Fúzie v bankovníctve

Európske ako aj svetové finančníctvo sa v poslednej dobe mení pred očami. Veľkobanky sa stávajú ešte väčšie, stredné a malé banky miznú pod krídlami finančných koncernov, banky a poisťovne sa spajujú do společnosti tzv. all finance. Toto vyvolalo tézu „čím väčší, tým lepší“ V neposlednom rade tu pôsobí aj hromadná medializácia týchto fúzií. Čo väčsinou len týmto bankám môže pômôcť k populárnosti a jednoduchý sporebyteľ si myslí „ čím väčšia tým lepšia záruka“. 90. Roky sú spojené s palcovými titulkami v novinách o správach z bankovníctva a pojmom fúzie a akvizície. Zvyčajne sa pod pojmom fúzia rozumie spojenie dvoch relatívne porovnateľných podnikov – akciových spoločnosti, pod akvizíciou prevzatie slabšieho podniku silnejším podnikom. Kým v oboch týchto prípadoch ide o dobrovoľné splynutie dvoch podnikov na základe zmluvy, existuje ešte prípad tzv. napriateľského prevzatia, pri ktoróm sa spojenie dvoch subjektov uskutočňuje tak, že silnejšia banka odkúpi rozhodujúci balík akcií slabšej banky alebo inak získa jej väčšinových akcionárov proti vôli manažmentu. Kým v prípade fúzie právna subjektivita doterajších subjektov spravidla zaniká, zostáva pri akvizícií zvyčajne zachovaná.

Hlavné dôvody fúzií

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že stupeň koncentrácie v bankovníctve EU je nižší ako v iných odvetviach v EU a existuje teda priestor pre ďalšie zlučovanie. Najnižšia úroveň koncentrácie je vo Veľkej Britániíí, Taliansku či Nemecku, naopak najvyššiu úroveň koncentrácie v bankovníctve dosahuje Holandsko, Portugalsko či Švédsko.
Medzi hlavné dôvody fúzií patrí predovšetkým dosiahnutie úspor z rozsahu, rozšírenie ponúkaného sortimentu produktov, zvýšenie podielu na trhu, optimalizácia veľkosti banky, proces privatizácie, diverzifikácia rizík či medzinárodná expanzia a geografická divezifikácia, zlepšenie platobnej schopnosti, prevod „know-how“ a podobne. V Európe sa častejšie realizujú takzvané priateľaké fúzie, ich podstatou je dohoda vrcholového manažmentu bánk danej fúzií. Tradične sa na banky pozeralo ako na unikátne inštitúcie s dôležitou úlohou prenosu monetárnej politiky do makroekonomiky. V podstate existujú dva dôvody zvláštneho postavenia bánk. Po prvé, banky ponúkajú širokej verejnosti vedeniu účtov a sú tak sprostredkovateľmi finančných transakcií. Po druhé, banky prijímajú depozitá a poskytujú úvery. Všeobecne sa predpokladá, že v banke je možné kedykoľvek uložiť a vypožičať si prostriedky. Ak banka však stratí túto schopnosť, môže dôjsť k poklesu ekonomickej aktivity.
Do 80. Rokov tak banky pôsobili v príjemne regulovanom prostredí charakterizovaným silnými obmedzeniami konkurencie. Regulácia pôsobila ako ochrana bánk a vytvárala ekonomické renty, ktoré nie sú v konkurenčnom prostredí žiadúce. Ochranárska regulácia bankovníctva mala za následok slabého konkurenčného prostredia a nákladovú štruktúru, ktorá je neudržateľná v silnom konkurenčnom prostredí. V niektorých krajinách sa banky uzavreli do neekonomického prostredia, z ktorého je neľahké uniknúť.Deregulácia finančných trhov bola fenoménom 80. Rokov a v obmedzenej miere prebieha dodnes. V USA bola odstránená regulačná štruktúra vytvorená po kríze 30. Rokov. V Európe mal proces deregulácie podobu odstraňovania národných barier. Zmyslom deregulácie bolo posilniť konkurenciu na mikroekonomickej úrovni ja tým, že trhové prostredie zaistí lepšiu alokáciu zdrojov a úverov. Okrem toho deragulácia bánk bola vyvolaná tým, že na trhu bankových služieb sa stále viac presadzovali nebankové finančné inštitúcie, na ktoré sa bankové regulácie navzťahovali a boli tak oproti bankám relatívne zvýhodnené. Dereguláciami zanikol na jednej strane monopol bánk a na strane druhej sa rozšíril bankám manévrovací priestor.
Bankám v pasívnych operáciach konkurujú investičné fondy, podielové fondy, fondy peňažného trhu a poisťovne so životným poistením. To je tiež dôvod, prečo banky v niektorých krajinách zakladajú investičné a podielové fondy a fondy peňažného trhu v rámci bankovej skupiny, takže strata bankových depozít u iného člena skupiny. Banky tak majú konkurenciu v troch hlavých sektoroch: finančné trhy vrátane kapitálových trhov, nebankové finančné inštitúcie a nefinančné inštitúcie. Tradičné bariéry, ktoré oddeľujú tieto štyri sektory sa stále viac vytrácajú. Rovnako sa znižujú bariéry pre vstup na trh. Inými slovami, banky prestávajú mať exkluzívne postavenie dodávateľov bankových služieb. Skutočne zostáva len málo, čo banky robia a čo nemôžu robiť nebankové finančné inštitúcie.
Nové technológie a odbúravanie barier vstupu spôsobujú, že pre nebankové inštitúcie je ľahšie vstúpiť do bankovníctva ako pre banky vstúpiť do nebankových činností. Niektoré veľké podniky majú lepší rating ako ich partnerské banky. Nie je teda divu, že takéto podniky nahrádzajú činnosť bánk. Napr. GE a Ford Motor sú dva najväčšie podniky, ktoré poskytujú úvery. V niektorých krajiných výrobcovia automobilov pohltili svoje banky. Priemyslové a dopravné podniky pohlcujú poisťovacie spoločnosti, finančné spoločnosti a leasingové apoločnosti. AT&T sa stal jedným najväčším emitentom kreditných kariet. GM IBM ponúkajú krátkodobé investovanie na peňažnom trhu a obchodné úvery iným podnikom. V USA a VB klient si môže nechať viesť bežný účet fondom peňažného trhu. Tento trend viedol k súčastnej nadmernej kapacite bánk.

