Preto musíme medziprodukt z našich prepočtov hrubého národného produktu vylúčiť (plech) a započítať len finálny produkt (auto).

Problém vzniká i pri použití dôchodkovej príjmovej metódy. Ak by sme medzi dôchodky z výrobných činiteľov zahrnuli tiež príjmy spojené s dodávaním medziproduktov, znovu by v našom agregáte vznikali duplicity. Aby k tomu nedošlo, vypracovala štatistika metódu pridanej hodnoty.
Pridaná hodnota – je rozdiel medzi predajom (tržbami) podniku a jej nákupmi materiálov, polotovarov a služieb od ostatných podnikov. Pri výpočte národného produktu budeme zahŕňať všetky náklady podniku, ktoré sú platbami výrobným činiteľom, avšak vylúčime všetky platby iným podnikom.

Produktová – výdajová metóda
Máme v zásade dve možnosti merania ekonomických tokov:

-ak meriame tok tovarov a služieb, získame národný produkt – GNP
-ak meriame všetky príjmy domácnosti, získame národný dôchodok – Y

Národný dôchodok

Národný dôchodok a národný produkt sú identické veličiny. Je to možné dokázať za predpokladu, že domácnosti utratia svoje príjmy okamžite a že výrobcovia predajú svoju produkciu (t.j. čiastka, ktorú získava na trhu predávajúci sa musí rovnať čiastke zaplatenej kupujúcim).

Avšak je veľmi obtiažne získať presné informácie o objeme vyrobených tovarov a služieb, a preto budeme tiež používať výdajovú metódu, t.j. sledovať peňažné výdaje vynaložené na nákup týchto tovarov a služieb.

Kto nakupuje tovary a služby ku konečnej spotrebe? Koho výdaje musíme spočítať, aby sme dostali výsledný národný produkt? Pokiaľ by sme sčítali hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktoré podniky predávajú v priebehu daného obdobia domácnostiam, alebo všetky platby podnikom za nakúpené tovary a služby, získali by sme celkový produkt ekonomiky. Táto metóda v aplikácii na reálne hospodárstvo vedie k určeniu hrubého produktu a označuje sa ako produktová metóda.
Toky, ktoré vyjadrujú množstvo výrobných činiteľov (prácu, pôdu, kapitál), ktoré domácnosti predávajú v priebehu určitého obdobia podnikom a platby podnikov domácnostiam za tieto výrobné činitele, majú povahu dôchodkov.

Ak by sme sčitovali všetky tieto platby za určité obdobie a pripočítali všetky zisky podnikov, dostali by sme národný dôchodok (Y), pričom táto metóda je označovaná ako dôchodková metóda.

Výkon ekonomiky môžeme vypočítať buď produktovou, alebo dôchodkovou metódou a vyjadriť ukazovateľom – hrubý národný produkt alebo národný dôchodok – poprípade ďalšími ukazovateľmi (makroekononickými agregátmi), ktoré sú od tejto základnej dvojice odvodené.
Domácnosti – vývojom empiricky dokázané, väčšiu čsť osobného dôchodku vydajú na nákup tovarov a služieb ( C ) , zvyšná časť plynie do finančného systému ako úspory (S).
Výdaje podnikov a firiem – tvoria platby domácnostiam za použitie ich výrobných faktorov a získavajú príjmy, čo sú tržby z predaných výrobkov a služieb, t.j. ich produkcie. Podniky získavajú úspory umiestnené vo finančnom systéme a premieňajú ich na súkromné investície (I).
Štát – vypláca transféry (TR), platby domácnostiam – občanom. Transféry sú teda jednou zložkou výdajov štátu. Príjmy štát získava v našom zjednodušenom modeli z daní (TAX). Štát vydáva svoje prostriedky tiež na nákup tovarov a služieb (G). Ak vznikne situácia, že celkové príjmy štátu sú nižšie ako výdaje, môže štát chýbajúcu časť na výdaje získať z finančného systému – od centrálnej banky.

Medzinárodný obchod (svet) – do tejto oblasti zahŕňame zahraničné ekonomické subjekty, ktoré sa zúčastňujú ekonomickej aktivity vo vnútri krajiny. Z toho plynú platby exportu (Ex) alebo môžu predávať svoje tovary a služby z čoho odchádzajú platby za import (Im). Rozdiel sa nazýva čistý export (net export – Nx).

