Mýto a tridsiatok

Mýto je poplatok za prevážaný tovar vo vnútrozemskom styku. V prameňoch sa vyskytuje pod pojmom telonium, tributum. Posledný pojem znamená poplatok všeobecne. Mýto patrilo medzi tzv. menšie regálne práva (súbor úžitkových práv patriacich kráľovi, menšie sú udelované šľachticom, cirkvi a mestám, kráľom). Už najstaršie zákony uhorského kráľa Ladislava I. upravovali obchodovanie na trhoch a za Ladislavovho nástupcu Kolomana tretina z výnosu mýt patrila komitátnym županom a desatina biskupom. Najstaršie bolo trhové mýto (tributum fori), z ktorého sa vyvinuli cestné (suché) a prechodové mýta, vyberané najmä na mostoch a brodoch cez rieky. Výnos z mýta sa používal na údržbu ciest, opravy a výstavbu mostov a podobne. Z mýt vyberaných pri vstupe a odchode z krajiny sa vyvinulo pohraničné clo - tridsiatok.

Tridsiatok je poplatok za dovážané a vyvážané tovary. V zákonoch kráľa Kolomana sa spomínajú mýtnici pohraničných županov a pohraničné mýta bez bližšej špecifikácie. Prvou písomne doloženou colnou stanicou na Slovensku bol Tvrdošín (1265). Od konca 12. do konca 13. storočia bol pohraničným clom osemdesiatok. Slúžil na vydržiavanie dvora kráľovnej. Príjmy z neho boli nižšie ako príjmy z mýt. Karol Róbert roku 1336 nariadil vyberať tridsiatok namiesto osemdesiatku. Ani vtedy však nepredstavoval tridsatinu hodnoty tovarov, ale iba jedno percento. Dekrét Žigmunda Luxemburského roku 1405 určil výšku tridiatku na 3,33 percenta, po roku 1526 dosahoval až 5 percent hodnoty tovarov. Pôvodne sa tridiatok vyberal iba z dovážaných tovarov, kráľ Ľudovít roku 1370 nariadil vyberať tridsiatok aj z vývozu. Na rozdiel od mýt panovníci nedávali trvalé oslobodenie od tridsiatku, ale iba na určitý čas, prípadne na niektoré, taxatívne vymenované druhy tovarov. Niektoré bohaté mestá, napr. Bratislava, prenajímali tridsiatky od kráľovskej komory a potom ich vyberali vo vlastnej réžii. Systém tridsiatkových staníc začal budovať Karol Róbert.

Zákon Vladislava II. (1498) vymenúval hlavné tridsiatkové stanice na území Slovenska - Orava (Tvrdošín), Trenčín, Bratislava a Košice, ktoré mali svoje filiálky blokujúce sieť prístupových ciest k hlavným staniciam. Tridsiatková sieť sa dotvorila v poslednej tretine 17. storočia, vtedy podliehala dvom kráľovským komorám (v Bratislave a Košiciach). Tridsiatok ako stredoveké pohraničné clo nemohol plniť ochranársku funkciu pre domácu výrobu, nemal ani brzdiaci či motivačný účinok ako moderné clá.
Roku 1755 bol tridsiatok zrušený a nahradila ho nová colná tarifa, ktorá diferencovala výšku cla voči zahraničiu a výšku cla medzi rakúskou a uhorskou časťou monarchie.

Od 12. storočia sa mýta dostali do rúk cirkevných a svetských feudálov, neskôr aj miest. Právo vyberať mýto bolo spojené s pozemkovým vlastníctvom, ale priamo z neho nevyplývalo. Bolo potrebné aby kráľ mýto udelil zvláštnym privilégiom. Z 13. storočia pochádzajú najstaršie mýtne tarify - súpisy druhov tovaru a poplatkov za ne. Trhovým osadám a vznikajúcim mestám panovníci udeľovali nielen právo konať trhy, ale aj poberať z nich príjmy, ktoré pôvodne patrili kráľovi. Inou veľkou skupinou výsad bolo oslobodenie od mýta. Šľachta a vysoké duchovenstvo ako privilegované uhorské stavy ho neplatili. Mestá získavali oslobodenie od mýta už v najstarších výsadách. Napr. oslobodenie od mýta na celom území krajiny bolo súčasťou budínskych výsad, ktoré prevzali viaceré slovenské mestá. Poddaní boli oslobodení od mýt iba v obmedzenom rozsahu a pri zvláštnych príležitostiach (napr. keď cez mýto prechádzal svadobný sprievod, pri vození múky a obilia do mlyna, pri verejných prácach, pri vození vojenského materiálu a podobne). Vlastníctvo i platenie mýt zaniklo spolu s feudálnymi povinnosťami v 19. storočí. Pozostatkom mýtnych poplatkov boli poplatky trhovcov za miesto na mestských trhoch v 19. a 20. storočí, ktoré sa u nás po roku 1989 rozšírili aj na burzy a rôzne príležitostné druhy kúpy a predaja. Za moderný druh cestného mýta môžeme považovať aj súčasné poplatky automobilistov na diaľniciach.