Dane

1.časť – Úvod do daňovníctva
a.) dane ako zdroj rozpočtových príjmov
b.) daňová sústava
c.) čo je daň
d.) daňové náležitosti
e.)  funkcie daní
f.) fiskálne a parafiskálne platby

Dane sú rozhodujúcim zdrojom rozpočtových príjmov, t. j. všetkých rozpočtov (ŠR, miestne).
Prostredníctvom daní sa akumuluje asi 9/10 všetkých rozpočtových príjmov.
Formy rozpočtových príjmov:
-dane, odvody, dávky, príspevky, poplatky, clo, ostatné rozpočtové príjmy – dane, penále, pokuty, pôžičky, úver

Daňová sústava:
-sústava všetkých daní v štáte, t. j. ktoré štát vyberá, aj samospráva a ostatné orgány
Dane – rozhodujúci zdroj všetkých príjmov:
•ŠR
•stred. rozpočtov (kraje)
•miestnych rozpočtov

Vznikli keď vznikol štát.
Slúžia na zabezpečenie úloh a funkcií. Znamená zníženie príjmu daňovníka – snaží sa minimalizovať daňovú povinnosť:
-nezákonný spôsob – nepriznanie a nezaplatenie dane, daňový únik
-zákonný – optimalizácia dane – minimalizácia dane v rámci zákona, ktoré poskytuje zákon:
-odpočítateľné a pripočítateľné položky
-daňové zľavy

Daňové náležitosti – určité organizačno-správne opatrenia ustanovené daňovým zákonom na vyrubovanie dane, platenie a správu
1.hlavné (základné) náležitosti:
-daňový subjekt
-daňový objekt
-základ dane
-daňové sadzby
1.vedľajšie (doplnkové) náležitosti

Hlavné a vedľajšie náležitosti sú stanovené v daňovom zákone.

Funkcie daní – sú prejavom podstaty dane = peniaze, peňažné vzťahy
Funkcie:
alokačná, rozdeľovacia, stabilizačná Fiskálne a parafiskálne platby
ŠR mal fiskálny charakter – iba zabezpečiť dostatok peňažných prostriedkov pre Štát, nie pre zásahy do ekonomiky ale pre potreby štátu (prezident, parlament...)
Fiskálna platba – erárna – štátna – sú to všetky dane, daňové platby, financuje nimi potreby štátu
parafiskálne platby – nedaňové platby, existujú v každom štáte
-para = vedľa, mimo, okrem,
-okrem daní sa vyberajú, určuje ich zákon – rovnako ako aj daňové
-nemajú formu dane = príspevky, poistné, clo, neplynú do rozpočtu ale do mimorozpočtových fondov (zdravotné fondy...)
-majú účelové určenie, nemôžu sa používať na nič iné len na to na čo sú určené
2. časť – Daň z pridanej hodnoty
Táto daň patrí medzi nepriame dane. Jej základnou charakteristickou črtou je, že je viazaná na zmenu vlastníctva majetku. V podstate zaťažuje konečného spotrebiteľa, pretože tento ju zaplatí v cene nakupovaného tovaru alebo služby.

Aj napriek tomu, že ju platí, neodvádza ju do štátneho rozpočtu. Platitelia dane z pridanej hodnoty odvádzajú do štátneho rozpočtu len daň zo svojej pridanej hodnoty, čiže z toho, čo k nakúpenému zdaniteľnému plneniu skutočne pridali. Zdaniteľným plnením je podľa zákona o dani z pridanej hodnoty:
• dodanie tovaru, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva alebo k prevodu správy,
• dodanie stavby,
• prevod alebo prechod nehnuteľností s výnimkou pozemku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva alebo k prevodu správy,
• poskytovanie služieb,
• plnenie za odplatu poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Na účely tohto zákona je
• tovarom hnuteľná vec, tepelná a elektrická energia, plyn a voda,
• stavbou výsledok stavebných prác a činností, ktorý tvorí priestorovo ucelený celok alebo aspoň technicky samostatnú časť,
• službou každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, dodaním stavby, prevodom a prechodom nehnuteľnosti. Platiteľom dane z pridanej hodnoty je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná ako platiteľ. Žiadosť o registráciu je povinná podať osoba podliehajúca dani, ktorá za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahne obrat (tržby zaúčtované v účtovníctve) 750 000 Sk a to najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento obrat dosiahla. Platiteľmi tejto dane sa môžu stať fyzické či právnické osoby dobrovoľne, pokiaľ im daňový úrad uzná žiadosť o registráciu

