadom na samostatnú právnu subjektivitu potom nemôže byť obchodnou spoločnosťou tzv. konzorcium, ktoré je len spojením samostatných subjektov, alebo tichá spoločnosť', ktorá je len záväzkom medzi dvomi zmluvnými stranami.
Obchodnými spoločnosťami sú:

1. verejná obchodná spoločnosť,
2. komanditná spoločnosť,
3. spoločnosť s ručením obmedzeným,
4. akciová spoločnosť.

Všetky tieto spoločnosti sa zakladajú spoločenskou zmluvou prípadne zakladateľskou listinou.
Deň vzniku spoločnosti je deň, kedy je zapísaná do obchodného registra. Vytvorenie spoločenskej zmluvy a zakladateľskej listiny by mal každý podnikateľ zveriť odborníkovi. Musí vždy obsahovať:

- obchodné meno a sídlo spoločnosti.
- meno (obchodné meno) a bydlisko (sídlo) spoločníkov,
- predmet podnikania,
- výšku imania a kapitálovú účasť spoločníkov (pri kapitálových spoločnostiach).

Vystupovať' v mene spoločnosti navonok vo všetkých záležitostiach je oprávnený tzv. štatutárny .orgán spoločnosti. Môže ním byť jednotlivec (jeden alebo viacero konateľov) alebo kolektívny orgán (predstavenstvo akciovej spoločnosti, družstva). VEREJNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOŤ

Môžu ju založiť aspoň dvaja spoločníci, ktorí podnikajú pod spoločným menom. Obchodné meno (názov) spoločnosti musí obsahovať označenie „verejná obchodná spoločnosť“ alebo skratky „ver. obch. spol“, či „v.o.s.“. Spoločníci spravidla skladajú pri založení spoločnosti vklad, ktorého výška nie je zákonom nijako vymedzená. Výška vkladu sa teda riadi len ekonomickou úvahou zakladateľov.
Spoločníci ručia celým svojím majetkom spoločnea nerozdielne. To znamená, že dlhy spoločnosti môžu byť uhradené nielen z majetku spoločnosti, ale aj zo súkromného majetku ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti.

KOMANDITNÁ SPOLOČNOSŤ

Spája črty verejnej obchodnej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Vzniká zmluvou medzi jedným alebo viacerými spoločníkmi, ktorí sa na činnosti spoločnosti zúčastňujú len svojim vkladom - komanditisti.
Komanditisti ručia rovnako ako spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, len nesplatenou časťou svojich vkladov.
Komplementári majú v riadení spoločnosti viac práv, len oni sú oprávnení na obchodné vedenie spoločnosti a môžu byť štatutárnym orgánom spoločnosti. Rovnako ako členovia verejnej obchodnej spoločnosti, ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Ak je komplementárov viac, ručia spoločne a nerozdielne.

SPOLOČNOŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM

Je najčastejšou formou obchodnej spoločnosti. Môže byť založená jednou alebo viacerými fyzickými či právnickými osobami a môže mať maximálne 50 spoločníkov.
Obchodné meno musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzený“ alebo skratky „spol. s r.o.“ resp. „s.r.o.“.
Každý spoločník musí zložiť vklad v peniazoch alebo inej forme. Hodnota musí predstavovať aspoň. 20 000,- Sk. Základné imanie spoločnosti musí byt' najmenej 200 000,- Sk. Spoločníci ručia do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. To znamená, že dlhy spoločnosti môžu byť uhradené len z majetku spoločnosti. Z majetku člena môžu byť uspokojené len v prípade, že doposiaľ nesplatil svoj vklad podľa spoločenskej zmluvy a to len do výšky svojho vkladu.
Každý spoločník sa na chode spoločnosti zúčastňuje formou tzv. obchodného podielu. To sú práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúca časť na činnosti spoločnosti. Výška vkladu býva rozhodujúca pri rozdeľovaní zisku spoločnosti. Podiel na zisku môže byť vyplatený iba v prípade, že čisté obchodné imanie spoločnosti presahuje základné imanie spoločnosti.
Spoločnosť pri vzniku vytvára rezervný fond vo výške a spôsobom ako je určené v spoločenskej zmluve. Najmenej však vo výške 5% základného imania. Tento fond sa v ďalšom období upravuje v súlade so spoločenskou zmluvou, ktorá tvorí minimálne 10% základného imania spoločnosti.

AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ
Vyznačuje sa tým, že jej základné imanie je rozpočítané na akcie. Akcia je cenný papier, ktorý má menovitú hodnotu a vyjadruje mieru, ktorou sa jej vlastník môže podieľať na riadení, zisku a likvidačnom zostatku spoločnosti.
Akcie môžu byť:

a) akcie na meno - označené menom určitej osoby (alebo viacerých osôb),ktoré sú vedené v zozname akcionárov.
b) akcie na majiteľa - vlastníkom je akýkoľvek momentálny držiteľ akcie.

