Základné pojmy a predmet všeobecnej ekonomickej teórie

Základné pojmy a predmet všeobecnej ekonomickej teórie
Potreby – uvedomený alebo neuvedomený nedostatok
primárne (prijímanie potravy, ochrana pred chladom)
sekundárne (potreba komunikácie, ľudské práva, etické potreby)
individuálne (potreby jedinca)
kolektívne (skupinové potreby)
Statky – všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby
- podľa dostupnosti: voľné (lesné plody) a ekonomické (pôda)
- podľa formy: hmotné (auto) a nehmotné (služby)
- podľa účelu: výrobné (stroj) a spotrebné (palivá)
- podľa vlastníctva: súkromné (rodinný dom) a verejné (pouličné lampy)
Spotreba – vzniká v momente uspokojenia potreby statkom
Výroba – premena výrobných faktorov na výrobky a služby
Výrobné faktory = práca + pôda + kapitál Þ Vstupy do výroby Þ INPUTY
Výrobok – hmotný ekonomický statok + Služba – nehmotný ekonomický statok Þ Výstupy z výroby Þ OUTPUTY
Tovar – výrobok určený na predaj mimo podniku

Ekonómia
Ekonómia je interdisciplinárna veda, ktorá skúma, ako jednotlivci a spoločnosť rozhodujú o použití obmedzených zdrojov (pôdy, nerastov, práce alebo kapitálových statkov, ako sú stroje, budovy a i.) na produkciu, výmenu a spotrebu tovarov a služieb, aby slúžili na uspokojovanie ich neobmedzených potrieb a želaní.
Ekonómia skúma, na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti.
Ekonómia je veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou.
Funkcie:
poznávacia – ekonómia skúma ekonomické javy a procesy v spoločnosti
praktická - ovplyvňuje ekonomické správanie jednotlivých subjektov
metodologická – ekonómia ako veda tvorí základ pre iné vedné disciplíny
a)odvetné ekonómie (priemysel, doprava)
b)prierezové ekonómie (regionálna, finančná ekonómia)
V ekonomickom myslení rozlišujeme dva základné prístupy:
1.Pozitívna ekonómia sa snaží čo najvernejšie analyzovať fakty ekonomického života. Na základe pozorovania objektívnej situácie, metód deskripcie a explanácie, určuje správanie ekonomických subjektov. Zaoberá sa len takými javmi, ktoré sú vedeckými metódami zistiteľné a dokázateľné. Posudzuje individuálnu i skupinovú racionalitu chovania, t. j. najefektívnejší spôsob vedúci k dosiahnutiu ekonomických cieľov.
2.Normatívna ekonómia vychádza z hodnotových súdov, kladie do svojho stredu okrem problémov efektívneho fungovania ekonomiky aj otázky sociálne, etické a všeobecne ľudské.

Vychádza z toho, že ekonomická činnosť musí byť založená na uskutočňovaní vyšších humanistických princípoch slobody a rovnosti človeka, ktorá by umožnila realizáciu ľudských práv. Zástanci pozitívneho smeru ekonomického myslenia považujú takýto prístup za nevedecký.
Zatiaľ čo pozitívna ekonómia odpovedá na otázku, aký je ekonomický život, normatívna ekonómia sa snaží odpovedať na otázku, aký by mal byť.

