Ekonómovia už tradične rozdeľujú predmet svojho skúmania do dvoch základných oblastí, ktoré majú relatívnu samostatnosť: mikroekonómiu a makroekonómiu. Skúmaním ekonomického mikrosveta však nie sme schopní odpovedať na všetky významné otázky, ktoré sa dotýkajú správania sa a výkonnosti národného hospodárstva ako celku. Ekonómovia sa preto zaujímajú o meranie, vysvetlenie a predpoveď vývoja ekonomiky ako celku, t.j. makroekonómie (makros – veľký).
Ekonómov, politikov a širokú verejnosť zaujímajú odpovede na otázky odtýkajúce sa fungovania ekonomiky ako celku, pretože výkonnosť hospodárstva ovplyvňuje kvalitu nášho života. Je však mnoho otázok, na ktoré súčasná makroekonómia nevie odpovedať a ktoré zostávajú otvorené.
Makroekonómia je súčasťou ekonómie, skúmajúca ekonomickú realitu z hľadiska celého národného hospodárstva. Venuje sa skúmaniu, celkovému výstupu makroekonomiky, zamestnanosti, nezamestnanosti, vývoju inflácie, zahranično-ekonomickým vzťahom krajiny.
Makroekonomické agregáty ako hrubý národný produkt, národný dôchodok, miera nezamestnanosti, inflácia a iné sú odrazom vývoja národného hospodárstva ako celku, t.j. makroekonómie.
Samostatnosť makroekonómie je však relatívna, pretože pri jej skúmaní musíme brať do úvahy správanie sa a rozhodovanie jej jednotlivých zložiek, ktor ju tvoria. Makroekonomická výkonnosť v značnej miere závisí od čiastkových ekonomickch subjektov na jednej strane, makroekonómia ako celok má také vlastnosti, ktoré na úrovni jednotlivého trhu, podniku či domácnosti nenájdeme.
Deliaca čiara medzi makroekonómiou a mikroekonómiou je v značnej miere pomyselná a má význam hlavne pre vedeckovýskumné a pedagogické účely.
Mikroekonomické a makroekonomické problémy sú súčasťou jednotnej ekonomickej reality, v nej existujú zároveň dokonca mnohokrát spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú.
Hlavné ciele makroekonómie
Pri oceňovaní výkonnosti ekonomiky z makroekonomického hľadiska vystupujú do popredia štyri rozhodujúce makroekonomické ciele:
- ekonomický rast – makroekonomický výstup meraný najčastejšie hrubým národným alebo domácim produtkom,
- plná zamestnanost a nízka nezamestnanosť
- stabilita cenovej hladiny (meraná zvoleným cenovým indexom) – miera inflácie
- vonkajšia rovnováha charakterizovaná (v dlhšom časovom období) vyrovnanou platobnou bilanciou.
Tieto ciele sú významné pre formuláciu hospodárskej politiky vlády, ktorá pre ich dosiahnutie disponuje početnými nástrojmi.
Meranie výkonnosti ekonomiky
Pod pojmom výkonnosť ekonomiky máme na mysli množstvo tovarov a služieb, ktoré za určité obdobie ekonomika ako celok vyprodukovala. Za ukazovatele výkonnosti makroekonomiky by sme mohli považovať aj také agregátne ukazovatele, ako je miera inflácie, miera nezamestnanosti, čisté vývozy atď.
Hrubý národný produkt GNP (gross nationale product) vyjadruje množstvo vyrobených a realizovaných tovarov a služieb v danom roku.
Makroekonomický model toku výdajov a príjmov
Makroekonomické ukazovatele môžu mať dva základné rozmery:
- stav (stock-zásoba), ktorý vyjadruje momentálnu veľkosť danej veličiny (napr. stav zásob, počet zamestnancov a pod. k určitému dňu)
- tok (flow), ktorý vyjadruje pohyb určitých veličín za jednotku času (napr. veľkosť produktu, dôchodku za rok, mzda za mesiac, atď.)
Agregátne ekonomické výstupy, o ktorých budeme hovoriť, majú rozmer tokových veličín.
Pre začiatok je vhodné si predstaviť zjednodušenú schému kolobehu, t.j. budeme sledovať tok výdajov a príjmov z pohľadu uvedených subjektov v našom makroekonomickom modeli.
