Ekonomická efektívnosť podnikateľskej činnosti

CHARAKTERISTIKA NÁKLADOV, ROZDIEL MEDZI NÁKLADMI A VÝDAVKAMI 5

Príjmy - peniaze, ktoré podnik dostáva za výrobky alebo služby
Výdavky - peniaze , ktoré podnik platí za nákup polotovarov , surovín , energie , strojov a zariadení , mzdy
Výkony - sú výstupy, vyjadrené v predajných cenách, ale ešte vo vlastníctve podniku
Výnosy - sú výkony vyjadrené v peniazoch - t. j. sú to peniaze , ktoré podnik dostáva alebo má dostať za svoje výrobky ( služby ) - za realizovanú produkciu
Tržby - sú konkrétne príjmy z realizovaných výkonov , keď ich už má podnik na svojom konte
Pohľadávky - sú peniaze , ktoré má podnik dostať od odberateľov za svoj už dodaný tovar

Teda : výkony sa menia na výnosy ( keď sa výrobky predajú ) = tržby + pohľadávky
Obrat - sú celkové výnosy za určité obdobie ( napr. za rok )
Náklady – sú vo všeobecnosti peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov – teda sú to finančné sumy , ktoré vyjadrujú hodnotu všetkých faktorov , potrebných na realizáciu výroby a predaja výrobkov
S pojmom náklady úzko súvisia aj pojmy výdaj a výdavok:
Výdaj –znamená fyzický úbytok majetku při tých druhoch, kde sa dá uskutočniť (napr. výdaj materiálu zo skladu do spotreby)
Výdavok – znamená úbytok finančných prostriedkov, je to špeciálny druh výdaja, ale v súvislosti s nepeňažným majetkom používame vždy slovo výdaj a s peňažným majetkom slovo výdavok.
Medzi nákladmi a výdavkami je často nesúlad, ktorý vyplýva z časového posunu vzniku výdavku a nákladu. Môže vznikať jednak časový a jednak vecný nesúlad. Aby sa zistil správny výsledok hospodárenia daného obdobia, musí sa tento nesúlad odstrániť. Zabezpečenie vecného súladu znamená preskúmať, či vzniknutý výdavok vôbec patrí do nákladov príslušného obdobia ( napr. pri odpisoch je výdavkom celá suma napr. kúpenej budovy, ale za náklad môžme považovať len hodnotu výšky odpisu 1. roka). Pri nákupe materiálu, ktorý sa nepoužije na výrobu tovaru v danom roku ale až v ďalšom – výdavok vznikol v roku, kedy sa materiál kúpil, ale náklad vzniká až keď sa materiál použije na výrobu.
Keď vznikne aj náklad aj výdavok v rovnakom účtovnom období, hovoríme o súlade obidvoch. Keď vznikne najskôr výdavok a potom náklad, hovoríme o nákladoch budúcich období. Keď vznikne najskôr náklad a až potom výdavok, hovoríme o výdavkoch budúcich období.( napr. keď sa nájomné platí až na konci obdobia - niekoľkoročného, ktorého sa týka)

Náklady podniku môžeme charakterizovať:
z podnikového hľadiska = sú peňažným vyjadrením zníženia majetku podniku
z vnútropodnikového hľadiska = sú peňažným vyjadrením :
1. účelového vynaloženia majetku na výkon
2. účelného vynaloženia majetku na výkon – a to hospodárne a efektívne
Náklady, ktoré vznikajú, delíme podľa niekoľkých hľadísk :
1. podľa nákladových druhov = ekonomické členenie nákladov
2. podľa závislosti na zmene objemu výkonov
3. podľa položiek všeobecného kalkulačného vzorca

ČLENENIE NÁKLADOV Z HĽADISKA DRUHOVÉHO, KALKULAČNÉHO A V ZÁVISLOSTI OD OBJEMU VÝKONOV 10

DRUHOVÉ (EKONOMICKÉ) ČLENENIE NÁKLADOV:
- toto delenie vyjadruje náklady v takej forme a výške ako vznikli, bez ohľadu na to, v akom podnikovom útvare vznikli a na aký účel sa vynaložili
Všetky náklady potom delíme do týchto rovnorodých skupín :
- spotrebované nákupy ( materiál, energia, plyn, voda)
- externé služby = nakupované a použité služby ( cestovné, strážna služba, auditori...)
- mzdové a ostatné osobné náklady ( mzda, zákonné sociálne poistenie )
- dane a poplatky ( cestná daň, daň z nehnuteľností.. )
- iné prevádzkové náklady ( pokuty , dary , nedobytné pohľadávky ...)
- odpisy investičného majetku
- tvorba rezerv a opravných položiek
- finančné náklady ( poistenie, úroky z úverov, poplatky banke...)
- mimoriadne náklady ( manká , škody ..)
- dane z príjmu
- ostatné druhy nákladov
Tieto náklady sú za celý podnik, sú prvotné, externé, jednoduché, ekonomicky rovnorodé.
Slúžia na vyčíslenie výsledku hospodárenia (získava sa vedením účtovníctva),na porovnanie štruktúry nákladov, na rozpočet nákladov, na hodnotenie efektívnosti podniku.

