1. Začiatky firmy Tomáša Baťu
Tomáš Baťa sa narodil v obuvníckej rodine, ktorá mala tradíciu už v 16. storočí, v Zlíne roku 1876. S výrobou obuvi sa stretával odmalička, dokonca sa narodil priamo v obuvníckej dielni svojho otca. Ako šesťročný vyrobil svoje prvé topánočky pre bábiky zo zvyškov z otcovej dielne. Vyrábal ich na malých kopýtkach veľkosti palca a predával za pár drobných. Neskôr pomáhal otcovi predávať topánky na jarmokoch v okolí rodného mesta. Poskytoval zákazníkom drobné služby – pomoc s obúvaním a vyzúvaním kúpených topánok. Za to dostával od otca „tringelty”. Popritom si všímal otca aj jeho konkurentov a ich drobné finty na prilákanie zákazníkov. Jeho prvou ambíciou pri pomoci otcovi bolo predať toľko topánok, aby rodina netrpela hladom. Tomáš Baťa vychodil iba 4 triedy obecnej školy. V 14-tich rokoch nastúpil k otcovi do učenia. Mal na starosti predaj topánok a chodil na výzvedy do obuvníckych tovární v okolí zistiť, aké stroje a výrobné technológie používajú. Ako 15-ročný odišiel do Viedne za sestrou.

Chcel tu samostatne podnikať, lebo mal pocit, že jeho úsilie nie je docenené, a že sa o seba dokáže postarať sám. Zariadil si dielničku u príbuzných, ale topánky nešli na odbyt. Všetky svoje prostriedky investoval do výroby bez toho, aby si overil, či sa dajú predať. Jeho prvá podnikateľská skúsenosť skončila neúspechom a návratom domov. Predaj na trhoch a jarmokoch bol neefektívny, preto sa rozhodol cestovať za obchodom za hranice kraja. Otec ho vybavil kufrom plným vzoriek a vybral sa na cestu do Prahy. O 2 týždne sa vrátil s objednávkami. Už ako chlapec bol výrečný a topánky vedel kupcom vynachváliť. Nevedel však poriadne písať. Keď obchodníci uvideli zmluvu, ktorú napísal, radšej obchod zrušili. Tomáš sa hanbil za svoju nevzdelanosť a tak po večeroch začal študovať.
Výroba sa začala rozširovať. Tomášovi po obchodných úspechoch stúplo sebavedomie a chcel presadiť svoje nápady, avšak otcovo myslenie bolo veľmi späté s minulosťou. Starými metódami sa však výroba ďalej rozširovať nemohla. Preto sa Baťa so svojimi súrodencami rozhodol osamostatniť. V roku 1894 založili v Zlíne živnosť pod názvom A. & T. Baťa. Oveľa neskôr sa firma zmenila na akciovú spoločnosť Baťa, a.s.

2. Riadenie podniku Baťa
Baťa sa pri svojej práci najviac inšpiroval H. Fordom. Neriadil sa však overenými pravidlami, ale vytvoril si svoje vlastné. Svoje pracovné metódy nezatajoval, jeho továrne si chodili obzerať návštevníci z celého sveta.

Baťove závody boli rozdelené do 5 skupín: výroba obuvi, nákupné oddelenie, predajné oddelenie, pomocné závody a osobné oddelenie. Riadenie vychádzalo z výrobnej stratégie, ktorá mala tieto ciele:
1. vyrobiť obuv pre široké vrstvy obyvateľstva – lacná kvalitná obuv, ktorá sa dá vyrobiť len veľkosériovo,
2. sústavne znižovať výrobné náklady a výrobné ceny,
3. snažiť sa byť stále „prvý a najlepší” v technike, v organizácii práce, systéme riadenia a vo výkonnosti. Baťa viedol podnik z pozície jediného majiteľa. Svoje praktické skúsenosti využíval dennodenne na rozhodovanie čo a ako vyrábať. Vo svojej práci našiel zmysel svojho života a zamestnancom bol nielen vedúcim, ale aj vychovávateľom. Riadenie podliehalo jemu samotnému, preto podnik nemal žiadnu pevnú organizačnú štruktúru. Jednotlivé oddelenia viedli okrem šéfa skúsení pracovníci, ktorí predtým prešli všetkými fázami výroby topánok a do funkcií boli menovaní na základe svojich schopností.

Museli dokonale ovládať prácu svojich podriadených. Keďže neexistoval organizačný poriadok, nikto sa nemohol vyhovoriť, že zverená práca nie je v jeho kompetencii. Pri riadení podniku používal Baťa spolu so svojimi manažérmi osobný príklad. Manažér musel byť prvým pracovníkom podniku. To, čo žiadal od svojich podriadených, musel vedieť zrealizovať sám. Napríklad správca továrenskej budovy musel okrem iného týždenne vyhotoviť vlastnoručne 1 pár topánok. Každý týždeň prebiehala kontrola plnenie plánu výroby a výmena skúseností a poznatkov na tzv. konferencii. Zúčastňovali sa na nej všetci vedúci pracovníci a vrcholové vedenie. Všetci prítomní informovali o dosiahnutých výsledkoch svojho oddelenia za uplynulý týždeň. Cieľom bolo vyriešiť vzniknuté problémy v čo najkratšom čase. Na efektívne riadenie podniku sa využívali aj telefóny. Telefón bol v každej dielni. V celom podniku ich bolo viac ako 1000. Na rýchle privolanie pracovníka slúžil tzv. „autocall” – malá krabička, ktorá sa dala pripevniť za opasok. Každý jej majiteľ mal svoj vlastný kód, preto hneď vedel, že ho volajú. Po zapípaní krabičky sa hneď mohol spojiť s riadiacou budovou telefónom.

Baťa investoval do modernizácie a hneď zavádzal novinky zlepšujúce prácu a komunikáciu. Firma od roku 1924 investovala do lietadiel. Baťa v Zlíne vybudoval aj letisko a cieľom firmy bolo naučiť zamestnancov lietadlá pilotovať. 3. Samospráva dielní

Základom Baťovho spôsobu riadenia bola samospráva dielní. Jednotlivé oddelenia medzi sebou súperili a ich zisk a odmena záviseli od plnenia stanoveného plánu.