Fenomén fúzií v Europskej únií

Fúzie v európskom bankovníctve sú charakteristíckým javom prevažne od druhej polovice 90. Rokov, kedy došlo k plnej liberalizácií pohybu kapitálu a služieb vrátane bankových medzi štátmi Európskej únie. Táto skutočnosť viedla k nárastu konkurencie na bankovom trhu EU a k zvýšenému tlaku na efektívnosť bankového sektora. Zároveň sa zvýšila konkurencia bánk sa sídlom mimo EU a do oblasti rýdzo bankových služieb začali stále viac prenikať iné finančné inštitúcie, ako sú napríklad poisťovne. Významným krokom k úspore nákladov a dosiahnutie vyššej produktivity na značne rozšírenom bankovom trhu EU sa stala práve jeho konsolidácia.
Urýchlenie procesu koncentrácie bankového sektora so sebou preniesol taktiež vznik Európskej menovej únie EMU. Tá pôsobí v európskom finančnom systéme ako katalyzátor, ktorý sa stal pre väčšinu európskych firiem a investorom stimulom. Za rok 1999 bolo uzavretých jednaní o fúziách v hodnote okolo 900mld. USD, čo je zhruba päťnásobok v porovnaní sa rokom 1990.
Niektoré príklady významných fúzií v Európe. Počet fúzií na bankovom trhu v EU predovšetkým v posledných dvoch rokoch nebývalo akceleruje, pričom niektoré z nich viedli k vzniku veľmi významných bankových subjektov.

FRANCÚZSKO

Slabosti francúzskeho bankovníctva boli nejaký čas viditeľné a preto sa volalo po očistené trhu. Mnohé veľké banky zarábali peniaze predovšetkým na medzinárodných finančných trhoch a nie vo vlastnej krajine. Odborníci dlhšie hovorili o naliehavom znížení vnútornej sieti filiáliek a redukovaní zamestnancov ak si chceli udržať konkurenciu proti zahraničným bankám a rozšíriť svoju prítomnosť v investičnom bankovníctve.