CHARAKTERISTIKA NÁKLADOV PODĽA ICH ZÁVISLOSTI NA ZMENE OBJEME VÝKONOV

- podľa toho, či a ako závisia náklady na zmene objemu výkonov, delíme náklady takto :
1. fixné ( stále , nepružné , pevné) - ich výška nezávisí na zmene objemu výkonov, keď sa objem výroby zmení, oni zostávajú rovnaké. Ich prípadná zmena je možná jedine výrazným skokom ( keď sa výroba mení niekoľkonásobne ). Patria sem napr. - náklady na vykurovanie, platy technicko-hospodárskych pracovníkov, prenájom miestností, cestná daň...)
2. variabilné ( pružné, premenlivé , nestále ) - ich výška sa so zmenou objemu výkonov rôzne mení, takže ich podľa toho ďalej rozdeľujeme a to na :
a) proporcionálne - menia sa v rovnakom pomere ako výkony ( náklady na materiál , v doprave náklady na pohonné hmoty , úkolové mzdy robotníkov ...)
b) neproporcionálne - menia sa v inom pomere ako výkony :
- p r o g r e s í v n e - rastú rýchlejšie ,ako rastie výroba ( napr. mzda za nadčas - vyrobí sa toľko isto ako v normálnom pracovnom čase , ale mzda robotníka je aj s nadčasovým príplatkom - teda vyššia )
- d e g r e s í v n e - rastú pomalšie ako rastie výroba ( napr. pomocný materiál )
- r e g r e s í v n e - ich vývoj je nepriamo úmerný výrobe ( napr. mzda za prestoje - nič sa nevyrába , ale mzdy pracovníkom sa musia vyplácať )
Pri tomto delení nákladov sa často spomína tzv. nulový bod – je to taký objem výkonov, ktoré podnik musí vyrobiť a predať, aby ich hodnotou pokryl celkové vynaložené náklady na ich výrobu. Tento objem výkonov predstavuje dolnú hranicu objemu výkonov, pod ktorou už podnik vykazuje stratu a nad ktorou vykazuje zisk.

NÁKLADY V KALKULÁCIÁCH, KALKULÁCIA, KALKULAČNÁ JEDNOTKA, DRUHY KALKULÁCIÍ

kalkulovanie – činnosť spojená s priraďovaním príslušnej časti celkových nákladov na konkrétny výkon
kalkulácia – je výsledkom kalkulovania
kalkulačná jednica – výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia nákladov
Náklady , ktoré vznikajú pri výrobe a odbyte výrobkov ( služieb ) môžeme
- buď vypočítať presne a bez problémov na kalkulačnú jednotku - tie nazývame priame náklady ( dajú sa vyjadriť priamo ) ,
- alebo sa nedajú určiť jednoznačne a presne na kalkulačnú jednotku - tie nazývame nepriame náklady ( re-žijné ) a určujeme ich formou prirážky ( väčšinou percentuálnej ). Pritom ako kalkulačnú jednotku označujeme napr. - 1 kus výrobku , 1 tonu výrobku , 1 kilometer , 1 tonokilometer - teda taký výkon, ktorého cenu potrebujeme určiť.
Aby sme mohli kalkuláciu ceny urobiť, potrebujeme :
1. určiť náklady , ktoré chceme do kalkulácie ceny zahrnúť
2. určiť štruktúru , v ktorej vyjadríme náklady - vychádzame pritom zo všeobecného kalkulačného vzorca
3. určiť kalkulačnú jednotku , na ktorú chceme náklady vypočítať

Druhy kalkulácií:
predbežné kalkulácie – pomocou nich si podnik dopredu stanovuje výšku nákladov na príslušný výkon, slúži ako podklad pre cenové rozhodnutie
výsledné kalkulácie – podnik zistí skutočné náklady na príslušný výkon – slúži ako základ pri zistení hospodárskeho výsledku
Ich porovnaním sa zistí, ako sa odlišovali skutočné náklady od predpokladaných, ako hospodárne sa pracovalo.
Predbežné kalkulácie môžeme dalej deliť na prepočtové a normové a normové dalej na operatívne a plánové.
Prepočtové sa používajú v kusovej a malosériovej výrobe a ich výška sa určuje porovnaním a následným odhadom s kalkuláciou podobného výrobku.
Normové vychádzajú z noriem spotreby materiálu a času na výrobu.
Operatívne zohľadňujú všetky najnovšie investície podniku do technickej a technologickej vybavenosti a ich vplyv na cenu a preto by sa mali robiť tesne pred nábehom výroby alebo počas výroby.
Plánové sú súčasťou podnikového plánu.

