Všetky problémy spojené s kvalitou sa riešili na mieste a prijímali sa okamžité opatrenia na nápravu. Zodpovednosť zamestnancov dosiahla takú úroveň, že neskôr nebola kontrola zo strany riaditeľstva nutná. Po naložení debien s topánkami na kontajnery prebehla náhodná kontrola. Z každého vagóna vybrali 1 debnu a skontrolovali jej obsah. Ak v nej bola čo len 1nekvalitná topánka, museli skontrolovať celý náklad. Dielňa, ktorá spôsobila tento problém, platila pokutu za zdržanie, za nekvalitné výrobky a za vykladanie. Ak zákazník prišiel reklamovať obuv a nezávislá komisia reklamáciu uznala, náklady na opravu znášala opäť dielňa. Kontrola kvality obuvi prebiehala aj vo firemných predajniach. Vedúci predajne bol zodpovedný za to, že predával iba tovar najlepšej kvality. Preto mohol vrátiť dodané topánky, ak nespĺňali požadované kritériá. Tieto sa vrátili do továrne a predajňa dostala náhradu. Ak však predajňa prevzala nekvalitnú obuv, stratu znášal vedúci predajne. Tieto topánky sa museli predávať so zľavou, ktorá mu bola strhnutá z tržby. Vďaka tomuto opatreniu kupovali zákazníci len kvalitnú obuv.