Daňový subjekt:
-osoby, ktoré sú povinné platiť daň §3
-skupiny platiteľov DPH, ich registrácia a zrušenie §4
-daň. priznanie §42
-zdaňovacie obdobie §40
-splatnosť dane §41
-daň. sankcie §44

Daňový objekt:
-čo sa zdaňuje
-miesto zdaň. plnenia §6
-kedy je uskutočnené zd. plnenie §13
-vznik daň. povinnosti§14
-daň. doklady a ich obsah§15
-uschovávanie daň. dokladov §25
-záznamy na daň. účely §24
-oslobodenie §26

ZD:
-ZD §7
-čo vchádza do ZD
-osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi§9
-ZD a výpočet dane pri použitom tovare §12
-oprava ZD§18

Daň. sadzby:
-sadzby dane §10
-výpočet dane §11
-odpočet dane §20
-nadmerný odpočet §23

3. časť – spotrebné dane
Uvedená skupina daní predstavuje nepriame dane selektívneho charakteru, ktoré sa vzťahujú len na vybraný druh tovaru. Konkrétne ide o pivo, víno, tabak a tabakové výrobky, lieh a minerálne oleje - benzín a naftu.
Uvedená skupina daní predstavuje nepriame dane selektívneho charakteru, ktoré sa vzťahujú len na vybraný druh tovaru. Konkrétne ide o pivo, víno, tabak a tabakové výrobky, lieh a minerálne oleje - benzín a naftu. Treba si uvedomiť, že opäť nejde o daň, ktorá by priamo postihovala fyzické osoby. Postihuje ich však nepriamo - pri nákupe uvedených druhov tovaru, keďže spotrebná daň je zakalkulovaná v predajnej cene. Základy jednotlivých daní sú stanovené nasledovne:
• pri víne je základom dane množstvo vína vyjadrené v hektolitroch,
• pri pive je základom dane množstvo piva vyjadrené v hektolitroch,
• pri tabaku a tabakových výrobkoch je množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo kilogramoch,
• pri liehu je základom dane množstvo liehu vyjadreného v merných jednotkách, pričom mernou jednotkou je liter absolútneho alkoholu. Absolútnym alkoholom je 100 % etylalkohol pri teplote 20 stupňov Celzia. • pri minerálnych olejoch je základom dane množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch alebo kilogramoch. Litrom je liter minerálneho oleja pri teplote 15 stupňov Celzia. Sadzby daní sú nasledovné:

VÍNO:
• tiché víno 0 Sk/ hl,
• šumivé víno s výnimkou šumivého vína s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5% 2 400 Sk/ hl,
• šumivé víno s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5% objemu 1 700 Sk/ hl,
• medziprodukty 2 400 Sk/ hl
PIVO:
• základná sadzba dane 30 Sk/ stupeň Plato/ hl,
• znížená sadzba dane 23 Sk/ stupeň Plato/ hl

Znížená sadzba dane sa uplatní na pivo vyskladnené malým pivovarom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 2a ods.1 Zákona č. 310/1993 Z.z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
TABAK:
• tabakový zvyšok 880 Sk/kg,
• cigary, cigarky 0,95 Sk/kus,
• cigarety s dĺžkou do 70 mm vrátane 0,95 Sk/kus,
• cigarety s dĺžkou nad 70 mm 0,95 Sk/kus,
• cigaretový tabak na vlastnoručné šúľanie cigariet 1000,00 Sk/kg,
• ostatný tabak na fajčenie vrátane tabakového zvyšku 880 Sk/kg,
• žuvací a šnupací tabak 880 Sk/kg
LIEH: etylalkohol, destiláty, likéry a ostatné liehové nápoje 250 Sk/liter

MINERÁLNE OLEJE:
• motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry 27100027, 27100029, 27100032 a palivo pre triskové motory benzínového typu kódu kombinovanej nomenklatúry 27100037 12 400 Sk / 1 000 l
• motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry27100026, 27100034, 27100036 14 500 Sk / 1000 l,
• stredný olej kódu kombinovanej nomenklatúry 27100051 a 27100055
11 800 Sk/1000 l,
• plynový olej kombinovanej nomenklatúry 27100066, 27100067 a 27100078
11 800 Sk/ 1000 l,