KALKULAČNÝ VZOREC, CHARAKTERISTIKA JEHO POLOŽIEK, SPÔSOBY STANOVENIA VNÚTROPODNIKOVÝCH CIEN

VŠEOBECNÝ KALKULACNÝ VZOREC :
1. PRIAMY MATERIÁL
2. PRIAME MZDY
3. OSTATNÉ PRIAME NÁKLADY
4. VÝROBNÁ ( PREVÁDZKOVÁ ) RÉŽIA
1. - 4. VÝROBNÉ NÁKLADY
5. SPRÁVNA RÉŽIA
1. - 5. NÁKLADY VÝKONU
6. ODBYTOVÁ RÉŽIA
1. - 6. ÚPLNÉ NÁKLADY VÝKONU
7. ZISK ( STRATA )
1.- 7. PREDAJNÁ CENA VÝROBKU ( BEZ DPH )

Položky 1., 2., 3. - sú priame náklady
Položky 4., 5., 6. - sú nepriame ( režijné ) náklady

Do jednotlivých položiek VKV zahŕňame :
ad 1. - náklady na materiál , polotovary , súčiastky , externé služby - všetko sú to pracovné predmety , potrebné na výrobu daného výrobku
ad 2. - mzdy výrobných robotníkov , prípadne iných pracovníkov , ktorých práca súvisí priamo s výrobným procesom
ad 3. - patria sem všetky náklady , ktoré pri danom výrobku vieme vypočítať na kalkulačnú jednotku , zároveň súvisia s výrobou a nepatria ani do 1. , ani do 2. Sú to napr. - poplatky za licencie , patenty , energia spotrebovaná pri výrobe ...
ad 4. - patria sem všetky náklady , ktoré súvisia s výrobným procesom , ale nedajú sa vypočítať priamo ( palivo , zábeh novej výroby ,náklady na záručné opravy ,prepravné náklady ...)
ad 5. - patria sem všetky náklady , ktoré súvisia s riadením výroby a administratívnymi prácami ( platy TH pracovníkov , náklady na počítače , papier , rozmnožovanie , telefónne a poštové poplatky ..)
ad 6. - patria sem všetky náklady súvisiace s reklamou, propagáciou, skladovaním,balením,
odbytom výrobkov

význam členenia nákladov podľa kalkualčného vzorca :
-slúži na zistenie výšky a zloženia nákladov kalkulačnej jednice
-slúži ako podklad pri cenovom rozhodovaní
-umožňuje odkrývať rezervy znižovania nákladov
METÓDY STANOVOVANIA NEPRIAMYCH NÁKLADOV NA KALKULAČNÚ JEDNOTKU V PREDBEŽNEJ KALKULÁCII

Najjednoduchší spôsob stanovenia nepriamych nákladov, respektíve najjednoduchšie určenie ceny výrobku dosiahneme pomocou kalkulácie delením – jej nevýhodou je, že sa dá použiť len v prevádzkach, kde sa vyrába jeden druh výrobku:

Cena výrobku = náklady za sledované obdobie/ počet kusov vyrobených za toto obdobie

Najčastejšie používaný spôsob stanovenia výšky nepriamych nákladov na kalkulačnú jednotku je metoda prirážkovej kalkulácie, pred výpočtom sa však musí určiť rozvrhová základňa – najčastejšie je ňou priamy materiál, alebo priama mzda alebo ostatné priame náklady:

Percento režijnej prirážky = (režijné náklady/rozvrhová základňa )x 100


MOŽNOSTI ZNIŽOVANIA NÁKLADOV 5

Snahou každého podniku je vyrobiť a predať čo najväčší objem výkonov pri optimálnych = relatívne najnižších nákladoch. Každý podnik sa preto snaží hľadaťa využívať možnosti znižovania nákladov. Rezervy – možnosti – znižovania nákladov:
-lepšie využívanie krátkodobého majetku
-skracovanie doby obratu krátkodobého majetku
-lepšie využívanie výrobnej kapacity podniku ( dlhodobého hmotného majetku)
-zvyšovanie kvality výkonov
-voľba vhodného sortimentu výroby
Prostriedky znižovania nákladov – sú konkrétne opatrenia v praxi, najskôr sa musia zistiť rezervy, potom sa hľadajú prostriedky, pomocou ktorých sa odstraňujú nevyužité možnosti. Typické prostriedky znižovania nákladov:
-zlepšenie organizácie práce a riadiacej činnosti
-zavedenie novej modernej techniky a technológie
-zvyšovanie vzdelania pracovníkov

