Drvivá väčšina podnikov si naplno vyskúšala prvé dve alternatívy predtým, než sa pustili do tretej, potenciálne nebezpečnej možnosti. Počet priemyselných podnikov kolísal kvôli rastu cien materiálov koncom 70. rokov. Najmä priemyselné podniky vyrábajúce plasty a iné materiály na báze ropy ich úplne prevalcovali. Konkurencie schopnosť plastov sa po dlhoročnom vývoji oslabila kvôli nárastom, ktoré sa tentokrát pohybovali od 50 do 60%. Ich využiteľnosť sa rozšírila na houseboaty, obytné prívesy, hračky, konštrukcie, automobily, elektroniku a na iné priemyselné odvetvia vo veľkom spotrebúvajúce plasty.

Mnohé podniky sa zdráhajú častým zmenám svojich cien, čo predstavuje hlavný prognostický problém počas obdobia inflácie. Škála zvyšovania cien a ich načasovanie je založené na odhadovanej inflácii. Nezdar obe vhodne dosiahnuť môže znamenať, že obchodovanie podniku je dlhší čas stratové. Problém sťažujú aj dva nedávne objavy: nedostatok surovín, pričom obchodovanie si pravdepodobne vyžaduje drahšie skladovacie priestory, a nestabilná inflačná tendencia, zrýchľujúca sa časom.

Plánovanie nákupov maloobchodov môže výrazne ovplyvniť ziskovosť podniku. Upozornenia na hrozbu zvyšovania cien sú bežným trikom predavačov, aby tým zvýšili objem predaja a upevnili vzťahy so zákazníkmi. Skutočný dopad tohto na ich vlastných podnik sa môže prejaviť mimoriadnymi stratovými predajmi, toto si väčšina podnikov uvedomuje a zapracováva do svojich kalkulácií.
Konkurenčný boj

Nazhromaždené charakteristiky väčšiny spotrebiteľov a priemyselných podnikov, a niektorých služieb, priemyselných odvetví hovoria o tom, že len málo podnikov môže ignorovať cenové politiky svojich konkurentov. Tento cenový aspekt konkurencie vytvára aj problémy aj možnosti.
Žiadny zo spomenutých výrobcov v tabuľke 20.2 nemôže ignorovať cenové politiky, ktoré využívajú ich hlavný konkurenti. Zvyšovania, znižovania a udržiavanie vytvárajú nové možnosti a problémy. Napríklad Unilever (Birds Eye) môže ohlásiť zvýšenie ceny.