Zvýhodnenými akciami sú akcie zamestnanecké a prioritné.

Zamestnanecké akcie sú zvýhodnené tým spôsobom, že zamestnanec spoločnosti ich získa bez toho, aby musel zaplatiť' celú ich hodnotu. Prioritné akcie zaručujú najmä zakladateľom spoločnosti, sprostredkovateľom obchodných transakcií, externým poradcom, že určitá časť zisku bude prednostne rozdelená medzi nich.
Založenie

Spoločnosť' sa zakladá tak, že zakladateľ, alebo zakladatelia splatia celé základné imanie spoločnosti jednorázovo. Musia uzavrieť' zakladateľskú zmluvu a schváliť' stanovy. Zmluva o založení spoločnosti musí mat' formu notárskej zápisnice.
Druhou formou zakladania spoločnosti je upisovanie akcií, kedy zakladatelia zverejnia výzvu, aby záujemcovia o akcie spoločnosti upísali v stanovenej lehote určitý počet akcii a splatili ich hodnotu. Týmto spôsobom sa získajú prostriedky, ktoré tvoria základné imanie spoločnosti. Pokiaľ sa v stanovenej lehote nepodarí upísať potrebný počet akcii, je doterajšie upisovanie neúčinné a spoločnosť' sa nezaloží.
Hodnota základného imania musí predstavovať' aspoň 1 000 000.- Sk. Akciovú spoločnosť' môžu založiť' najmenej dve fyzické osoby, prípadne jedna právnická osoba. Vznik

K samotnému vzniku spoločnosti dojde až zápisom do obchodného registra.

Práva a povinnosti akcionárov

Akcionár má povinnosť zaplatiť' hodnotu akcie. Tým sa jeho vklad stal majetkom spoločnosti a akcionár ho nemôže požadovať' späť'. Akcia je cenným papierom, ktorý môže byť predmetom obchodu a akcionár ju môže predať. Okrem práva disponovať' s akciami má akcionár:

- právo na riadenie spoločnosti - je zaručené hlasovacím právom na valnom zhromaždení,
- právo na podiel zo zisku (tzv. dividenda); podľa hodnoty akcií má akcionár právo, aby mu bol vyplatený podiel na
zisku na základe rozhodnutia valného zhromaždenia,
- právo na podiel z majetku spoločnosti po jej likvidácii.

Orgány akciovej spoločnosti

Valné zhromaždenie - tvoria všetci akcionári a rozhoduje o najdôležitejších záležitostiach spoločnosti. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom, ktoré zároveň riadi činnosť celej akciovej spoločnosti a koná v jej mene. Dozorná rada je kontrolným orgánom, ktorý dohliada na činnosť predstavenstva a celú činnosť spoločnosti. Zvýšenie základného imania akciovej spoločnosti

Pri hospodárení spoločnosti môžu nastať prípady, kedy je potrebné zvýšiť základné imanie spoločnosti. Akciová spoločnosť, ktorá hospodári tak, že po úhrade všetkých prídelov do fondov a dividend zostáva ďalší nerozdelený zisk, môže zvýšiť základné imanie prevodom tohto "prebytku". Počet akcií sa nezmení, ale zvýši sa ich menovitá hodnota a táto skutočnosť sa na pôvodných akciách vyznačí alebo sa akcie vymenia za nové.
Pokiaľ spoločnosť nemá také dobré výsledky, maže dosiahnuť zvýšenie základného imania upísaním nových akcií.
Menovitá hodnota akcii sa v tomto prípade nemení, ale zvýši sa ich počet, čím dojde tiež k zvýšeniu základného imania.

Zníženie základného imania akciovej spoločnosti

Pokiaľ akciová spoločnosť potrebuje znížiť základné imanie, môže tak urobiť buď znížením menovitej hodnoty akcií alebo tým, že zoberte z obehu určitý počet akcií. Podmienkou je, že túto skutočnosť oznámi dopredu veriteľom a uzavrie s nimi dohodu o dostatočnom zabezpečení, ich pohľadávok, ktoré vznikli v čase, keď základne imanie bolo v pôvodnej výške. Rezervný fond

Akciová spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške a spôsobom určeným v stanovách. Minimálna výška rezervného fondu predstavuje 10% základného imania a doplňuje sa určeným spôsobom do výšky najmenej 20% základného imania.

Zrušenie spoločnosti

O zrušení rozhodne valné zhromaždenie a menuje likvidátora. Ten postupuje pri likvidácii rovnako ako v prípade likvidácie iných spoločností a podnikov. Likvidačný zostatok sa rozdelí podľa pomeru hodnôt akcií medzi akcionárov.
Akciová spoločnosť zanikne až výmazom z obchodného registra.