Domácnosti ponúkajú výrobné faktory (tok práce, pôdy, kapitálu a úspor) podnikom a dopytujú sa – nakupujú tovary a služby (tok tovarov) od podnikov. Vnútorný kruh poukazuje na kolobeh skutočnej ekonomickej aktivity vo fyzických jednotkách.
Peniaze – vonkajší kruh – tok príjmov a výdajov prúdi v opačnom smere. Domácnosti dostávajú príjmy (Y) od podnikov, ktoré realizujú cey spotrebné výdaje (C). Časť z dôchodkov, ktorá nie je vynaložená na spotrebu, tvorí úspory (S). Podniky nakupujú nové kapitálové statky, t.j. investujú (I).
Ak chceme merať výkonnosť ekonomiky v reálnom živote, stretneme sa s určitými komplikáciami, ktoré budeme musieť vyriešiť. Prvý z týchto problémov je spojený s tzv. medziproduktom.
Medziprodukt (intermediate goods) nazývame dodávky medzi podnikmi, uskutočňované v danom roku, ktoré sú v toom istm roku použité na ďalšiu výrobu.
Znamená to, že väčšina podnikov nevyrába finálne tovary a služby priamo pre domácnosť, ale v podobe najrôznejších polotovarov, komponentov a materiálov pre iné podniky. V našom kolobehu nie sú zobrazené, pretože prúdia medzi podnikmi. Ak by sme sčítali všetky vstupy podnikov, zistili by sme, že mnohé položky sú tu zahrnuté viackrát tak v hodnotovom, ako aj v naturálnom vyjadrení.
Napr. plech sa objaví ako vstup valcovne a zároveň v tom istom roku ako výstup automobilky.
Preto musíme medziprodukt z našich prepočtov hrubého národného produktu vylúčiť (plech) a započítať len finálny produkt (auto).
Problém vzniká i pri použití dôchodkovej príjmovej metódy. Ak by sme medzi dôchodky z výrobných činiteľov zahrnuli tiež príjmy spojené s dodávaním medziproduktov, znovu by v našom agregáte vznikali duplicity. Aby k tomu nedošlo, vypracovala štatistika metódu pridanej hodnoty.
Pridaná hodnota – je rozdiel medzi predajom (tržbami) podniku a jej nákupmi materiálov, polotovarov a služieb od ostatných podnikov. Pri výpočte národného produktu budeme zahŕňať všetky náklady podniku, ktoré sú platbami výrobným činiteľom, avšak vylúčime všetky platby iným podnikom.
Produktová – výdajová metóda
Máme v zásade dve možnosti merania ekonomických tokov:
-ak meriame tok tovarov a služieb, získame národný produkt – GNP
-ak meriame všetky príjmy domácnosti, získame národný dôchodok – Y
Národný dôchodok
Národný dôchodok a národný produkt sú identické veličiny. Je to možné dokázať za predpokladu, že domácnosti utratia svoje príjmy okamžite a že výrobcovia predajú svoju produkciu (t.j. čiastka, ktorú získava na trhu predávajúci sa musí rovnať čiastke zaplatenej kupujúcim).
Avšak je veľmi obtiažne získať presné informácie o objeme vyrobených tovarov a služieb, a preto budeme tiež používať výdajovú metódu, t.j. sledovať peňažné výdaje vynaložené na nákup týchto tovarov a služieb.
Kto nakupuje tovary a služby ku konečnej spotrebe? Koho výdaje musíme spočítať, aby sme dostali výsledný národný produkt? Pokiaľ by sme sčítali hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktoré podniky predávajú v priebehu daného obdobia domácnostiam, alebo všetky platby podnikom za nakúpené tovary a služby, získali by sme celkový produkt ekonomiky. Táto metóda v aplikácii na reálne hospodárstvo vedie k určeniu hrubého produktu a označuje sa ako produktová metóda.
Toky, ktoré vyjadrujú množstvo výrobných činiteľov (prácu, pôdu, kapitál), ktoré domácnosti predávajú v priebehu určitého obdobia podnikom a platby podnikov domácnostiam za tieto výrobné činitele, majú povahu dôchodkov.
Ak by sme sčitovali všetky tieto platby za určité obdobie a pripočítali všetky zisky podnikov, dostali by sme národný dôchodok (Y), pričom táto metóda je označovaná ako dôchodková metóda.
Výkon ekonomiky môžeme vypočítať buď produktovou, alebo dôchodkovou metódou a vyjadriť ukazovateľom – hrubý národný produkt alebo národný dôchodok – poprípade ďalšími ukazovateľmi (makroekononickými agregátmi), ktoré sú od tejto základnej dvojice odvodené.
Domácnosti – vývojom empiricky dokázané, väčšiu čsť osobného dôchodku vydajú na nákup tovarov a služieb ( C ) , zvyšná časť plynie do finančného systému ako úspory (S).
Výdaje podnikov a firiem – tvoria platby domácnostiam za použitie ich výrobných faktorov a získavajú príjmy, čo sú tržby z predaných výrobkov a služieb, t.j. ich produkcie. Podniky získavajú úspory umiestnené vo finančnom systéme a premieňajú ich na súkromné investície (I).
Štát – vypláca transféry (TR), platby domácnostiam – občanom. Transféry sú teda jednou zložkou výdajov štátu. Príjmy štát získava v našom zjednodušenom modeli z daní (TAX). Štát vydáva svoje prostriedky tiež na nákup tovarov a služieb (G). Ak vznikne situácia, že celkové príjmy štátu sú nižšie ako výdaje, môže štát chýbajúcu časť na výdaje získať z finančného systému – od centrálnej banky.
Medzinárodný obchod (svet) – do tejto oblasti zahŕňame zahraničné ekonomické subjekty, ktoré sa zúčastňujú ekonomickej aktivity vo vnútri krajiny. Z toho plynú platby exportu (Ex) alebo môžu predávať svoje tovary a služby z čoho odchádzajú platby za import (Im). Rozdiel sa nazýva čistý export (net export – Nx).
Domácnosti a podniky nevstupujú do vzájomnej interakcie len medzi sebou, ale aj so štátom (vládou) a svetom (medzinárodný obchod). Domácnosti platia dane (TAX) štátu a dostávajú transferové platby (TR) od štátu. Štát – vláda nakupuje tovary a služby (G). Príjmy domácnosti (Y) plus transferové platby (TR) získané od štátu prúdia na spotrebu ( C ), úspory (S) alebo platia dane (TAX). Preto Y=C + S + T, kde T=TAX – TR, t.j. čisté dane. Dôchodky vyplácané podnikmi (Y) sa rovnajú hodnote výdajov alebo outputu.
Z uvedeného možno konštatovať, že tok príjmov od podnikov k domácnostiam a spotrebné výdaje domácnosti smerom, že tok príjmov od podnikov k domácnostiam a spotrebné výdaje domácnosti smerom k podnikom tvoria kolobeh príjmov a výdajov. Investície, štátne nákupy tovarov, služieb a export možno nazvať ako „injekcie“ do vnútra kolobehu výdajov a príjmov. Dane, úspory a dovoz možno nazvať ako „trhlina – medzera“ z kolobehu výdajov a príjmov. Tieto dve tendencie možno formalizovane zapísať:
Y = C + I + G + Ex – Im – z pohľadu podnikov
Y = C +S + T – z pohľadu domácností
I + G + Ex = S + T + Im
Národný a domáci produkt
Hrubý národný produkt bol vytvorený s využitím výrobných faktorov vo vlastnej krajine. Nebolo dôležité na teritóriu ktorého štátu národné faktory pôsobili.
Hrubý domáci produkt GDP vyjadruje celkový objem finálnej produkcie v peňažných jednotkách, vytvorený v určitom období výrobnými faktormi pôsobiacimi na území danej krajiny, bez ohľadu na štátu príslušnosť ich majiteľov. Bližšie povedané, neprihliadame pritom na to, ktorý národ výrobný faktor vlastní.
Napríklad, zisk japonskej firmy pôsobiacej v USA sa započíta do GNP Japonska, ale nie do GNP USA. Ten istý zisk je však započítaný do GDP USA, nie je ale súčasťou GDP Japonska. Hrubý domáci produkt môžeme tiež vyjadriť nasledovne: GDP = C + I + G + Nx.
Ak sú vo vnútri krajiny používané zahraničné výrobné faktory, platby za ne znamenajú odliv z krajiny. Naopak, do vnútra krajiny prichádzajú platby z výrobných faktorov, ktoré boli použité v zahraničí. Rozdiel medzi týmito veličinami nám tvorí čistý príjem z majetku v zahraničí NPI (net property income).
Čistý národný produkt NNP (net national product) – zahŕňa v sebe len čisté investície a nezahŕňa peňažné výdaje, ktoré boli použité na nákup kapitálových statkov, ktoré nahradzujú kapitál spotrebovaný. Vychádza sa pritom zo znalosti o trhu kapitálu, kde vieme, že hrubé investície sa delia na čisté a obnovovacie.