• vykurovací olej kódu kombinovanej nomenklatúry 27100074, 27100076, 27100077 a 27100078
600 Sk/ 1000 kg
• skvapalnené plynné uhľovodíky kódy kombinovanej nomenklatúry 271112 a 27111190
•určené na použitie, ponúkané na použitie alebo použité ako pohonná látka
4 300 Sk / 1000 kg
•určené na použitie, ponúkané na použitie alebo použité ako palivo
0 Sk / 1 000 kg
Zdaňovacím obdobím je pri všetkých druhoch spotrebných daní kalendárny mesiac, pričom daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňová povinnosť vznikla. 4. časť- Daň z príjmu fyzických osôb

Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby. Zákon o daniach z príjmov neustanovuje osobitné náležitosti o spôsobilosti mať daňové práva a daňové povinnosti. Daňová spôsobilosť v súlade s touto definíciou vzniká narodením a zaniká smrťou človeka. Súvisiace životné situácie:
•Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
•
•Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
•
•Príjmy z kapitálového majetku
•
•Príjmy z prenájmu
•
•Ostatné príjmy
•
•Príjmy oslobodené od dani z príjmov FO a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
•
•Preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby

•Spôsob výpočtu dane z príjmov fyzických osôb
•Zrážková daň - osobitné sadzby dane
•Ročné zúčtovanie preddavkov a vyhlásenie ku zdaneniu príjmov

•Daňové priznanie fyzických osôb
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby. Zákon o daniach z príjmov neustanovuje osobitné náležitosti o spôsobilosti mať daňové práva a daňové povinnosti, ale vychádza zo všeobecnej občianskoprávnej definície právnej subjektivity. Daňová spôsobilosť v súlade s touto definíciou vzniká narodením a zaniká smrťou človeka. Príjmy, ktoré tvoria predmet dane z príjmov fyzických osôb, sa skladajú z týchto príjmov:
•príjmy zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov – § 6,
•príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti – § 7,
•príjmy z kapitálového majetku – § 8,
•príjmy z prenájmu – § 9,
•ostatné príjmy – § 10.
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 366/1999 Z. z. v o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
5. časť – Daň z príjmu právnickych osôb

Daň z príjmov právnických osôb tak, ako aj daň z príjmov fyzických osôb je upravená zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon navyše upravuje spôsob vyberania a platenia daní z príjmov. Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú všetky právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú fyzickými osobami ani právnickými osobami. ZDP definuje na rozdiel od zákona platného do konca roka 1999 (zákon o daniach z príjmov č. 286/1992 Zb.) za daňovníkov dane z príjmov právnických osôb všetky právnické osoby, čiže aj verejné obchodné spoločnosti, ktoré do konca roka 1999 neboli daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb.
Uvedená zmena má za následok, že verejné obchodné spoločnosti sa síce stali daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb, ale podľa § 18 ods. 6 ZDP predmetom dane u nich sú len príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane (základ dane z príjmov verejnej obchodnej spoločnosti sa rozdelí medzi jednotlivých spoločníkov, ktorí tento príjem potom zdaňujú ako súčasť svojho základu dane). Z uvedeného vyplýva, že daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú
•akciové spoločnosti,
•spoločnosti s ručením obmedzeným,
•komanditné spoločnosti,
•verejné obchodné spoločnosti,
•štátne podniky,
•neziskové organizácie,
•subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými ani právnickými osobami. Podľa rozsahu svojej daňovej povinnosti sa títo daňovníci delia na dve skupiny.

