Vedomosti pre život v EÚ

Budúcnosť
Podľa Komenského treba poznať najprv materinský ,až potom cudzí jazyk. Bude toto pravidlo platiť aj naďalej? Zdá sa, že nie. Všetko smeruje k jednotnému jazyku, ktorým by sa mala stať angličtina. Je to však len môj názor a preto určite netreba zabúdať na ostatné reči ako je jazyk nemecký či francúzsky. Už ich základná znalosť by nám pomohla v uplatnení sa.

Čo sa matematiky týka, ľudia narodení do éry Slovenských korún , budú už zavedenú menu Euro asi vždy prepočítavať do starých dobrých korún, z čoho vyplýva vzorec xeuro*40=y Sk.
Geografia by nás mala oboznámiť s hranicami Únie, s kultúrou všetkých členských krajín.
Náuka o spoločnosti by nás zase mala naučiť tolerovať a plne rešpektovať príslušníkov iných krajín a rás, ktoré budú mať po našom prípadnom vstupe do EÚ voľný pohyb po Slovensku. Európska ústava by taktiež nemala ostať bokom.

Súčasnosť
Tu takisto patrí znalosť aspoň jedného cudzieho jazyku. Perspektívnych oblastí vzdelávania a následného uplatnenia sa v praxi je niekoľko. Vývoj nových technológií vedie k vytváraniu a rozširovaniu nových služieb, ktoré prekračujú hranice jedného štátu. Medzi takéto služby patria telekomunikácie, audiovizuálne služby, informatika, spracovanie dát, marketing a odbyt opierajúci sa o počítače. Dopyt po právnikoch klesá, ale ešte vždy sa to zdá byť lukratívne zamestnanie.
Len teória škôl však nepostačuje, nepripraví človeka na život. V autoškole môžem 10-krát vidieť film o riadení auta, ale kým to nevyskúšam na vlastnej koži tak v podstate neviem aké to je. Opäť použijem Komenského pravidlo: Vyučovanie má byť názorné. Ťažko je predstaviť si chemické reakcie bez pokusov alebo vnútornú stavbu človeka bez modelu. V tomto vidím dosť veľký problém slovenského školstva, ktoré by sa, dúfajme, po našom vstupe do Európskej Únie malo zlepšiť a tým pádom produkovať ľudí pripravenejších na život nielen v EÚ.

EURO
Jednotná mena bude prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nebudú musieť meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ budú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom a spotrebiteľom prinesie prechod na jednotnú menu viac istoty – najmä čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Ak sa bude za služby a tovar platiť v tej istej mene, zvýši sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z čoho bude mať prospech celá oblasť spoločenstva. Jednotná mena tak pomôže stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť.

fixné konverzné hodnoty:
1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling)
1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank)
1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka)
1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta)
1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank)
1 euro = 0,787564 IEP (írska libra)
1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra)
1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank)
1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden)
1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo)
1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka)
1 euro = 340,750 GRD (grécka drachma)

Podoba bankoviek
Bankovky euro navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty.
Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta.