Odvodené agregátne ukazovatele
Osobný dôchodok a disponibilný dôchodok
Pre potreby ľahšieho pochopenia otázok spotreby, úspor, inflácie a nezamestnanosti si musíme ešte vysvetliť ďalšie agregátne ukazovatele : osobný dôchodok a disponibilný dôchodok.
Osobný dôchodok PI (personal income) vyjadruje celkové príjmy, ktoré získavajú domácnosti, a to: platby za výrobné činitele, ktoré majú formu miezd, platov za prácu, renty z pôdy a úrokov z kapitálu. Zahŕňame sem tiež transferové platby, ktoré sa však do GNP nezapočítavajú a nie sú podmienené pohybom výrobných činiteľov.

Osobný dôchodok môžeme vypočítať na základe čistého národného produktu NNP (dôchodkovou metódou) tak, že odpočítame:

-všetky zisky, ktoré si ponechávajú podniky
-nepriame dane a dane spojené so sociálnym poistením
-všetky úrokové platby ekonomickým subjektom okrem domácnosti + pripočítame transferové platby domácnostiam.

Osobný dôchodok je základom pre určenie disponibilného dôchodku.

Disponibilný osobný dôchodok DPI (disposable personal income) je agregátna veličina, ktorá poukazuje na súhrn dôchodkov, ktoré mali domácnosti k dispozícii v priebehu roka. Disponibilný osobný dôchodok domácnosti vynakladajú na nákup tovarov a služieb ako spotrebu a zvyšnú časť si ponechávajú vo forme úspor.

Nominálny a reálny GNP – GDP
Až doteraz sme sa zaoberali výpočtom nominálneho GNP alebo GDP v bežných cenách daného roka a neuvažovali sme o tom čo sa stane, ak sa bude hladina cien rýchle zvyšovať, prípadne znižovať. Pri zisťovaní veľkosti produktu v danom roku to problémy nevytvára avšak tieto vznikajú, ak budeme chcieť porovnávať vývoj z jedného roku na druhý. Príčinou toho je skutočnosť, že celkový produkt je výsledkom cien ako aj množstva. Znamená to, že z hľadiska rastu cien produkt narastá avšak len malá časť z toho predstavuje rast množstva vyrobených statkov. Porovnávaná výkonnosť ekonomiky bude tým nepresnejšia, čím vyššia bude miera inflácie (deflácie) a pri meraní budeme používať bežné ceny, t.j. nominálne.

Pri vylúčení inflácie sa používajú rôzne typy cenových indexov, ktoré umožňujú očistiť agregátne ukazovatele od inflácie. Pri porovnaní dvoch po sebe idúcich rokoch, možno použiť index vývoja cenovej hladiny alebo spotrebiteľský cenový index.

Obecnejšie používaným meradlom je tzv. implicitný deflátor GNP, ktorý získame tak, že nominálny GNP delíme reálnym GNP. Tým určujeme mieru inflačného znehodnotenia národného produktu v danom roku vo vzťahu k bázovému roku.

Reálny GNP je agregátny ukazovateľ národného produktu v stálych cenách, čo sú ceny zvoleného východiskového roku. Ak poznáme deflátor, môžeme ľahko prepočítať nominálny národný produkt na reálny (viď príklad v mld. Sk):

Nom GNP = 340,5
Rast cien (inflácia) = 3,9 %
Deflátor GNP1992 = 100,0 %
Deflátor 1993 = 100 x 1,039 = 103,9 %

NomGNP 1993 = 340,5

GNPdeflátor1993 = nomin.GNP1993/real.GNP1993

Reálny GNP1993 = nom.GNP1993/deflátorGNP1993

Skutočný a potencionálny GNP, GDP
Skutočný GNP, ktorý vypočítame pomocou produktovej alebo dôchodkovej metódy, sa väčšinou líši od potencionálneho GNP. Príčina je v tom, že trhová ekonomika spravidla nedosahuje plného využitia zdrojov (práce, pôdy, kapitálu), a súčastne vytvára tendenciu cyklického vývoja skutočného národného produktu. Ten je spojený s recesiami, keď sa miera využitia výrobných činiteľov v ekonomike znižuje a skutočný produkt klesá. Naopak, pri konjuktúre miera využitia zdrojov sa zvyšuje, skutočný národný produkt rastie, dokonca v prípade prehriatej konjuktúry skutočný GNP krátkodobo presahuje potencionálny.

Takže o potencionálnom GNP hovoríme, keď sa ekonomika nachádza v štádiu plného využitia výrobných faktorov, t.j. práce, pôdy a kapitálu. O kolísaní skutočného národného produktu nás presviedčajú štatistiky za dlhšie časové obdobie.

Čistý ekonomický blahobyt
Koncepcia hrubého národného produktu je kritizovaná pre svoj prehnane konzumný charakter, vychádzajúci z predpokladu o obmedzenosti produkcie.

Čistý ekonomický blahobyt NEW (net economic welfare) je upravený ukazovateľ hrubého národného produktu, ktorý zahŕňa len také položky spotreby a investícií, ktoré priamo prispievajú k ekonomickému blahobytu, kde je zahrnutý:

-voľný čas – jeho zvyšovanie s rastom nasýtenosti ekonomiky zvyšuje blahobyt spoločnosti
-tieňová ekonomika – sa skladá z nelegálnych aktivít (napr. prostitúcia, obchod s drogami, vraždenie za odmenu a iné) ako aj z aktivít obchádzajúcich daňové predpisy (napr. práce v domácnosti, osobné záujmy „hobby“ atď.).Prečo by mal byť ako súčasť celkového výkonu ekonomiky v podobe GNP započítaný obed, ktorý ste si dali v reštaurácii alebo v školskej jedálni a nie obed, ktorý ste si uvarili doma alebo v internáte? Prečo by mala byť do GNP zahrnutá oprava auta v servise, ale nemala by tam byť započítaná, keď mi ju urobí môj priateľ alebo sused? Líšia sa tieto činnosti len tým, že jedna je podchytená a štatisticky evidovaná, zároveň zdaňovaná, zatiaľ čo druhá nie.
-Škody zo znečistenia – pôsobia na zníženie ukazovateľa NEW. Pri výrobe tovarov a služieb dochádza k produkcii škodlivín, ktoré znižujú kvalitu nášho života. Negatívna hodnota týchto vedľajších „produktov“ nie je odpočítaná z GNP. Avšak nákup zariadení, ktoré majú zmierniť znečistenie životného prostredia je súčasťou GNP.

Preto
NEW = GNP + hodnota voľného času + tieňová ekonomika – škody zo znečistenia

Zatiaľ, čo rast prvých dvoch faktorov pôsobí na zvyšovanie NEX, pretože prispievajú k uspokojovaniu potrieb, tretí faktor naopak znižuje ekonomický blahobyt.