Prvou skupinou sú daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou - daňoví rezidenti. Ide o právnické osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo. Títo daňovníci majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na ich príjmy plynúce tak zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Druhou skupinou sú daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou - daňoví nerezidenti. Sú to právnické osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo. Títo daňovníci majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Medzi príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 22 ZDP patria najmä

•príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky,
•príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky,
•odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva a software, za použitie návrhov alebo modelov a iných hospodársky využiteľných poznatkov,
•odplaty za použitie autorského práva alebo práva jemu príbuzného,
•príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, športovca, vykonávanej na území Slovenskej republiky,
•podiely na zisku, vyrovnacie podiely a iné príjmy z kapitálového majetku,
•časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
•úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a cenných papierov,
•príjmy z nájomného, týkajúce sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,
•odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
•podiely spoločníkov verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností.
6. časť – Cestná daň
Cestná daň sa vzťahuje len na určené motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá, ktoré sa používajú na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Daňovníkom cestnej dane je fyzická alebo právnická osoba:
•ktorá je ako držiteľ motorového vozidla alebo prípojného vozidla zapísaná v dokladoch motorového vozidla alebo
•užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtveho alebo právnická osoba, ktorá bola zrušená a zanikla. Predmetom cestnej dane je motorové vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a je používané na podnikanie. Predmetom dane nie je motocykel, trojkolka alebo štvorkolka a zvláštne motorové vozidlo a ich prípojné vozidlá. Daňová povinnosť cestnej dane vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli splnené skutočnosti týkajúce sa pridelenia evidenčného čísla a využívania na podnikanie.

Táto povinnosť zaniká vyradením vozidla z evidencie alebo ukončením jeho používania na podnikanie. V prípade tuzemských vozidiel a ich prípojných vozidiel je daňovník povinný bez podania daňového priznania daň si sám vypočítať a zaplatiť do 31. januára zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň platí, za predpokladu, že nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, ktoré majú vplyv na určenie a vyrubenie dane. Zmena sadzieb sa za zmenu rozhodujúcich skutočností nepovažuje. Ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať daňové priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňové priznanie predkladá daňovník príslušnému daňovému úradu v jednom vyhotovení. Podáva sa na tlačivách, ktoré vydalo MF SR. Tlačivá pre daňové priznanie sú vydané zvlášť pre fyzické a právnické osoby, majú však rovnakú potlač a líšia sa len po formálnej stránke. Daňovník ich rozlíši podľa označenia FO alebo PO. Zákon umožňuje trojaký spôsob platenia cestnej dane.

Cestnú daň možno zaplatiť:
•naraz jednou sumou najneskôr do 31.januára, ak je celková daň najviac 50 000 Sk,
•v štyroch rovnomerných štvrťročných splátkach a to do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra príslušného zdaňovacieho obdobia, ak celková daň (za viac vozidiel) u daňovníka je viac ako 50 000 Sk ale menej ako 250 000 Sk,
•v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane a to do posledného dňa v príslušnom mesiaci, ak je celková daň (za viac vozidiel) viac ako 250 000 Sk. Sadzbou dane je merítko, pomocou ktorého sa vypočíta výška dane zo základu dane. Tieto sadzby sú pri cestnej dani stanovené pevnými sumami - ročné sadzby dane tvoriace prílohu zákona o cestnej dani.
Z nich vyberáme sadzby dane pre osobné automobily, ktoré sú uvedené v tabuľke. Zdvihový objem motoraSadzba dane
do 900 cm3 vrátane1 600 Sk
nad 900 cm3 do 1 200 cm3 vrátane2 100 Sk
nad 1 200 cm3 do 1 500 cm3 vrátane2 900 Sk
nad 1 500 cm3 do 2 000 cm3 vrátane3 700 Sk
nad 2 000 cm3 do 3 000 cm3 vrátane4 700 Sk
nad 3 000 cm3 5 600 Sk

Pre výšku sadzby dane nie je v zásade rozhodujúca dĺžka obdobia, počas ktorého sa motorové vozidlo používa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Pre výšku dane teda nie je podstatné, či sa motorové vozidlo začalo na podnikanie používať už na začiatku kalendárneho roka alebo v jeho priebehu. Oslobodenie od cestnej dane sa vzťahuje na vozidlá určené výhradne na poskytovanie zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a služieb, bez ohľadu na to, či je držiteľom štátna alebo neštátna organizácia, fyzická alebo právnická osoba. 7. časť – Daň z nehnuteľností
Táto daň bola zavedená v rámci komplexnej reformy daňovej sústavy SR od 1.1.1993. Patrí medzi tie dane, ktoré sú označované ako priame dane a tiež majetkové dane. Nakoľko výnos z tejto dane patrí obciam a mestám a z dôvodu, že správu dane z nehnuteľností vykonávajú obce a mestá, táto daň sa označuje aj ako miestna daň. Daň z nehnuteľností tvoria tri zložky - daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. V Pre všetky tri zložky je v zákone o dani z nehnuteľností stanovený spôsob zdaňovania oddelene, pričom existujú rozdiely, najmä pokiaľ ide o stanovenie základu dane, ako aj sadzby dane.

Daň z pozemkov
Daňovníkom dane z pozemkov je podľa zákona o dani z nehnuteľností vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností. Zo zákona nevyplýva pre daňovníka pri podávaní daňového priznania povinnosť preukazovať vlastníctvo k pozemku dokladmi, napríklad výpisom z katastra nehnuteľností. Ak však správca dane daňovníka vyzve na ich predloženie, tento je povinný doklady predložiť. Ak vlastník pozemku prenechal pozemky do nájmu fyzickým osobám alebo právnickým osobám, je daňovníkom nájomca, ak nájomný vzťah trvá najmenej päť rokov a nájomca je evidovaný v katastri nehnuteľností. Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňovníkom dane z pozemkov je každá fyzická osoba alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR evidované v katastri nehnuteľností v základnom členení na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty, záhrady, lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy.
Z lesných pozemkov sú predmetom dane iba tie pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, z vodných plôch iba rybníky a ostatné hospodársky využívané plochy. Predmetom dane nie sú:
•časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami podliehajúcimi dani zo stavieb a dani z bytov,
•pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, pokiaľ ide o priehrad, vodovody, kanalizácie, zariadenia na ochranu pred povodňami, rozvody tepelnej energie,
•pozemky slúžiace na zabezpečovanie úloh obrany štátu, ak sa nevyužívajú na podnikanie a prenájom.
Dôležitým krokom pri výpočte dane z pozemkov je zistenie základu, z ktorého sa vychádza pri výpočte dane. Základom dane je:
•cena pôdy bez porastov pri ornej pôde, chmeľniciach, viniciach, ovocných sadoch, trvalých trávnych porastoch,
•výmera pozemku pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach, ostatných pozemkoch a stavebných pozemkoch. Základom dane lesných pozemkov a rybníkov a ostatných hospodársky využívaných vodných plôch je cena pozemku určená vynásobením skutočnej výmery pozemkov v m2 a ceny pôdy zistenej za 1 m2 podľa vyhlášky ministerstva o cenách. Na určenie druhu pozemkov, ich výmery a ceny je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Pri pozemkoch, ktorých základom dane je ich cena, je sadzba dane určená percentom z tohto základu.

Ročná sadzba za ornú pôdu, vinice, chmeľnice a ovocné sady je najviac 0,75% zo základu dane a za trvalé trávne porasty, lesné pozemky a rybníky najviac 0,25% základu dane. Pri pozemkoch, ktorých základom dane je výmera pozemku, je sadzba dane určená v korunách zo základu dane. Ročná sadzba dane za záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy je 0,10 Sk za každý i začatý m2 pozemku a za stavebné pozemky 1 Sk za každý i začatý m2 pozemku. Ročná sadzba dane z pozemkov s výnimkou tých pozemkov, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností ako ostatná plocha a ktoré sa nachádzajú mimo zastavaných častí obcí, sa násobí koeficientom:
•1,0 v obciach do 1000 obyvateľov,
•1,4 v obciach od 1001 do 6000 obyvateľov,
•1,6 v obciach od 6001 do 10000 obyvateľov,
•2,0 v obciach od 10001 do 25000 obyvateľov,
•2,5 v obciach nad 25000 obyvateľov,
•3,5 v obciach, ktoré sú sídlom okresu a v kúpeľných obciach,
•4,0 v obciach, ktoré sú sídlom kraja,
•4,5 v Bratislave. Daň zo stavieb

Daňovníkom dane zo stavieb je predovšetkým vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu alebo správca stavby vo vlastníctve obce. Na rozdiel od dane z pozemkov zákon pri dani zo stavieb neustanovuje, že daňovníkom je vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.
Obdobne ako pri dani z pozemkov, tak aj pri dani zo stavieb platí, že ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňovníkom tejto dane je každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Predmetom dane zo stavieb sú stavby alebo ich časti na území SR spojené so zemou pevným základom, ktoré majú vnútorný priestor vymedzený podlahou a stropnou alebo strešnou konštrukciou, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a ak sa takéto rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne využívajú. Predmetom dane zo stavieb nie sú:

•stavby, ktoré sú predmetom dane z bytov,
•priehrady, vodovody, kanalizácie a rozvody tepelnej energie,
•stavby verejnej dopravy, ak sa v nich nepodniká alebo sa neprenajímajú,
•stavby slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu.
Základom dane zo stavieb je celková výmera zastavaných plôch v m2 dani podliehajúcich, a to podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny, ktoré nastanú počas zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. Sadzby dane zo stavieb sú za každý aj začatý m2 zastavanej plochy nasledovné:

•1 Sk za stavby na bývanie a za ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
•1 Sk za stavby na poľnohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej poľnohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo,
•3 Sk za stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu,
•4 Sk za samostatne stojace garáže a za samostatné stavby hromadných garáží,
•5 Sk za priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavebníctvu, s výnimkou stavieb na skladovanie a administratívu,
•10 Sk za stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu,
•3 Sk za ostatné stavby. Základné sadzby dane sa zvyšujú pri viacpodlažných stavbách o 0,75 Sk za ďalšie nadzemné podlažie. Sadzby sa zároveň násobia koeficientom:

•1,0 v obciach do 1000 obyvateľov,
•1,4 v obciach od 1001 do 6000 obyvateľov,
•1,6 v obciach od 6001 do 10000 obyvateľov,
•2,0 v obciach od 10001 do 25000 obyvateľov,
•2,5 v obciach nad 25000 obyvateľov,
•3,5 v obciach, ktoré sú sídlom okresu a v kúpeľných obciach,
•4,0 v obciach, ktoré sú sídlom kraja,
•4,5 v Bratislave
daň z bytov
Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu, vlastník nebytového priestoru v bytovom dome alebo správca majetku vo vlastníctve štátu alebo správca majetku vo vlastníctve obce. Daňovníkmi dane z bytov sa stali predovšetkým bývalí nájomcovia bytov v bytových domoch v obecnom alebo družstevnom vlastníctve, ktorí sa stali vlastníkmi bytov.
Ak sú spoločné časti bytového domu a spoločné zariadenia bytového domu v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňovníkom dane z bytov je každá fyzická alebo právnická osoba vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu. Predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby, sú
•byty a nebytové priestory,
•spoločné časti bytového domu alebo spoločné zariadenia bytového domu a ich časti, len ak sa využívajú na podnikateľskú činnosť, na inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom. Od dane z bytov sú oslobodené:
•na 5 rokov byty v bytovom dome od roku nasledujúceho po nadobudnutí vlastníctva,
•byty a nebytové priestory, ktoré slúžia na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
•byty a nebytové priestory užívané na poskytovanie sociálnej starostlivosti a služieb. Základom dane z bytov je celková výmera podlahovej plochy v m2 podliehajúca dani z bytov. Základná ročná sadzba dane z bytov je 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v bytovom dome, spoločných častí bytového domu alebo spoločných zariadení bytového domu. Sadzba dane takto určená sa násobí koeficientom:

•1,0 v obciach do 1000 obyvateľov,
•1,4 v obciach od 1001 do 6000 obyvateľov,
•1,6 v obciach od 6001 do 10000 obyvateľov,
•2,0 v obciach od 10001 do 25000 obyvateľov,
•2,5 v obciach nad 25000 obyvateľov,
•3,5 v obciach, ktoré sú sídlom okresu a v kúpeľných obciach,
•4,0 v obciach, ktoré sú sídlom kraja,
•4,5 v Bratislave. 8. časť – Daň z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností

Daň z dedičstva
Daňovníkom dane z dedičstva je dedič, ktorý nadobudol dedičstvo alebo jeho časť podľa právoplatného rozhodnutia o dedičstve.

Daňovníkom dane z dedičstva nie je:
•orgán štátnej správy,
•rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,
•nadácia a neinvestičný fond,
•štátny fond,
•obec,
•vyšší územný celok,
•nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,
•Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a Národný úrad práce,
•Daňovník zaradený do I. skupiny osôb podľa § 11 zákona,
•štátom registrovaná cirkev,
•občianske združenie.
Predmetom dane z dedičstva je nadobudnutie hnuteľných vecí a nehnuteľností, práv a iných majetkových hodnôt /majetok/ dedením.
Predmetom dane z dedičstva nie je nadobudnutie nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v cudzine, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a predlženého dedičstva.