-Bank Nationale de Paris(BNP) s Banque Paribas, čím vznikol bankový dom s celkovou výškou aktív 692,7 mld USD
-BNP sa neúspešne pokúšala prevziať i ďalšiu významnú francúzsku banku Société Générale, ktorá mala pôvodne fúzovať práve s Paribas

NEMECKO

-V ROKU 1998 SA Vereinsbank sfúzovala s Hypobank, čím došlo k vzniku drehu najväčšej banky v Nemecku s názvom HypoVereinsbank a celkovou hodnotou aktív 541 mld.USD
-Nevydarila sa však fúzia Deutsche Bank a Dresdner Bank a vzápätí Dresdner Bank a Commerzbank
-Neskoršia fúzia dvojky HVB a rakúskej jednotky Bank Austria, ktorá pôsobí aj na slovenskom bankovom trhu

ŠPANIELSKO

Aj tu vládla horúčka nákupov a fúzií. Objektom však neboli samotní španielsky konkurenti, ale predovšetkým firmy v Latinskej Amerike. Hospodársky odborníci hovorili o nálade eldoráda španielských bánk, ktoré sa znovu cítia vo svojích starých kolóniách jako dobyvatelia novej doby.
-Banka Bilbao Vizcaya prevzala krátko po sebe značné podiely v Banco Frances del Rio de la Plata a v Banco de Crédito Argentino aje teraz najväčšou argentínskou skupinou
-K tomu Banka Bilbao Vizcaya pripojila v Mexiku finančnú skupinu Probursa a v Peru Banco Continental, vo Venezuele Banco Provincial, v Kolumbii najväčšiu Banco Ga-nadore, v Brazílií úverový ústav Boavista de Brazil
-v podobnom duchu skupovala aj ďalšia veľká španielská banka Banco Santender v Chili, Mexiku a Brazílií
-avšak už v apríly roku 1999 Banco Santander pohltila Banco Central Hispano a tak vznikol najväčší španielsky bankový dom BSCH s aktívami 256 mld. USD
-BSCH sa pokúsila aj o fúziu s portugalskou Champalimaud Group, čo však portugalské úrady zablokovali
-V prvom štvrťroku 2000 sa spojili Banco Bilbao Vizcaya a Argantaria
TALIANSKO

Talianský bankový sektor bol stále veľmi rozdrobený a určitý stupeň koncentrácie bol nevyhnutný.
-v roku 1997 sa spojili Credito Italiano, Careverona, Banca CRT a Cassanarca a vytvorili novú banku UniCredito s aktívami 178 mld. USD

RAKÚSKO

-koncom roku 1999 vznikla najväčšia rakúska banka spojením Bank Austria a Creditanstalt Bankverein s ktívami141 mld USD

ŠVAJČIARSKO

-Credit Suisse prevzala začiatkom 90. Rokov celý rad menších švajčiarských bánk a tým aj nemálo zlých úverov
-Schwizerische Bankverein prevzala najväčšiu, čisto anglícku investičnú banku S.G.Warburg a v roku 1997 americkú investičnú banku Dillon Read a tým získala tak v Londýne jako aj v USA určité základy

USA

- čaká sa na fúziu Chade Manhattan aJ.P.Morgan pričom nový názov by ma byť J.P.Morgan Chase&Co a spojí dve z najstarších a najväčších bánk v USA a pôjde tak o najväčšiu fúziu v oblasti finančných služieb v USA s aktívami novej banky 660 mld. USD avšak zaradí sa až na 3. Miesto za koncernami Citigroup Inc. A Bank of America Corp.

AUSTÁLIA

-Commonwealtrh Bank dala ponuku Colonial Bank na jej prevzatie, ktorú prijala, čo je najväčšie prevzatie, v dejinách Austrálie
Transformácia v bankovom sektore v transformujúcich sa krajinách

