Predaj a marketing
5. MO - Predaj a marketing
Odbyt je pre podnik najdôležitejší, ak chce svoju činnosť rozvíjať úspešne. Pri odbyte platia určité zákonitosti, a tieto zákonitosti skúma teória odbytu. Neexistuje jediná teória odbytu, existuje ich viac. Medzi najčastejšie používané odbytové teórie patrí:
a) f u n k c i o n á l n a - vychádza zo základných funkcií odbytu.
Všíma si najmä vecnú stránku odbytu a nazývame ju aj odbytová logistika. Základnými funkciami odbytu sú: - časová (dodať tovar v správnom čase) - priestorová (dodať do požadovanej krajiny) - kvantitatívna (dodať požadované množstvo) - kvalitatívna (dodať v požadovanej kvalite)
b) n á s t r o j o v á - je založená na tom, že odbyt závisí od využitia odbytových nástrojov. Nazýva sa aj marketing a nástroje, s ktorými pracuje sa nazývajú marketingový mix.
MARKETING – podnikateľská politika založená na trhu. Poznáme viaceré nástroje marketingového mixu. Medzi najdôležitejšie patrí: - kontraktačná politika - výrobková politika - komunikačná politika - distribučná politika
Odbytová teória predstavuje jednotu odbytovej logistiky a marketingu.
Poznatky, ktoré podnik získa pri prieskume trhu, spracuje do marketingovej stratégie podniku, na základe ktorej sa rozhoduje o použití nástrojov marketingového mixu. Predpokladom stanovenia správnej marketingovej stratégie, správneho rozhodovania v odbytovej politike sú informácie o trhu. Preto pred stanovením marketingovej stratégie musím urobiť prieskum trhu – získavanie informácií o trhu. Členíme ho z rôznych hľadísk:
a) Podľa predmetu skúmania: - hospodársky prieskum – získavame objektívne veličiny trhu, ktoré sú merateľné, napr.: počet predávajúcich, kupujúcich, veková štruktúra, objem predaja, cena tovaru,... - sociálny (sociologický) – sleduje osoby na trhu a ich správanie. Napr.: pohlavie, vek, povolanie, predstavy, vnútorné pocity, názory,...
b) Podľa časového hľadiska: - analýza trhu – získavame údaje o momentálnej situácii na trhu k určitému časovému obdobiu. Nazývame ho aj statický prieskum. - sledovanie trhu – pernamentné (neustále) sledovanie trhových situácií, nazývame ho aj dynamický trh.
c) Podľa metód získavania informácií: - primárny prieskum – získava informácie priamo na trhu. Nazývame ho aj pries. v teréne. - sekundárny prieskum – orientuje sa na spracovanie dostupných informácií o trhu. Nazývame ho aj prieskumom od písacieho stroja (štatistické údaje, výkazy podnikov o hospodárení, informačné brožúry,...).
MARKETINGOVÁ STRATÉGIA – určuje ciele, ktoré chce podnik dosiahnuť na trhu. Na základe poznania reálnej situácie si podnik stanoví za cieľ dosiahnuť určité postavenie na trhu. Poznáme rôzne marketingové stratégie. Základné marketingové stratégie:
- využitia trhu – podnik sa snaží zvýšiť odbyt doterajších výrobkov na doterajších trhoch. Môže to robiť rôznymi spôsobmi. Napr.: reklama, zlepšenie obalu, atď... - rozšírenia trhu – podnik využíva doterajšie výrobky, ale snaží sa získať nové trhy. - diferenciácie výrobkov – podnik sa snaží uplatniť na doterajších trhoch, ale s novými výrobkami. - diverzifikácie – podnik prichádza na nové trhy s novými výrobkami.
Ďalšou marketingovou stratégiou je stratégia, ktorá vychádza z portfólia a vychádza z 2 charakteristík trhu: - atraktívnosť trhu - konkurenčná schopnosť na tomto trhu
Spojením týchto dvoch charakteristík vznikajú trhové situácie na základe ktorých sa podnik rozhodne.
KONTRAKTAČNÁ POLITIKA - zahŕňa cenovú politiku a politiku ostatných obchodných podmienok.
Cenová politika – zahŕňa metódy tvorby cien a cenovú diferenciáciu. Metódy tvorby cien poznáme podľa: - nákladov – týmto spôsobom by sme mali tvoriť cenu minimálnu – cena by nemala byť nižšia ako náklady. Náklady predstavujú spodný limit ceny. - dopytu – cena je výsledkom pôsobenia dopytu a ponuky. - konkurencie – ceny konkurencie nám tvoria horný limit ceny.
Tvorba ceny podľa nákladov – využívame v praxi analytické a prirážkové metódy. Analytické metódy sa zameriavajú na stanovenie takej ceny, pri ktorej podnik nedosahuje ani zisk ani stratu. Takouto metódu je metóda analýzy, bilancie, nákladov a výnosov. Je založená na tzv. nulovom bode (ak podnik nedosahuje ani zisk ani stratu).
Cena min = fixné náklady na celkovú produkciu + variabilné náklady na jeden výrobok objem výroby/produkcie Niektoré metódy nepovažujú za spodný limit ceny celkové náklady, ale iba variabilné náklady metódy marginálnych (hraničných) nákladov.
Prirážkové metódy sú najjednoduchšie a najčastejšie využívané. Ich podstata spočíva vo vyčíslení nákladov na výrobu + prirážka na zisk (určité % z nákladov).
Tvorba ceny podľa dopytu – bude nás zaujímať veľkosť dopytu a citlivosť dopytu na zmenu ceny. Dopyt môže byť: - úplne elastický pri zmene ceny predáme neobmedzené množstvo výrobkov. - úplne neelastický a zmena ceny nemá vplyv na veľkosť dopytu.
Stupeň elasticity
E =
P – pôvodná cena výrobku Q – pôvodný objem predaja P -zníženie ceny výrobku Q – zvýšenie objemu predaja
Elasticita môže mať tieto hodnoty: E = 1 - jednotková elasticita – dopyt sa zvýši o také % o aké sa zníži cena, resp. naopak E> 1 - dopyt je elastický, citlivo reaguje na zmenu ceny. Zníženie ceny vyvolá taký dopyt (zvýšenie dopytu), že celkové tržby rastú.
|