DRUŽSTVÁ

Predstavujú formu spoločného podnikania viacerých osôb. Je to spoločenstvo osôb, ktoré sa okrem účasti v družstve budú osobne podieľajú na výsledkoch družstva.

Vznik

Družstvo zakladá najmenej 5 fyzických osôb alebo aspoň 2 právnické osoby na ustanovujúcej schôdzi družstva, na ktorej musí:

a) určiť základne imanie družstva,
b) schváliť stanovy,
c) zvoliť predstavenstvo a kontrolnú komisiu.

Základné imanie družstva musí byť najmenej 50 000,- Sk, výška členského vkladu nie je zákonom ustanovená. Pri zakladaní družstva nemusia byť členské vklady splatené, ale členovia sa musia zaviazať k zaplateniu určitej výšky vkladu, ktorých súhrn tvorí základné imanie družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného registra. Predstavenstvo podá návrh na zápis družstva do obchodného registra. Vtedy musí byť splatená polovica zapísaného základného imania družstva.
Družstvo vzniká až zápisom do obchodného registra.
Stanovy družstva

Sú základným dokumentom upravujúcim činnosť družstva, všetky otázky členov, členských vkladov, orgánov družstva a hospodárenia družstva. Prijímanie a zmena stanov je v právomoci členskej schôdze a pokiaľ sa v stanovách neurčí inak, postačí pre ich prijatie a zmenu súhlas prostej väčšiny prítomných členov.
Pre stanovy družstva platí, že pokiaľ stanovy neuvádzajú niečo iné, zákonník práce a ďalšie pracovno-právne predpisy platia pre členov družstva. Stanovy môžu obsahovať len takú úpravu, ktorá je pre člena výhodnejšia.

Členstvo v družstve

Stanový obsahujú podrobnú úpravu členstva. Zákon určuje len základné princípy jeho vznik, zánik a dôsledky s tým spojené.

Kladie pritom dôraz na majetkovú stránku členstva, teda na podiel člena na majetku a z toho sa odvíjajúceho práva podieľať sa na rozhodovaní o spoločných záležitostiach.
Členstvo vzniká:

a) pri založení družstva dňom jeho vzniku,
b) prijatím člena na základe jeho písomnej prihlášky,
c) prevodom členstva,
d) iným spôsobom stanoveným zákonom.

Zákon nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi družstiev, pralo je v ňom upravený aj prevod členstva, aj keď bude aktuálnejší iba v bytových družstvách. K zániku členstva môže dôjsť týmito spôsobmi:

a) písomnou dohodou,
b) vystúpením,
c) vylúčením.
d) zánikom družstva,
e) u fyzickej osoby úmrtím,
f) u právnickej osoby jej vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, poprípade jej zánikom.

Keďže členský vzťah je chápaný ako majetková účasť' člena na podnikaní družstva, je vylúčenie možné iba pri skutočne závažnom a opätovnom porušení povinnosti.
Úmrtie člena družstva má za následok, že dedič. ktorý zdedil členské práva. maže požiadať o členstvo. Pokiaľ členstvo v družstva zanikne, má doterajší člen právo na vyrovnávací podiel. Je to podiel na čistom obchodnom Imaní družstva podľa účtovnej závierky, za rok, v ktorom členstvo zaniklo.

Hospodárenie družstva

Družstvo je povinné zriadiť tzv. nedeliteľný fond, ktorý sa počas trvania nemôže použiť k rozdeleniu medzi členov. Jeho výška pri vzniku musí byť najmenej 10% základného imania a ročne sa do neha prevádza 10% čistého zisku, až jeho výška dosiahne čiastku určenú stanovami, najmenej 50% základného imania družstva. Stanovy môžu určiť aj zriadenie ďalších zabezpečovacích fondov.
Každý rok je družstvo povinné vypracovať ročnú účtovnú závierku. Člen družstva neručí za záväzky družstva a na úhradu jeho dlhov môže byť použitý iba jeho členský vklad. Stanovy môžu určil', že všetci alebo len niektorí členovia sa môžu do určitej výšky podieľať na úhrada straty družstva.
Orgány družstva

Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, rozhoduje o najdôležitejších záležitostiach, volí ostatné orgány družstva, prijíma a mení stanovy a môže si vyhradiť rozhodovanie o akejkoľvek otázke. Predstavenstvo družstva je štatutárnym orgánom a riadi jeho činnosť. Volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu, ktorí za predstavenstvo konajú navonok. Kontrolná komisia je volená členskou schôdzou a zaoberá sa kontrolou činnosti družstva a vybavovaním sťažností členov. Zánik družstva

Družstvo zanikne dňom vymazania z obchodného registra.

