Každý pracovník si vedel vypočítať cenu svojej práce aj zisk, ktorý dielňa získala za jednotlivé pracovné úkony. Princíp samosprávy spočíval v hospodárskej autonómii každého článku výroby. Celý podnik bol rozčlenený na desiatky a stovky oddelení s vlastným účtovníctvom, vedúcim a vykazovaním. Majstri robili týždenné vyúčtovanie hospodárskeho výsledku oddelenia. Zamestnanci si tak mohli porovnať svoju prácu s plánom. V podniku sa viedli ľ systémy účtovníctva – finančné pre daňové účely a vnútropodnikové v každej dielni, ktoré zaznamenávalo presný obraz stavu podniku v každom okamihu. Poskytovalo aj obraz, v akom stave sa majetok práve nachádza – v surovinách, polotovaroch alebo vo výrobkoch. Všetci zamestnanci mali právo nahliadnuť do účtovných kníh, plánov a kalkulácií. A tak, ako všetci robotníci vo výrobe museli vedieť účtovať, účtovníci museli prakticky ovládať procesy, o ktorých účtovali.

Hocikto sa mohol ocitnúť v úlohe čističa topánok pri závodnej bráne, aj vysokopostavení vedúci, ak napr. znevažovali prácu spolupracovníkov, alebo ak bola výroba nekvalitná. Ak považovali prácu čističa za ponižujúcu, na svoje miesto sa už nikdy nevrátili. Každé oddelenie v závode nakupovalo od ostatných oddelení potrebné materiály a po vykonaní práce svoj výrobok predali ďalej. Oddelenia tak vystupovali ako samostatné podnikateľské subjekty. Nakupovali a predávali za pevné vnútropodnikové ceny. Tento systém nútil všetkých vyrábať len kvalitné produkty. Odoberajúce oddelenie totiž mohlo odmietnuť zlý výrobok a z nepodarku vyjednať zľavu. Princíp samostatnosti dielní znamenal princíp zodpovednosti za vlastnú prácu. Vedúci dielní – majstri – boli priamo zodpovední za výkon dielne. Každý zamestnanec bol v podstate podnikateľom a šetril materiálom, lebo výška jeho zisku závisela od hospodárnosti. Keďže stratu musel zaplatiť sám, používal pri práci vlastnú iniciatívu a snažil sa podať čo najlepší výkon. Zároveň rástla aj súťaživosť medzi jednotlivými dielňami. 4. Účasť zamestnancov na zisku

Účasťou na zisku motivoval Baťa pracovníkov k vyšším výkonom. Pritom priemerná mzda v Baťových závodoch bola dvojnásobkom celoštátneho priemeru Každý pracovník si mohol okamžite vypočítať svoj podiel na zisku, čo ho stimulovalo k vyššej iniciatíve. Na vyšších stupňoch riadenia sa zamestnanci museli podieľať aj na strate, ktorú vytvorilo ich oddelenie. Na tento účel slúžila kaucia – pevne stanovený obnos peňazí, ktorý musel mať každý pracovník s účasťou uložený vo firemnej banke. Týmito opatreniami sa vykonávala aj prirodzená selekcia schopných vedúcich od menej schopných.