referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Móric
Nedeľa, 22. septembra 2019
Maastrichtické kritéria
Dátum pridania: 12.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bielikovakatka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 462
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 
Maastrichtické konvergenčné kritéria sú pre menovú a fiškálnu politiku členských štátov Európskej únie, ale aj tých štátov, ktoré majú záujem o vstup do EU.
Ide o tieto kritéria:
1. Vládne dlhy nesmú prekročiť 60% z objemu HDP
2. Ročný deficit Štátneho rozpočtu nesmie prekročiť 3% z objemu HDP
3. priemerná inflácia musí byť porovnateľná s troma krajinami EU s najnižšou mierou inflácie, ktorú neprekročí viac ako o 1,5%
4. úroková sadzba pre vládne dlhopisy musí byť porovnateľná s troma krajinami EU s najnižšou úrokovou sadzbou, ktorú neprekročí viac ako o 2%
5. členovia Eurozóny nesmú najmenej dva roky devalvovať svoju menu. V Európskej menovej únii sú stanovené pevné kritériá. Ak sa splnia a ekonomický vývoj je stabilný, to znamená, že ani v budúcnosti nie je ich plnenie ohrozené, krajina môže do EMÚ vstúpiť. Kritériá sú nastavené tak, že sa nedajú obísť. Kvalitu ekonomického vývoja posudzujú zo všetkých stránok.

Najdôležitejšie kritérium je fiškálne. Plnenie tohto kritéria by malo zabezpečiť zdravý a udržateľný ekonomický vývoj. Výkonnosť mikrosféry - výroby, služieb a pod. - je podmienená tým, že štát nemá vysoký deficit, pre podnikateľský sektor je použiteľná väčšia časť peňazí z peňažného obehu obhospodarujúceho ekonomický život. Štát by sa nemal dlhodobo výraznejšie zadlžovať, lebo obmedzuje priestor pre reštrukturalizáciu mikrosféry. Prvé kritérium sa týka nielen štátneho rozpočtu, ale celého verejného sektora - aj obcí, fondov a pod. Deficit by nemal byť vyšší ako tri percentá HDP, a to nie v metodike krajiny resp. MMF, ale v prísnejšej metodike EÚ ESA 95. Podľa nej bude pravdepodobne deficit fiškálneho okruhu tomto roku okolo sedem percent HDP. Druhá podmienka je, že celková zadlženosť verejného sektora - vnútorná i zahraničná - by nemala presiahnuť 60 percent HDP a mala by sa znižovať. Naša celková zadlženosť je 43 percent HDP, ale jasať nemôžeme, lebo to je len vyčíslený dlh. Neráta sa tam so zárukami a dlhmi, ktoré nám vytvorilo a vytvára napr. zdravotníctvo, poisťovne, železnice, ďalej, napríklad, ekologický dlh a pod. Každým rokom budeme musieť v rámci limitovaného rozpočtového deficitu riešiť aj časť týchto problémov. Na ďalšie zadlžovanie už priestor nemáme. Stabilného menového vývoja sa týkajú tri podmienky. Inflácia krajiny nemôže byť vyššia ako 1,5 percenta nad priemer troch najlepších krajín. Toto kritérium sa pochopiteľne mení, dnes je to asi 2,9 percenta.

Dlhodobé úrokové sadzby na desaťročné vládne dlhopisy môžu byť maximálne dve percentá nad priemerom dlhodobých úrokových mier troch krajín s najnižšou infláciou. Toto kritérium by sme spĺňali. Ďalšie kritérium, ktoré však v celom prístupovom procese nastupuje ako prvé, je, že krajina ašpirujúca na vstup do EMÚ, musí najskôr vstúpiť do Európskeho systému výmenných kurzov -ERM2, to znamená pevným kurzom sa napojiť na euro. Od takto zafixovanej centrálnej parity môže kurz našej koruny k euru oscilovať ± 15 percent. V tomto kurzovom režime musí vydržať dva roky pred vstupom do EMÚ. Zafixovaný kurz nesmie devalvovať. Ak sa tak stane, zo systému vypadáva a celý proces po stabilizácii sa musí začať znova.
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.