Čistý domáci produkt NDP (net domestic product) – ak odpočítame od GDP časť, ktorá tvorí amortizáciu, dostaneme čistý domáci produkt a môžeme ho zapísať ako:
NDP = C + In + G + Nx
Vychádzame z toho, že používaním strojov, zariadení a budov dochádza k ich postupnému opotrebeniu. Z toho dôvodu je časť hrubých investícií (Ig) používaná na náhradu a modernizáciu opotrebovaného výrobného zariadenia a budov. Ak odpočítame opotrebenie – amortizáciu (a) od hrubých investícií, dostaneme tzv. čisté investície (In):
Ig – a = In
ktoré reprezentujú zmenu (prírastok) v zásobe kapitálových statkov (fixný kapitál).
Dôchodková – príjmová metóda
Ukončili sme rozbor výdajovej metódy výpočtu GNP alebo GDP a teray pristúpime k dôchodkovej metóde. Ak použijeme dôchodkovú metódu, musíme zrátať všetky príjmy, ktoré získavajú domácnosti.
Domácnosti sú vlastníkmi všetkých výrobných faktorov, z čoho vyplýva, že ich príjmy budú tvoriť: mzdy (W), čisté úroky (i), renta majiteľov (r), nepriame dane z podnikania a štatistické úpravy (nd), amortizácia (a), dôchodok podnikov nezapísaný v podn. Registri (d), zisk korporácií pred zdanením (dividendy, nerozdelené zisky, dane zo zisku) (z).
Mzdy a ďalšie zamestnanecké príjmy zahŕňajú všetky čisté mzdy, sociálne dávky a iné. Čisté úroky zahrňujú rozdiel medzi úrokmi, ktoré domácnosti získavajú a úrokmi, ktoré zaplatia iným subjektom.
Amortizácia znamená postupné znižovanie určitých nákladov (odpisy) až po ich úplné odpísanie.
GNP = W + i + r + nd + a + d + z
Odvodené agregátne ukazovatele
Osobný dôchodok a disponibilný dôchodok
Pre potreby ľahšieho pochopenia otázok spotreby, úspor, inflácie a nezamestnanosti si musíme ešte vysvetliť ďalšie agregátne ukazovatele : osobný dôchodok a disponibilný dôchodok.
Osobný dôchodok PI (personal income) vyjadruje celkové príjmy, ktoré získavajú domácnosti, a to: platby za výrobné činitele, ktoré majú formu miezd, platov za prácu, renty z pôdy a úrokov z kapitálu. Zahŕňame sem tiež transferové platby, ktoré sa však do GNP nezapočítavajú a nie sú podmienené pohybom výrobných činiteľov.
Osobný dôchodok môžeme vypočítať na základe čistého národného produktu NNP (dôchodkovou metódou) tak, že odpočítame:
-všetky zisky, ktoré si ponechávajú podniky
-nepriame dane a dane spojené so sociálnym poistením
-všetky úrokové platby ekonomickým subjektom okrem domácnosti + pripočítame transferové platby domácnostiam.
Osobný dôchodok je základom pre určenie disponibilného dôchodku.
Disponibilný osobný dôchodok DPI (disposable personal income) je agregátna veličina, ktorá poukazuje na súhrn dôchodkov, ktoré mali domácnosti k dispozícii v priebehu roka. Disponibilný osobný dôchodok domácnosti vynakladajú na nákup tovarov a služieb ako spotrebu a zvyšnú časť si ponechávajú vo forme úspor.
Nominálny a reálny GNP – GDP
Až doteraz sme sa zaoberali výpočtom nominálneho GNP alebo GDP v bežných cenách daného roka a neuvažovali sme o tom čo sa stane, ak sa bude hladina cien rýchle zvyšovať, prípadne znižovať. Pri zisťovaní veľkosti produktu v danom roku to problémy nevytvára avšak tieto vznikajú, ak budeme chcieť porovnávať vývoj z jedného roku na druhý. Príčinou toho je skutočnosť, že celkový produkt je výsledkom cien ako aj množstva. Znamená to, že z hľadiska rastu cien produkt narastá avšak len malá časť z toho predstavuje rast množstva vyrobených statkov. Porovnávaná výkonnosť ekonomiky bude tým nepresnejšia, čím vyššia bude miera inflácie (deflácie) a pri meraní budeme používať bežné ceny, t.j. nominálne.