Základom dane z dedičstva je čistá hodnota zdedeného majetku podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo podľa právoplatného osvedčenia notára o dedičstve.

Základ dane z dedičstva sa ďalej znižuje o nezdaniteľnú sumu, ktorou je u daňovníka v II. Skupine osôb 500 000 Sk a daňovníka v III. skupine osôb 50 000 Sk.
Dane z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností upravujú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a daní z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení zákona NR SR č. 87/1993 Z.z., zákona NR SR č. 133/1998 Z.z., zákona NR SR č. 256/2000 Z.z., zákona NR SR č. 151/2001 Z. z., zákona NR SR č. 107/2002 Z. z. a zákona NR SR č. 516/2002 Z. z. Daň z darovania

Pri dani z darovania je daňovníkom dane nadobúdateľ, darca za daň ručí. Predmetom dane je bezodplatné nadobudnutie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, pohľadávok, cenných papierov a iných majetkových práv. Základom dane je cena nadobudnutého majetku obvyklá v mieste a čase darovania po odpočítaní preukázaných dlhov. Daňovníkom dane z darovania je fyzická osoba alebo právnická osoba /obdarovaný/, ktorá nadobudla majetok darovaním.

Daňovníkom dane z darovania nie je:
•orgán štátnej správy,
•rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,
•štátny fond,
•obec,
•vyšší územný celok,
•Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a Národný úrad práce,
•Štátom registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť.
Daňovníkom dane z darovania tiež nie je nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a občianske združenie, ak predmetom ich činnosti je rozvoj zdravotnej starostlivosti, humanitárnej starostlivosti, sociálnych služieb, školských zariadení, vzdelávania, vedy, telesnej výchovy a športu pre deti a mládež alebo tvorba a ochrana životného prostredia.

Predmetom dane z darovania je nadobudnutie majetku darovaním.

Predmetom dane z darovania nie je:
•nadobudnutie nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v cudzine,
•vrátenie daru,
•nadobudnutie hnuteľných vecí a nehnuteľností na zmiernenie vojnových následkov a živelných pohrôm.
Základom dane je cena nadobudnutého majetku obvyklá v mieste a čase darovania po odpočítaní preukázaných dlhov. V prípade hnuteľných vecí prevedených bezodplatne z cudziny je základom dane colná hodnota, od ktorej sa odpočítava clo zaplatené pri dovoze, prípadne daň pri dovoze.
Dane z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností upravujú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a daní z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení zákona NR SR č. 87/1993 Z.z., zákona NR SR č. 133/1998 Z.z., zákona NR SR č.
256/2000 Z.z., zákona NR SR č. 151/2001 Z. z., zákona NR SR č. 107/2002 Z. z. a zákona NR SR č. 516/2002 Z. z. Daň z prevodu a z prechodu nehnuteľností
Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je:
•prevodca,
•nadobúdateľ, ak ide o nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností odplatným prevodom alebo prechodom pri výkone rozhodnutia, pri konkurze a vyrovnávaní a pri zaopatrovacej zmluve,
•záložný veriteľ pri uspokojení svojej pohľadávky predajom nehnuteľností pri nesplnení záväzku dlžníka a veriteľ pri zabezpečení záväzku prevodom práva,
•prevodca a nadobúdateľ, ak ide o výmenu nehnuteľností,
•spoločník obchodnej spoločnosti alebo člen družstva pri vkladoch nehnuteľností do obchodných spoločností a družstiev,
•obaja manželia, ak ide o odplatný prevod nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo odplatný prechod nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností nie je:
•orgán štátnej správy,
•rozpočtová a príspevková organizácia,
•štátny fond,
•Slovenský pozemkový fond, pri prevodoch, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky,
•Fond národného majetku,
•obec,
•vyšší územný celok. Predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je odplatný prevod alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam a vklady nehnuteľností do obchodných spoločností a družstiev.

Základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je dohodnutá cena, najmenej však cena zistená podľa osobitných predpisov platných v čase zápisu práv do katastra nehnuteľností.

Dane z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností upravujú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a daní z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení zákona NR SR č. 87/1993 Z.z., zákona NR SR č. 133/1998 Z.z., zákona NR SR č. 256/2000 Z.z., zákona NR SR č. 151/2001 Z. z., zákona NR SR č. 107/2002 Z. z. a zákona NR SR č. 516/2002 Z. z. 9. časť – Správa daní a poplatkov

Správu daní upravuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V oblasti vzájomnej spolupráce je čiastočne aproximovaný s legislatívou EÚ. V oblasti administratívnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok nie je aproximovaný s legislatívou EÚ.
V oblasti správy daní je potrebné dobudovať daňový informačný systém, posilniť kontrolné systémy, vytvoriť legislatívne predpoklady pre oblasť administratívnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok a pre oblasť výmeny informácií. Oblasť správy daní je riešená v Smernici Rady č. 77/799/EHS a Smernici Rady č. 76/308/EHS. V oblasti správy daní boli v roku 1999 prijaté dve novely:
1.novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení č. 219/1999 Z.z. s účinnosťou od 1.9.1999,
2.novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov č. 367/1999 Z.z. s účinnosťou od 29.12.1999. Týmito novelami bola riešená oblasť posilnenia daňovej správy a jej spôsobilosti vyberať dane.
Správa daní a poplatkov je predmetom právnej úpravy zákona č. 511/1992 Zb., ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.1993. Uvedený zákon bol dosiaľ novelizovaný 22-krát.

Pre správne rozpočtové určenie je nevyhnutné:
•poznať kompetencie a úlohy samosprávy
•určiť finančné potreby samosprávy, čiže VÚC
•stanoviť sadzby všetkých daní, aby bolo možné odhadnúť ich výnos
•rozhodnúť o rozpočtovom určení jednotlivých daní
Zásadne by dane, ktorých výnos nie je možné územne priradiť, mali plynúť do štátneho rozpočtu. Naopak dane teritoriálne priraditeľné, ktorých výnos vedia obce ovplyvniť, by mali plynúť do samospráv rozpočtov.

10.Redistribučné účinky daní a meranie daní
Distribučná a redistribučná funkcii daní je ich základnou funkciou. Primárna politika otázka je v tom, čo rozdeľujú, čo sa týmto rozdeľovaním sleduje , aké efekty toto zdaňovanie prinesie a ako sa toto zdaňovanie prejaví v budúcnosti.
RP má dve stránky: Vlastný proces rozdeľovania sa týka toho, čo rozdeľovať, ako to rozdeľovať a aké budú náklady spojené s týmto procesom na strane štátu a na strane daňového subjektu.Dôsledky tohto procesu sú mnohostranné a týkajú sa fakticky vplyvu daní.
Medzi základné makroekonomické ukazovatele spojené s meraním daňového zaťaženia patria daňová kvóta, Lafferova krivka, a daňový multiplikátor.
Daňová kvótaDaňový ukazovateľ sledovaný z pravidla za jeden rok v príslušnej krajine. Vykazovacia činnosť týchto ukazovateľov sa často spochybňuje.

Dôvodom je zabezpečenie časovej a obsahovej porovnateľnosti údajov v čitateli a menovateli zlomku, k rozdielnym výsledkom tiež môžeme dospieť nechcenou zámenou HDP a HNP a pod.Obmedzenosť týchto ukazovateľov – neúplnosť daňovej kvóty a makroekonomického ukazovateľa je v tom, že nemá vypovedaciu schpnosť o rozložení daňového bremena medzi jednotlivé sektory ekonomiky.
Lafferova krivkaVyjadruje závislosť výšky daňového zaťaženia od príjmu z daní. Klasická Lafferova krivka je pravidelná parabola. Až Don Fulletron dal krivke nepravidelný tvar. Ak sa podstatne zvýši miera zdanenia, príjmy z daní klesajú až k nule, a to je dôsledkom toho, že rast dňového zaťaženia spôsobuje aj nárast daňového odporu.
Daňový multiplikátorJe číslo, ktoré vyjadruje o koľko vzrastie(poklesne) HDP, ak poklesne (vzrastie) daňové zaťaženie o jednotku.