V podnikateľskej činnosti i v súkromnom živote obyvateľov vznikajú situácie, keď súkromní podnikatelia, organizácie a ostatní obyvatelia majú dočasne voľné peniaze. Z ekonomického hľadiska peniaze nemajú byť nevyužité. Peniaze sú využité vtedy, keď prinášajú ako výnos ďalšie peniaze. Preto je správne, keď podnikatelia, organizácie i ostatné obyvateľstvo dočasne voľné peniaze ukladajú v banke alebo v sporiteľni. Tým sa stávajú veriteľom a banka alebo sporiteľňa ich dlžníkom. Banka alebo sporiteľňa ako dlžník je povinná platiť svojim vereteľom podľa právnych predpisov alebo podľa dohody peňažnú sumu, ktorá sa nazýva úrok.
V opačnom prípae, keď podnikatelia, organizácie aleboo obyvatelia majú dočasne nedostatok peňazí, môžu si ich požičať v niektorej banke alebo sporiteľni. Týmto aktom sa veriteľom stáva banka alebo sporiteľňa a dlžníkom niektorý podnikateľ, organizácia alebo obyvateľ. Príslušný podnikateľ, organizácia alebo obyvateľ ako dlžník je tiež povinný platiť svojim veriteľom peňažnú sumu ako úrok.

1. Úrok
Je to určitá suma peňazí, krotú je povinný platiť dlžník veriteľovi za to, že mu požičal peniaze. Výška úroku sa spravidla stanovuje percentovou mierou z istiny, a to za určitú časovú jednotku. Vo výpočtoch úrok označujeme ako ú.

2. Kapitál
V úrokovm pčte nazývaný tiež istina – je peňažná suma, ktorú veriteľ požičia dlžníkovi. Z naj sa počíta úrok. Vo výpočtoch sa označuje k.

3. Úrokovací čas (úrokovacia doba, úrokovacia lehota)
Je čas, v ktorom má dlžník k dispozícií veriteľove peniaze a za tento čas platí veriteľovi úrok. Môže byť vyjadrený v počte rokov, v počte mesiacov alebo v počte dní. Najčastejšie sa vyjdruje v dňoch. Úrokovcia doba sa spraavidla nezhoduje s úrokovacím obdobím. Môže byť jeho násobkom alebo iba jeho časťou.

4. Úroková miera
Vyjadruje sa ňou výška úroku v percentách za dané úrokovacie obdobie (ročné, polročné a podobne)

5. Úrokovacie obdobie
Je časový úsek, za ktorý sa stanovuje výška úroku percentovou mierou. Úrokovacie obdobie býva najčastejšie ročné. Môže byť aj polročné alebo štvrťročné, teoreticky aj mesačné a denné.
Úrokovacie obdobie sa spravidla vyznačí za úrokovou mierou skratkami:
- p.a. (per annum = ročne) – ročné úrokovacie obdobie
- p.s. (per semestre = polročne) – polročné úrokovacie obdobie
- p.q. (per quartale = štvrťročne) – štvrťročné úrokovacie obdobie
- p.m. (per mensem = mesačne) – mesačné úrokovacie obdobie
- p.d. (per diem = denne) – denné úrokovacie obdobie
Keďže polročnú,štvrťročnú, mesačnú i dennú úrokovú mieru vieme ľahko premeniť na ročnú, v ďalších výpočtoch budeme brať do úvahy len úrokový počet pri ročnej úrokovej miere. Keď nebude úrokovacie obdobie osobitne vyznačené, budeme brať do úvahy, že ide o úrokovú mieru stanovenú per annum–ročne.
V úrokovom počte poznáme:
- jednoduché úrokovanie
- zložité úrokovanie

Jednoduché úrokovanie
Je charakteristické tým, že úrok sa počíta vždy iba z pôvodnej, základnej istiny, ktorú považujeme pre dané úrokovacie obdobie za stopercentnú peňažnú sumu. Výpočty jednoduchým úrokovaním robíme spravidla vtedy, keď je kratší úrokovací časako jeden rok, prípadne keď sa úrokovací čas rovná úrokovaciemu obdobiu. Podľa našich zvyklostí je to ročné úrokovacie obdobie.

Zložité úrokovanie
Vyznačuje sa tým, že úrok vypočítaný z pôvodnej istiny, sa kapitalizuje, t.j. mení sa na kapitál. Zo znamená, ževypočítaný úrok sa na konci úrokovacieho obdobia (u nás na konci roka) pripočíta k pôvodnej istine a v nasledujúcom úrokovacom období sa už úrok počíta mielen z pôvodnej istiny, ale aj z pripočítaného kapitalizovného úroku za minulé úrokovacie obdobie. Keď teda počítame úrok z pôvodnej istiny a súčasne počítame aj úrok z predchádzajúcich úrokov, hovoríme, že ide o zložité úrokovanie. Zložitým úrokovaním sa úrokujú istiny vtedy, keď je úrokovací čas dlhší, ako je úrokovacie obdobie, podľa našich zvyklostí, keď je úrokovací čas dlhší ako jeden rok.