Domácnosti a podniky nevstupujú do vzájomnej interakcie len medzi sebou, ale aj so štátom (vládou) a svetom (medzinárodný obchod). Domácnosti platia dane (TAX) štátu a dostávajú transferové platby (TR) od štátu. Štát – vláda nakupuje tovary a služby (G). Príjmy domácnosti (Y) plus transferové platby (TR) získané od štátu prúdia na spotrebu ( C ), úspory (S) alebo platia dane (TAX). Preto Y=C + S + T, kde T=TAX – TR, t.j. čisté dane. Dôchodky vyplácané podnikmi (Y) sa rovnajú hodnote výdajov alebo outputu.
Z uvedeného možno konštatovať, že tok príjmov od podnikov k domácnostiam a spotrebné výdaje domácnosti smerom, že tok príjmov od podnikov k domácnostiam a spotrebné výdaje domácnosti smerom k podnikom tvoria kolobeh príjmov a výdajov. Investície, štátne nákupy tovarov, služieb a export možno nazvať ako „injekcie“ do vnútra kolobehu výdajov a príjmov. Dane, úspory a dovoz možno nazvať ako „trhlina – medzera“ z kolobehu výdajov a príjmov. Tieto dve tendencie možno formalizovane zapísať:

Y = C + I + G + Ex – Im – z pohľadu podnikov
Y = C +S + T – z pohľadu domácností
I + G + Ex = S + T + Im

Národný a domáci produkt
Hrubý národný produkt bol vytvorený s využitím výrobných faktorov vo vlastnej krajine. Nebolo dôležité na teritóriu ktorého štátu národné faktory pôsobili.

Hrubý domáci produkt GDP vyjadruje celkový objem finálnej produkcie v peňažných jednotkách, vytvorený v určitom období výrobnými faktormi pôsobiacimi na území danej krajiny, bez ohľadu na štátu príslušnosť ich majiteľov. Bližšie povedané, neprihliadame pritom na to, ktorý národ výrobný faktor vlastní.

Napríklad, zisk japonskej firmy pôsobiacej v USA sa započíta do GNP Japonska, ale nie do GNP USA. Ten istý zisk je však započítaný do GDP USA, nie je ale súčasťou GDP Japonska. Hrubý domáci produkt môžeme tiež vyjadriť nasledovne: GDP = C + I + G + Nx.
Ak sú vo vnútri krajiny používané zahraničné výrobné faktory, platby za ne znamenajú odliv z krajiny. Naopak, do vnútra krajiny prichádzajú platby z výrobných faktorov, ktoré boli použité v zahraničí. Rozdiel medzi týmito veličinami nám tvorí čistý príjem z majetku v zahraničí NPI (net property income).

Čistý národný produkt NNP (net national product) – zahŕňa v sebe len čisté investície a nezahŕňa peňažné výdaje, ktoré boli použité na nákup kapitálových statkov, ktoré nahradzujú kapitál spotrebovaný. Vychádza sa pritom zo znalosti o trhu kapitálu, kde vieme, že hrubé investície sa delia na čisté a obnovovacie.

Čistý domáci produkt NDP (net domestic product) – ak odpočítame od GDP časť, ktorá tvorí amortizáciu, dostaneme čistý domáci produkt a môžeme ho zapísať ako:

NDP = C + In + G + Nx

Vychádzame z toho, že používaním strojov, zariadení a budov dochádza k ich postupnému opotrebeniu. Z toho dôvodu je časť hrubých investícií (Ig) používaná na náhradu a modernizáciu opotrebovaného výrobného zariadenia a budov. Ak odpočítame opotrebenie – amortizáciu (a) od hrubých investícií, dostaneme tzv. čisté investície (In):

Ig – a = In

ktoré reprezentujú zmenu (prírastok) v zásobe kapitálových statkov (fixný kapitál).


Dôchodková – príjmová metóda
Ukončili sme rozbor výdajovej metódy výpočtu GNP alebo GDP a teray pristúpime k dôchodkovej metóde. Ak použijeme dôchodkovú metódu, musíme zrátať všetky príjmy, ktoré získavajú domácnosti.

Domácnosti sú vlastníkmi všetkých výrobných faktorov, z čoho vyplýva, že ich príjmy budú tvoriť: mzdy (W), čisté úroky (i), renta majiteľov (r), nepriame dane z podnikania a štatistické úpravy (nd), amortizácia (a), dôchodok podnikov nezapísaný v podn. Registri (d), zisk korporácií pred zdanením (dividendy, nerozdelené zisky, dane zo zisku) (z).

Mzdy a ďalšie zamestnanecké príjmy zahŕňajú všetky čisté mzdy, sociálne dávky a iné. Čisté úroky zahrňujú rozdiel medzi úrokmi, ktoré domácnosti získavajú a úrokmi, ktoré zaplatia iným subjektom.

Amortizácia znamená postupné znižovanie určitých nákladov (odpisy) až po ich úplné odpísanie.

GNP = W + i + r + nd + a + d + z