CHARAKTERISTIKA VÝNOSOV, ROZDIEL MEDZI VÝNOSMI A PRÍJMAMI 5

Najčastejšie pojmy z oblasti výnosov sú výnosy, tržby, príjmy.
Výnosy sú najširším pojmom z uvedených, sú to realizované t.j. predané výkony vyjadrené v peniazoch.
Tržba vzniká pri predaji výkonu, pričom ak je platba celá a v hotovosti, nevzniká pohľadávka, celá tržba je zároveň príjmom. V prípade bezhotovostnej platby alebo nezaplatenia celého výnosu, vzniká aj pohľadávka, k príjmu dochádza až pri úhrade pohľadávky. Teda príjem znamená vždy prírastok finančných prostriedkov, je opakom výdavku.
Najbežnejšie a najžiadanejšie výnosy sú tržby – vznikli totiž z činnosti, pre ktorú bol podnik založený a vznikli v obchodnom styku s externým zákazníkom – odberateľom. Podnik si môže vypočítavať aj vnútropodnikové výnosy – tie vznikajú medzi jednotlivými podnikovými prevádzkami a závodmi. Okrem toho v podniku vznikajú aj iné výnosy.

ČLENENIE VÝNOSOV Z EKONOMICKÉHO HĽADISKA 5

Výnosy členíme podľa toho, z akej činnosti vznikli. Poznáme:
1. výnosy z bežnej činnosti podniku
-a) prevádzkové – typické sú tržby
- b)finančné – napr. výnosy z úrokov z vkladov, z cenných papierov, kurzové zisky...
2. výnosy z mimoriadnej činnosti
– s tými podnik nevie dopredu počítať, vznikajú neočakávane – napr. plnenia poisťovní za škody, prebytky v pokladni...


CHARAKTERISTIKA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA, JEHO VÝPOČET 5

Výsledok hospodárenia je základným ukazovateľom efektívnosti činnosti podniku, odráža sa v ňom úroveň všetkých činností podniku.

-podnik zistí výsledok hospodárenia z účtovníctva, v prípade podvojného účtovníctva je to :
výsledok hospodárenia = Výnosy – náklady
ked je výsledok kladný, je výsledkom hospodárenia zisk,
ked je výsledok záporný, je výsledkom hospodárenia strata. Zdrojom infomácií pre vyčíslenie VH je účtovníctvo, preto sa výsledok označuje aj jako účtovný zisk resp. účtovná strata.
Po zistení zisku je podnik povinný v príslušnom zdaňovacom období podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Zisk po zdanení sa nazýva čistý zisk. VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA Z BEŽNEJ A Z MIMORIADNEJ ČINNOSTI 5

Pri vyčísľovaní VH sa vychádza z členenia nákladov a výnosov, teda aj pri VH hovoríme o :
-prevádzkovom výsledku hospodárenia –dostaneme ho odpočítaním prevádzkových výnosov a prevádzkových nákladov
-finančnom výsledku hospodárenia – dostaneme ho odpočítaním finančných výnosov a finančných nákladov

-sčítaním prevádzkového a finančného výsledku hospodárenia dostaneme výsledok hospodárenia z bežnej činnosti

-mimoriadnom výsledku hospodárenia – dostaneme ho po odpočítaní mimoroadnych výnosov a mimoriadnych nákladov

-celkový výsledok hospodárenai je súčtom výsledku hospodárenia z bežnej činnosti a z mimoriadnej činnosti



ROZDELENIE A POUŽITIE VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA 5

Určitú časť zisku je podnik povinný odviesť do zákonom stanovených fondov – sociálneho a rezervného. Okrem toho si podnik môže vytvárať dalšie fondy – napr. investičný, údržby, odmien, vedecko-technického rozvoja ap, a to podľa vlastného uváženia – o zriadení týchto fondov rozhodujú majitelia – teda spoločníci v prípade s.r.o., akcionári v prípade a.s. Títo môžu rozhodnúť – hlasovaním, v súlade so stanovami o celkovom rozdelení zisku – koľko sa rozdelí ako podiely na zisku pre spolumajiteľov, koľko zostane vo firme ako nerozdelený zisk, či sa na základe zisku navýši základné imanie, či sa dajú odmeny zo zisku členom správnej rady, dozornej rady, aké budú pomery pri delení ap.
Ak podnik dosiahne stratu, musí sa s ňou v nasledujúcom roku vyrovnať, aj toto vysporiadanie závisí od typu spoločnosti, Stratu možno uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, zo zákonného rezervného fondu, v s.r.o. ju môžu uhradiť spoločníci, alebo sa prevedie do nasledujúceho roka.