Tomu musí predchádzať jeho zrušenie.
K zrušeniu družstva dochádza týmito spôsobmi:

a) uznesením členskej schôdze o zrušení, rozdelení, zlúčení alebo splynutídružstva,
b) vyhlásením konkurzu, prípadne zamietnutím návrhu na konkurz pre nedostatok majetku,
c) rozhodnutím súdu v prípadoch, že družstvo porušuje vymedzené povinnosti stanovené zákonom,
d) uplynutím doby, na ktorú bolo zriadené,
e) dosiahnutím účelu, na ktorý bolo zriadené.
ŠTÁTNE PODNIKY

Štátny podnik vzniká na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Týmto orgánom, ktorý sa nazýva zakladateľ, je buď ústredný orgán štátnej správy alebo obecný úrad. Pri založení podniku zakladateľ vydá zakladaciu listinu, v ktorej vymedzí základný predmet činnosti podniku, majetok podniku a výšku kmeňového imania. Postavenie štátneho podniku je charakteristické tým, že ide o subjekt, ktorý síce je právnickou osobou, vystupuje svojím vlastným menom a nesie zodpovednosť za úkony, ktoré vykonal, ale je podriadený zakladateľovi, ktorý do jeho činnosti môže zasahovať.
Po majetkovej stránke hospodári podnik s majetkom, ktorý je v štátnom vlastníctve. To sa týka majetku, ktorý mu bol zverený pri založení a tvorení kmeňového majetku. Majetkový vzťah podniku a štátu je upravený tak, že podnik nezodpovedá za záväzky štátu a naopak. Organizačná štruktúra štátneho podniku je vecou podniku. Zákon stanovuje, že na čele podniku stojí zakladateľom menovaný riaditeľ a ďalším orgánom je dozorná rada. INDIVIDUÁLNI PODNIKATELIA

Každý podnikateľ má možnosť podnikať samostatne. Živnostenský zákon umožňuje vykonávanie živnosti každej fyzickej osobe, pokiaľ splní podmienky. Za živnosť nemožno považovať činnosti, ktoré si vyhradil štát, využívanie vlastných autorských a priemyselných práv a činnosť pri výkone povolaní lekárov, lekárnikov, advokátov, znalcov, tlmočníkov a pod. Pre vykonávanie živnosti sú zákonom stanovené podmienky, ktoré musí podnikateľ splniť.
Takými podmienkami sú:

a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť,
d) v zákonom stanovených prípadoch odborná alebo iná spôsobilosť.

Podmienku odbornej alebo inej spôsobilosti spĺňa podnikateľ, pokiaľ má odborné vzdelanie a absolvoval prax. Pokiaľ podnikateľ príslušné odborné predpoklady nespĺňa, prípadne ich spĺňa len u jednej zo živnosti a chce vykonávať živností viac, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý má odborné alebo iné predpoklady a ktorý bude zodpovedať za dodržanie predpisov a riadne vykonávanie živnosti.
Do obchodných vzťahov vstupuje podnikateľ pod svojím menom a na vlastnú zodpovednosť. Za záväzky, ktoré prijal, ručí celým svojím majetkom.

Povoľovanie živnosti.

Pred začatím vykonávania živnosti musí podnikateľ podstúpiť určitú povoľovaciu procedúru.
Je doležíte o akú živnosť' ide
Živnosti sa delia na:

a) ohlasovacie - remeselné, viazané, voľné,
b) koncesované.

Ohlasovacie živnosti sa vykonávajú na základe ohlásenia a vystaveného živnostenského listu.
Živnosti koncesované sa vykonávajú na základe koncesie a vydanej koncesnej listiny s tým, že k povoleniu živnosti sa vyžaduje aj spoľahlivosť, aby bol a zaistená ochrana života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov.

Pri ohlasovacej živnosti je potrebné túto živnosť ohlásiť spravidla na patričnom formulári živnostenského úradu príslušnému podľa sídla (trvalého bydliska) podnikateľa alebo miesta podnikania.
K ohláseniu sa pripojí výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Pri koncesovanej živnosti je postup obdobný s tým rozdielom, že podnikateľ' žiada o vydanie koncesnej listiny. Jeho žiadosť má rovnaké náležitosti ako ohlásenie živnosti a je treba pripojiť potrebné doklady. Živnostenský úrad si pred rozhodovaním o žiadosti vyžiada stanoviská príslušných orgánov štátnej správy obce a spravidla do 60 dní od doručenia žiadosti o nich rozhodne. Pokiaľ vyhovie, vydá koncesnú listinu a až dňom doručenia koncesnej listiny vzniká podnikateľovi oprávnenie živnosť' vykonávať'.