Ak chcel vedúci pracovník zvýšiť svoj podiel na zisku, mohol to dosiahnuť len postupným zvyšovaním produktivity práce a využitím strojov a pracovného času na maximum. Výroba musela byť plynulá a bez výkyvov. Celkovo bolo na zisku a strate zainteresovaných 30 % pracovníkov. Ostatní mali pevný plat za zmluvne stanovené úlohy – účtovníci, lekári, kontrolóri...

Baťa využíval prémiový systém aj v stavebnom oddelení, ktoré stavalo budovy továrne, predajne, rodinné domy pre zamestnancov. Stavebníci dostali odmenu za včasné dokončenie stavieb. Preto boli stavby dokončené vždy v krátkych termínoch. Podiely zamestnancov na zisku sa im pripisovali na osobné kontá vo firemnej banke. Tieto vklady boli úročené 10 %, čo bol 2-násobok oproti ostatným bankám. Polovicu prostriedkov si mohli zamestnanci vyzdvihnúť kedykoľvek, ale vzhľadom na vysoký úrok bola firemná banka pre nich najvýhodnejšou investíciou. S druhou polovicou mohli narábať len so súhlasom riaditeľstva. Tým, že peniaze boli dlhší čas viazané na kontách, ľudia ich neminuli hneď a zhodnocovali sa im. Takto si zamestnanci vytvárali úspory a väčšina z nich mala v strednom veku úspory dostatočné na to, aby odišli na odpočinok alebo začali samostatne podnikať. 5. Plánovanie

Dôležitým prvkom v Baťovej organizácii bolo plánovanie – plán nazývaný „predpoklad” – určoval denný rozsah a množstvo prác v závodoch pre každú samosprávnu dielňu do detailov. Baťa sa zameral na krátkodobé plánovanie. Základom rozvoja podniku boli polročné plány pre letnú a zimnú sezónu. Polročný plán sa skladal z predpokladov množstva vyrobenej obuvi, jej ceny, nákladov, miezd, investícií, podielov na zisku. Plánovaním sa prepojila výroba s predajom, čím sa dosiahlo, že všetko, čo sa vyrobilo, bolo dopredu zabezpečené predajnými zmluvami. Potom sa polročný plán rozdelil na týždenné plány, ktoré sa skladali z denných plánov, predpisujúcich objem výroby každej dielni. Materiál a náradie pre výrobu prichádzali do továrne vždy v čase ich spracovania. Preto vlastne fungovala výroba bez zásob, ktoré sa tak nehromadili v skladoch a vznikali tým veľké úspory. Do kolekcie pre jednotlivé sezóny sa zaradili len najlepšie modely. Návrhári boli odmeňovaní podľa úspešnosti návrhov. V každej kolekcii boli zastúpené topánky pre každú vrstvu obyvateľstva, od najdrahších až po lacnú a jednoduchú obuv pre najchudobnejších. 6. Kalkulácia

Baťa sa snažil rozpočítať do podrobností aj náklady na výrobu svojich topánok. Vyvinul vlastný bodový systém, ktorým ohodnocoval všetky nové topánky.