referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuslav
Streda, 17. júla 2019
HDP - makroekonomický výstup
Dátum pridania: 09.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: josiak
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 0
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 16m 20s
Pomalé čítanie: 24m 30s
 

Ekonómovia už tradične rozdeľujú predmet svojho skúmania do dvoch základných oblastí, ktoré majú relatívnu samostatnosť: mikroekonómiu a makroekonómiu. Skúmaním ekonomického mikrosveta však nie sme schopní odpovedať na všetky významné otázky, ktoré sa dotýkajú správania sa a výkonnosti národného hospodárstva ako celku. Ekonómovia sa preto zaujímajú o meranie, vysvetlenie a predpoveď vývoja ekonomiky ako celku, t.j. makroekonómie (makros – veľký).

Ekonómov, politikov a širokú verejnosť zaujímajú odpovede na otázky odtýkajúce sa fungovania ekonomiky ako celku, pretože výkonnosť hospodárstva ovplyvňuje kvalitu nášho života. Je však mnoho otázok, na ktoré súčasná makroekonómia nevie odpovedať a ktoré zostávajú otvorené.

Makroekonómia je súčasťou ekonómie, skúmajúca ekonomickú realitu z hľadiska celého národného hospodárstva. Venuje sa skúmaniu, celkovému výstupu makroekonomiky, zamestnanosti, nezamestnanosti, vývoju inflácie, zahranično-ekonomickým vzťahom krajiny.
Makroekonomické agregáty ako hrubý národný produkt, národný dôchodok, miera nezamestnanosti, inflácia a iné sú odrazom vývoja národného hospodárstva ako celku, t.j. makroekonómie.

Samostatnosť makroekonómie je však relatívna, pretože pri jej skúmaní musíme brať do úvahy správanie sa a rozhodovanie jej jednotlivých zložiek, ktor ju tvoria. Makroekonomická výkonnosť v značnej miere závisí od čiastkových ekonomickch subjektov na jednej strane, makroekonómia ako celok má také vlastnosti, ktoré na úrovni jednotlivého trhu, podniku či domácnosti nenájdeme.

Deliaca čiara medzi makroekonómiou a mikroekonómiou je v značnej miere pomyselná a má význam hlavne pre vedeckovýskumné a pedagogické účely.

Mikroekonomické a makroekonomické problémy sú súčasťou jednotnej ekonomickej reality, v nej existujú zároveň dokonca mnohokrát spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú.

Hlavné ciele makroekonómie
Pri oceňovaní výkonnosti ekonomiky z makroekonomického hľadiska vystupujú do popredia štyri rozhodujúce makroekonomické ciele:

  • ekonomický rast – makroekonomický výstup meraný najčastejšie hrubým národným alebo domácim produtkom,
  • plná zamestnanost a nízka nezamestnanosť
  • stabilita cenovej hladiny (meraná zvoleným cenovým indexom) – miera inflácie
  • vonkajšia rovnováha charakterizovaná (v dlhšom časovom období) vyrovnanou platobnou bilanciou.

Tieto ciele sú významné pre formuláciu hospodárskej politiky vlády, ktorá pre ich dosiahnutie disponuje početnými nástrojmi.

Meranie výkonnosti ekonomiky
Pod pojmom výkonnosť ekonomiky máme na mysli množstvo tovarov a služieb, ktoré za určité obdobie ekonomika ako celok vyprodukovala. Za ukazovatele výkonnosti makroekonomiky by sme mohli považovať aj také agregátne ukazovatele, ako je miera inflácie, miera nezamestnanosti, čisté vývozy atď.

Hrubý národný produkt GNP (gross nationale product) vyjadruje množstvo vyrobených a realizovaných tovarov a služieb v danom roku.

Makroekonomický model toku výdajov a príjmov
Makroekonomické ukazovatele môžu mať dva základné rozmery:

  • stav (stock-zásoba), ktorý vyjadruje momentálnu veľkosť danej veličiny (napr. stav zásob, počet zamestnancov a pod. k určitému dňu)
  • tok (flow), ktorý vyjadruje pohyb určitých veličín za jednotku času (napr. veľkosť produktu, dôchodku za rok, mzda za mesiac, atď.)

Agregátne ekonomické výstupy, o ktorých budeme hovoriť, majú rozmer tokových veličín.
Pre začiatok je vhodné si predstaviť zjednodušenú schému kolobehu, t.j. budeme sledovať tok výdajov a príjmov z pohľadu uvedených subjektov v našom makroekonomickom modeli.

Domácnosti ponúkajú výrobné faktory (tok práce, pôdy, kapitálu a úspor) podnikom a dopytujú sa – nakupujú tovary a služby (tok tovarov) od podnikov. Vnútorný kruh poukazuje na kolobeh skutočnej ekonomickej aktivity vo fyzických jednotkách.

Peniaze – vonkajší kruh – tok príjmov a výdajov prúdi v opačnom smere. Domácnosti dostávajú príjmy (Y) od podnikov, ktoré realizujú cey spotrebné výdaje (C). Časť z dôchodkov, ktorá nie je vynaložená na spotrebu, tvorí úspory (S). Podniky nakupujú nové kapitálové statky, t.j. investujú (I).

Ak chceme merať výkonnosť ekonomiky v reálnom živote, stretneme sa s určitými komplikáciami, ktoré budeme musieť vyriešiť. Prvý z týchto problémov je spojený s tzv. medziproduktom.
Medziprodukt (intermediate goods) nazývame dodávky medzi podnikmi, uskutočňované v danom roku, ktoré sú v toom istm roku použité na ďalšiu výrobu.

Znamená to, že väčšina podnikov nevyrába finálne tovary a služby priamo pre domácnosť, ale v podobe najrôznejších polotovarov, komponentov a materiálov pre iné podniky. V našom kolobehu nie sú zobrazené, pretože prúdia medzi podnikmi. Ak by sme sčítali všetky vstupy podnikov, zistili by sme, že mnohé položky sú tu zahrnuté viackrát tak v hodnotovom, ako aj v naturálnom vyjadrení.

Napr. plech sa objaví ako vstup valcovne a zároveň v tom istom roku ako výstup automobilky.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.