I. Úvod
Medzi jeden z najzávažnejsích konfliktov na pracovisku patrí mobbing. Je to cielený psychologický teror skupiny, nasmerovaný proti jednému pracovníkovi. Existuje viacero dôvodov pre vznik mobbingu, sú to dôvody vnútrofiremné a chyby zlého manažmentu. Mobbing vplýva negatívne na spoločnosť, organizácie a samozrejme aj na jedinca, ktorý sa stal obeťou mobbingu. Následky sú, okrem zvýšených nákladov a zníženej produkcie, celkový dopad na pracovné prostredie a pre obeť mobbingu často vážne ochorenia a neschopnosť zaradiť sa na trh pracovnej sily. Prevencia mobbingu spočíva v dodržiavaní niekoľkých základných pravidiel, ako informovanosť, otvorenosť alebo vzdelávanie zamestnancov v spôsobe riešenia konfliktov.

II. Čo je to mobbing
V organizáciách je možné stretnúť sa s viacerými druhmi konfliktu alebo nedorozumení medzi pracovníkmi. Najzávažnejšie konflikty sú tie, ktoré sú dlhotrvajúce a majú následky na pracovníkoch. Medzi takéto závažné konflikty sa zaraďuje aj mobbing, cielený teror proti pracovníkovi. Mobbing je názov pre skupinové správanie pracovníkov, ktorého cieľom je vyštvanie jedného zamestnanca postupným znepríjemňovaním pracovnej situácie. Mobbing by sa dal definovať ako „zlomyslený pokus vypudiť človeka z pracoviska neoprávnenými obvineniami, ponížením, týraním, emočným týraním, a/alebo terorom “.
V anglickom jazyku sa nachádza ešte jedno označenie pre podobnú aktivitu, „bullying“. Rozdiel medzi bullying a mobbing je v tom, že bullying je mezdi dvoma ľuďmi, a preto väčšinou nie je až tak deštruktívny ako mobbing. Pri mobbingu je dôležitá prítomnosť skupiny ľudí (z angličtiny, mob- dav), ktorá sa rozhodne zničiť jedného človeka. Označenie „mobbing“ bolo prvýkrát použité v roku 1982 nemeckým psychológom Heinzom Leymannom, ktorý začal problematiku skúmať v 80 rokoch minulého storočia. Leymann sa pri názve inšpiroval skupinovým správaním zvierat pri útoku na jedného (silnejšieho) jedinca.
Mobbing zahŕňa rôzne činnosti, pričom sa tieto činnosti dajú pozorovať minimálne počas 6 mesiacov v pravidelných intervaloch (aspoň raz za týždeň) . Medzi aktivity mobbingu, z ktorých sa môže vyskytovať jedna alebo viaceré, sa dajú zaradiť nasledovné:
• kričanie
• zazeranie
• nadávanie
• zmeny temperamentu
• zadržiavanie informácií a zdrojov
• verejné ponižovanie
• odmietnutie prideliť prácu
• odstránenie zodpovednosti
• neprimerané pracovné požiadavky
• fyzická agresivita
Mobbing sa, podobne ako popáleniny, občas rozdeluje na tri stupne: mobbing prvého, druhého a tretieho stupňa , podľa závažnosti aktivity a následkov.

Základné údaje o mobbingu sa nachádzajú v nasledovnej tabuľke:

% pracovnej sily, ktorí sú obeťami mobbing-u             3,5
Priemerná dĺžka mobbing-u                                       15 mesiacov
PTSD (post-traumatická stresová porucha) problémy   10-20%
% spolupracovníkov, ktorí o konflikte vedia                 96

Uvedené hodnoty sa pre jednotlivé krajiny menia, avšak nie sú verejne dostupné. Z tabuľky vidno, že väčšina spolupracovníkov si je vedomá prebiehajúceho konfliktu, ale aj napriek tomu sa priemerná dĺžka mobbingu pohybuje okolo 15 mesiacov.