Základné roviny skúmania
Ekonomická teória sa delí na dve časti, ktoré nemožno od seba oddeliť a pochopiť zvlášť či dokonca sa oboznámiť s jednou a s druhou nie. Jeden prúd ekonomického myslenia (neoklasická ekonómia) je založený skôr na mikroekonómii a druhý prúd (keynesovský) na makroekonómii, existuje však i tzv. stredný prúd ekonomického myslenia – main stream.
mikroekonómia – predmetom jej skúmania je správanie jednotlivých ekonomických subjektov. Rozlišuje dva kľúčové subjekty domácnosti a firmy. Zaoberá sa aj vytváraním cien jednotlivých druhov tovarov, fungovaním trhu v podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencie. Analyzuje mnoho otázok, z ktorých je najdôležitejší problém efektívnosti za podmienky dokonale fungujúceho trhu. makroekonómia - analyzuje správanie ekonomiky ako celku. Rozlišuje tieto subjekty: domácnosti, firmy, bankový sektor a štát. Skúma široké agregátne veličiny ako je hrubý národný produkt (GNP – gross national product), zamestnanosť, inflácia, cenová hladina, peňažný systém, hospodársku politiku atď.
„main stream“ (stredný, hlavný prúd) – akceptuje racionálne jadrá oboch prúdov a formuje určitú „kompromisnú teóriu“, ktorá obsahuje prvky z oboch krajných prúdov ekonomického myslenia. Predmet skúmania
Ekonómia skúma optimálnu alokáciu obmedzených výrobných zdrojov. Ako ľudia tieto obmedzené zdroje, ktoré môžu mať alternatívne využitie, alokujú za účelom výroby rôznych druhov tovarov a služieb a ako sú tieto komodity rozdeľované ku spotrebiteľom(súčasným alebo budúcim), individuálnym alebo spoločenským skupinám.
Keďže ekonómia skúma najzákladnejšie a najprirodzenejšie činnosti človeka, bez ktorých jeho existencia nie je možná, môžeme považovať ekonomickú teóriu za „systematizovaný zdravý rozum“. Podstatou ekonomickej činnosti človeka je vyrábať statky a služby na základe podnikateľskej činnosti s cieľom vytvárať bohatstvo. Ekonómia skúma a sleduje iba ekonomické ciele a predpokladá racionalitu správania ekonomických subjektov, ktoré vedie najefektívnejším spôsobom a najkratšou cestou k dosiahnutiu ekonomického cieľa.

Hospodárska politika
Predstavuje súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomického života v danom období.

Jej najdôležitejším subjektom je štát a jeho výkonný orgán – vláda.
Ekonomické ciele
1. z časového hľadiska
A: krátkodobé (do jedného roka) B: strednodobé (1 - 5 rokov) C: dlhodobé (5 - 20 rokov)
2. z hľadiska významu cieľov
A) hlavné B) vedľajšie
3. z hľadiska stability ekonomiky najčastejšie sledujeme:
vysoká úroveň zamestnanosti
cenová stabilita
rovnováha platobnej bilancie
spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov
ekonomický rast
Dosiahnutie všetkých týchto cieľom musí byť podriadené všeľudským cieľom – blahobyt, sloboda, spravodlivosť, bezpečnosť a mier pre všetkých ľudí. Z hľadiska všeľudských cieľov sa definujú i ciele ekonomické, a to:
ekonomická sloboda – právo ľudí na slobodu výberu zamestnania, tovaru, služieb, slobodu uzatvárania dohôd, slobodu používania dôchodkov i slobodu oceňovanie tovaru či služieb.
ekonomická bezpečnosť – na úrovni rodiny i celej ekonomiky, vytvára zásady a rezervy, ktoré by chránili jednotlivca i celú spoločnosť pre ekonomickými katastrofami.
ekonomická nezávislosť – čím je ekonomika štátu vyspelejšia, tým je dokonalejšou, účinnejšou súčasťou vyšších štruktúr, svetovej ekonomiky. Zároveň však je týmito štruktúrami obmedzovaná a ovplyvňovaná.

Nástroje hospodárskej politiky
Sú to nástroje na riešenie špecifických problémov. Je to monetárna (peňažná) politika, ktorá sa vyjadruje hlavne ponukou peňazí v súvislosti s pohybom úrokovej miery. Fiškálna (rozpočtová) politika prostredníctvom daňových sadzieb a štátnych výdajov reguluje prerozdeľovacie procesy. Sociálna politika funguje prostredníctvom sociálnych dávok, príspevkov. Dôchodková politika sa realizuje pomocou regulovania hladiny miezd, cien a ziskov. Vnútorne ekonomické vzťahy sa regulujú prostredníctvom menových kurzov, colných sadzieb a obchodnou politikou.