Krajiny strednej a výchdnej Európy taktiež nemôže obísť proces fúzií a akvizícií v bankovníctve. Avšak tieto banky nedosahujú ani zďaleka rozsah bánk vo vyspelých ekonomikách. Je preto jesné, že pre banky takéhoto rozsahu je vstup do medzinárodnej konkurencie zložitý a pri súčasnom kapitálovom vybavení prakticky nereálny. Reálna privatízácia bánk strednej a výchdnej Európy, ktoré sú v súčasnej dobe v procese privatizácie, je možná iba vstupom strategiských partnerov. Po roku 1990 vzniklo v týchto krajinách veľké množstvo drobných bánk, z ktorých mnohé nie sú životaschopné. Vyskytovali sa pokusy o vytvorenie väčších bánk aj fúziou existujúcich domácich bánk, tieto pokusy však nemali nádej na úspech, pretože išlo o zle hospodáriace banky, kde by ani fúzia nepomohla zlepšiť ekonomickú pozíciu.
HypoVerainsbank chce kúpou Bank Austria získať najlepšie pokrytie východnej Európy. Spolieha na 670 filiálok, ktoré by touto fúziou v tejto časti Európy získala.
Taktiež cieľom talianskej bankovej skupiny UniCredito Italiano je stať sa východoeurópskou jednotkou. Už sa jej podarilo uspieť v Bulharsku, Chorvátsku a Poľsku. Po belgickej KBC Bank je zatiaľ bankou s druhým najväčším objemom aktív v strednej Európe. Krokom Erste Bank v stredourópskej stratégií je fúzia troch chorvátskych bánk Bjelovarka banka, Cakovecka banka a Trgovacka banka s Erste&Steiermärkische Bank.

SLOVENSKO

-UniCredito Italiano siaha po 6. Bankovom ústave Poľnobanke úspešne
-Uchádzala sa oj o Slovenskú sporiteľňu, čim chcela zastávať 3. Miesto na slovenskom bankovom trhu, ale SLSP získala Erste Bank
-Z veľkých bánk ešte zostáva privatizácia IRB a VÚB, o ktorú najú záujem po neúspešnom tendri v SLSP Bank Austria a UCI
-Neúspechom sa skončil predaj najmenšej banky Slovenska Banky Slovakia o ktorú neprejavila záujem žiadna veľká banka. FNM prehlásil, že sa bude snažiť o získanie nového investora

POĽSKO

-Bank Austria vlastní 50,3% podiel v Powszechny Bank Kreditowy
-Bank Przemyslowo-Hnadlowy kontroluje na juhu Poľska HypoVereinsbank. Spolu už teraz ovládajú obe banky vyše10% poľskeho trhu
-Najväčšia poľská súkromná banka Bank Pekao SA Varšava oznámila, že plánuje urobiť z Litovskej poľnohospodárskej banky LZUB dominantnú bankovú inštitúciu v Litve. V Bank Pekao je majoritný vlastník UniCredito Italiano
-ING prjavila záujem o 45% akcií poľskej Bank Slaski, čím chcela získať 100% vlastníctvo v tejto banke
MAĎARSKO

Tu je spolu s Poľskom proces preberania domácich bánk silnými zahraničnými takmer ukončený. V súčastnosti je zo 40 existujúcich Bánk 27 v rukách zahraničných vlastníkov, ktorí ovládajú 60% trhu.
-K+H vlastnoná belgickou KBC sa spojila s holandskou ABN a táto banka ovláda tak 15% Maďarského trhu


ČESKÁ REPUBLIKA

-KCB Bank spolu s ČSOB prebrala aj Investičnú a Poštovú banku
-Erste Bank vo februári 2000 uspela v tendri o majoritu v Českej sporiteľni