Pri vylúčení inflácie sa používajú rôzne typy cenových indexov, ktoré umožňujú očistiť agregátne ukazovatele od inflácie. Pri porovnaní dvoch po sebe idúcich rokoch, možno použiť index vývoja cenovej hladiny alebo spotrebiteľský cenový index.
Obecnejšie používaným meradlom je tzv. implicitný deflátor GNP, ktorý získame tak, že nominálny GNP delíme reálnym GNP. Tým určujeme mieru inflačného znehodnotenia národného produktu v danom roku vo vzťahu k bázovému roku.
Reálny GNP je agregátny ukazovateľ národného produktu v stálych cenách, čo sú ceny zvoleného východiskového roku. Ak poznáme deflátor, môžeme ľahko prepočítať nominálny národný produkt na reálny (viď príklad v mld. Sk):
Nom GNP = 340,5
Rast cien (inflácia) = 3,9 %
Deflátor GNP1992 = 100,0 %
Deflátor 1993 = 100 x 1,039 = 103,9 %
NomGNP 1993 = 340,5
GNPdeflátor1993 = nomin.GNP1993/real.GNP1993
Reálny GNP1993 = nom.GNP1993/deflátorGNP1993
Skutočný a potencionálny GNP, GDP
Skutočný GNP, ktorý vypočítame pomocou produktovej alebo dôchodkovej metódy, sa väčšinou líši od potencionálneho GNP. Príčina je v tom, že trhová ekonomika spravidla nedosahuje plného využitia zdrojov (práce, pôdy, kapitálu), a súčastne vytvára tendenciu cyklického vývoja skutočného národného produktu. Ten je spojený s recesiami, keď sa miera využitia výrobných činiteľov v ekonomike znižuje a skutočný produkt klesá. Naopak, pri konjuktúre miera využitia zdrojov sa zvyšuje, skutočný národný produkt rastie, dokonca v prípade prehriatej konjuktúry skutočný GNP krátkodobo presahuje potencionálny.
Takže o potencionálnom GNP hovoríme, keď sa ekonomika nachádza v štádiu plného využitia výrobných faktorov, t.j. práce, pôdy a kapitálu. O kolísaní skutočného národného produktu nás presviedčajú štatistiky za dlhšie časové obdobie.
Čistý ekonomický blahobyt
Koncepcia hrubého národného produktu je kritizovaná pre svoj prehnane konzumný charakter, vychádzajúci z predpokladu o obmedzenosti produkcie.
Čistý ekonomický blahobyt NEW (net economic welfare) je upravený ukazovateľ hrubého národného produktu, ktorý zahŕňa len také položky spotreby a investícií, ktoré priamo prispievajú k ekonomickému blahobytu, kde je zahrnutý:
-voľný čas – jeho zvyšovanie s rastom nasýtenosti ekonomiky zvyšuje blahobyt spoločnosti
-tieňová ekonomika – sa skladá z nelegálnych aktivít (napr. prostitúcia, obchod s drogami, vraždenie za odmenu a iné) ako aj z aktivít obchádzajúcich daňové predpisy (napr. práce v domácnosti, osobné záujmy „hobby“ atď.).Prečo by mal byť ako súčasť celkového výkonu ekonomiky v podobe GNP započítaný obed, ktorý ste si dali v reštaurácii alebo v školskej jedálni a nie obed, ktorý ste si uvarili doma alebo v internáte? Prečo by mala byť do GNP zahrnutá oprava auta v servise, ale nemala by tam byť započítaná, keď mi ju urobí môj priateľ alebo sused? Líšia sa tieto činnosti len tým, že jedna je podchytená a štatisticky evidovaná, zároveň zdaňovaná, zatiaľ čo druhá nie.
-Škody zo znečistenia – pôsobia na zníženie ukazovateľa NEW. Pri výrobe tovarov a služieb dochádza k produkcii škodlivín, ktoré znižujú kvalitu nášho života. Negatívna hodnota týchto vedľajších „produktov“ nie je odpočítaná z GNP. Avšak nákup zariadení, ktoré majú zmierniť znečistenie životného prostredia je súčasťou GNP.
Preto
NEW = GNP + hodnota voľného času + tieňová ekonomika – škody zo znečistenia
Zatiaľ, čo rast prvých dvoch faktorov pôsobí na zvyšovanie NEX, pretože prispievajú k uspokojovaniu potrieb, tretí faktor naopak znižuje ekonomický blahobyt.
