Každá výrobňa a predajňa mäsa musí mať certifikáciu a najmä pôvod mäsa musí byť jasne daný. Niektoré firmy už európske čísla majú.
Slovensko tiež získalo ochranné známky pre svoje viaceré výrobky. Bošácka slivovica sa tak môže páliť iba v trenčianskej oblasti a nikde inde na svete. Striktnou podmienkou je pálenie podľa originálneho receptu z ovocného kvasu a že sa doň nesmie dodatočne pridávať etylalkohol. To platí aj pre ďalšie ovocné destiláty. Ochrannú známku dostali aj Inovecká borovička, Slovenská borovička, Demänovka, vyrábaná iba na Liptove zo 14 druhov bylín. Ochranu získalo i Karpatské brandy a daľšie výrobky, ktoré si môžu nájsť cestu ne európsky trh.

Slovensko nakoniec dostalo povolenie na výrobu bryndze z nepasterizovaného mlieka. Na salašoch treba však zaviesť strojové dojenie oviec, pasterizovanie ovčieho mlieka, teplú tečúcu vodu a iné. Je jasné, že základom všetkého je dodržiavanie hygienických noriem v celom procese od dojenia, cez skladovanie nepasterizovaného mlieko až po výrobu. Slovensko sa musí ešte rozhodnúť, či bude v prípade bryndze bojovať o uznanie geografického pôvodu, napríklad Liptovská bryndza, abo o uznanie ako tradičného výrobku, ktorého výroba sa neviaže na konkrétnu oblasť, ale vzťahuje sa naň tradičná surovina a spôsob výroby. V prvom prípade by sa mohla vyrábať iba na Liptove, v druhom i vo Zvolene. Ak chcú Slováci, aby sa ich výrobky objavili na európskom trhu musia ponúkať vysokú kvalitu.

Čo sa týka práce v štátoch EU situácia nieje všade rovnaká. Hoci voľný pohyb pracovných síl je v EU už realitou, budú môcť členské štáty ich zamestnávanie (občanov SR..) obmedziť na dva roky, prípadne na sedem rokov. O využitie maximálnej dĺžky má záujem len Rakúsko a Nemecko, ktorý sa najviac boja prílivu pracovníkov z východu. Naopak, Holandsko, Dánsko, Švédsko, Írsko, Veľká Británia a Španielsko dali už najavo, že svoj trh práce otvoria Slovensku od dátumu jeho vstupu. Je pravdepodobné, že tak urobí i Grécko a po dvoch rokoch i Belgicko a Francúzsko. Slovensko si vydobylo odklad na predaj poľnohospodárskej pôdy na sedem rokov, s možnosťou predĺženia o tri roky. Dôvodom je pre západ stále nízka cena pôdy, a hrozí nebezpečenstvo obchodných špekulácií.

Slovenské firmy budú čeliť náročnému konkurenčnému prostrediu. Naši podnikatelia postupne stratia cenovú konkurenčnú výhodu a budú sa musieť naučiť presadzovať vysokou produktivitou, kvalitou, servisom i starostlivosťou o zákazníka. Jednotný trh bude však aj šancou. V záujme podnikateľov by mali byť osvojiť si jeho zákonitosti a vedieť ho efektívne využiť, napr. vývozom.
Výrobné náklady podnikov sa zvýšia, najmä v spätosti ochrany zdravia pri práci a ekologickými opatreniami. Vstupom Slovenska do EU nadobudnú platnosť nové zákony, ktoré ovplyvnia slovenského podnikateľa. Navyše, legislatíva EU sa stále vyvíja a slovenskí podnikatelia budú musieť tento vývoj nielen sledovať, ale naučiť sa ho aj ovplyvňovať.