Negatívny dopad a možné riziká fúzií

Vlna fúzií so sebou okrem nepopierateľných ekonomických úspor a zlacnení služieb prináša i negatívny dopad a možné riziká. Fúzie nutne vedú k reštrukturalizáciám, ktoré majú za následok znižovanie počtu zamestnancov. S príliš veľkou koncentráciou sa zvyšuje nebezpečenstvo z kartelového chovania bánk, čo môže ohroziť stabilitu finančného sektora. Novo vzniknuté veľké banky môžu do tej miery obmedziť konkurenciu na danom trhu, že sa dostanú do rozporu s pravidlami hospodárskej súťaže.Tieto veľké bankové domy môžu obdobne zneužívať skutočnosť, že sú príliš veľké na to, aby mohli padnúť a vstupovať i do značne rezikových operácií s predpokladom, že ich štát či medzinárodné inštitúcie vždy zachránia. Koncentrácia podnikania do rúk niekoľkých finančných sprostredkovateľov by mohla zvýšiť riziko bankových kríz. Toto riziko sa znižuje, ak na trhu operuje dostatočný počet bánk.
Taktiež efekt veľkosti nebol zatiaľ u veľkých univerzálnych bánk jednoznačne dokázaný. Menšie jednotky sú väčšinou lepšie riadené než tie väčšie – práve v bankách je riadenie mozgového centra a informácií stále dôležitejšie. Musí byť efektívne, aby netrpela schopnosť inovácie.
V zásade platí, veľkosť sa dá kúpiť, výnosy je treba si zaslúžiť. A to je nutné mať na pamäti pri každej plánovanej fúzií. Často je ale efekt synergie a výnosovosti odhadovaný príliš vysoko. Preto obzvlášť pri medzinárodných fúziách je treba počítať s tým, že s ohľadom na klientelskú základňu sa 1 + 1 zákonite nemusí rovnať 2, ale napríklad len 1,5.
Na rozdiel od priemyslu, kde ide predovšetkým při zlučovaní v prvom rade o získanie know-how a spoločného výskumu a vývoja, je pri fúziách finančných ústavou v popredí záujmu potenciál klientely, resp. Dopytu. Tento potenciál môže z časti stať nestály, práve tak ako získanie špičkového týmu pracovníkov.
I keď existujú dobré predpoklady pre splynutie dvoch finančných inštitúcií, nemusí nutne najlepšie riešenie byť v plnom prevzatí alebo fúzií. Základným predpokladom pre takýto krok je fakt, že sa partneri k sebe dobre hodia, v neposlednom rade i z hľadiska svojej podnikateľskej kultúry.
Uvedená skutočnosť však nič nemení na fakte, že koncentrácia bankových trhov prináša zvýšenú efektívnosť. Nutnosťou však zostáva zlepšiť predpisy a činnosť inštitúcií dozoru v oblasti dohľadu nad bankami a ďalšími finančnými inštitúciami v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže. Alarmujúca je aj skutočnosť predovšetkým v spojení s medzištátnymi fúziami, kde by bolo vhodné zriadiť nadnárodný orgán dohľadu na úrovni EU, pod ktorý by spadali jednotlivé orgány dohľadu členských štátov. V oblasti bankovníctva by takýmto orgánom mohla byť ECB, ktoré by v oblasti hospodárskej súťaže spolupracovala s Európskou komisiou. Faktom však zostáva, že antimonopolné úrady často nemajú k dispozícií odborníkov na problematiku bankového sektoru, takže participácia bankového dohľadu v tejto oblasti je iste potrebná.

Fúzie konsolidácie bánk v blízkej budúcnosti

Trend fúzií bude pokračovať. Novému európskemu trhu, ktorý sa postupne formuje bude v horizonte niekoľko rokov dominovať niekoľko univerzálnych bánk celoeurópskeho významu. Ďalej tu bude pôsobiť niekoľko váčších regulátorov bánk a množstvo malých, vysoko špecializovaných peňažných ústavov, ktoré sa zamerajú na špecifické oblasti trhu a miestne rogióny. Vedúcu pozíciu obsadia tie banky, ktoré už majú skúsenosti s podnikaním v európskom merítku. I tak však proces fúzií, ktorý smeruje k vytvoreniu veľkých národných bánk by mal byť v najbližšej dobe v mnohých krajinách EU dokončený.
Už dnes dochádza k celému radu aliancií a krížovému vlastníctvu akciových podielov medzi významnými európskými bankami z rôznych krajin, čo je prvý krok k následným mimoštátným fúziám. Očakáva sa nástup fúzií v bankovníctve v USA s dohodou o odstránení obmedzení, ktoré stanovil Glass Steagollov zákon, týkajúci sa spojení bánk a poisťovní či investičných spoločnosti. Odstránením tejto nevýhody amerických bánk proti bankám EU sa otvorí ďalší priestor pre stret medzi americkými a európskymi bankami v nadnárodnom merítku. To všetko vytvára tlak na ukončenie národných konsolidačných procesov a zahájeniu nadnárodných fúzií s cieľom vytvoriť v EU bankové subjekty schopné celosvetovej konkurencie.