Jej najdôležitejším subjektom je štát a jeho výkonný orgán – vláda.
Ekonomické ciele
1. z časového hľadiska
A: krátkodobé (do jedného roka) B: strednodobé (1 - 5 rokov) C: dlhodobé (5 - 20 rokov)
2. z hľadiska významu cieľov
A) hlavné B) vedľajšie
3. z hľadiska stability ekonomiky najčastejšie sledujeme:
vysoká úroveň zamestnanosti
cenová stabilita
rovnováha platobnej bilancie
spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov
ekonomický rast
Dosiahnutie všetkých týchto cieľom musí byť podriadené všeľudským cieľom – blahobyt, sloboda, spravodlivosť, bezpečnosť a mier pre všetkých ľudí. Z hľadiska všeľudských cieľov sa definujú i ciele ekonomické, a to:
ekonomická sloboda – právo ľudí na slobodu výberu zamestnania, tovaru, služieb, slobodu uzatvárania dohôd, slobodu používania dôchodkov i slobodu oceňovanie tovaru či služieb.
ekonomická bezpečnosť – na úrovni rodiny i celej ekonomiky, vytvára zásady a rezervy, ktoré by chránili jednotlivca i celú spoločnosť pre ekonomickými katastrofami.
ekonomická nezávislosť – čím je ekonomika štátu vyspelejšia, tým je dokonalejšou, účinnejšou súčasťou vyšších štruktúr, svetovej ekonomiky. Zároveň však je týmito štruktúrami obmedzovaná a ovplyvňovaná.

Nástroje hospodárskej politiky
Sú to nástroje na riešenie špecifických problémov. Je to monetárna (peňažná) politika, ktorá sa vyjadruje hlavne ponukou peňazí v súvislosti s pohybom úrokovej miery. Fiškálna (rozpočtová) politika prostredníctvom daňových sadzieb a štátnych výdajov reguluje prerozdeľovacie procesy. Sociálna politika funguje prostredníctvom sociálnych dávok, príspevkov. Dôchodková politika sa realizuje pomocou regulovania hladiny miezd, cien a ziskov. Vnútorne ekonomické vzťahy sa regulujú prostredníctvom menových kurzov, colných sadzieb a obchodnou politikou.