Jednotný trh: šanca, ale aj povinnosti

Podľa prepočtov EK prinieslo fungovanie jednotného vnútorného trhu členských štátov únie približne 2,5 milióna nových pracovných miest. Ľudia môžu žiť, študovať a pracovať kdekoľvek v EU. Telekomunikačné poplatky sa znížili takmer o polovicu, letenky o 40 % a klesli aj ceny elektrickej energie a plynu. Upevnili sa aj sociálne práva, zvýšila sa ochrana zdravia pri práci a posilnili sa práva spotrebiteľov. Budovanie jednotného trhu sa ešte neskončilo. Za najväčší nedostatok označuje sama EK pretrvávajúce cenové rozdiely medzi štátmi. Pokrok je potrebný aj v harmonizácií DPH a spotrebných daní, aby sa odstránili prekážky voľného pohybu tovaru a služieb na území EU.

Ekonomická spolupráca stála vždy v popredí záujmu o európsku integráciu. Členské štáty sa postupom času dohodli na spoločnej hospodárskej politike a vybudovali jednotný trh s jednotnou menou. Postupne sa rúcali fyzické, daňové, a technické bariéry brániace voľnému pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Proces tvorby jednotného trhu je však stále vo vývoji.

Jedným z dôsledkov pôsobenia jednotného trhu je zvýšenie spotrebných daní, ako aj DPH na niektoré tovary a služby. Najvýraznejšie sa to prejaví na zdražení cigariet. Zavedenie spotrebnej dane 64 eur na 1000 cigariet spôsobí postupne takmer 300 násobný nárast cien. Vyše sto korún bude škatuľka cigariet stáť v roku 2009. Zvýšia sa aj ceny benzínu, piva a pálenky. Páliť sa bude môcť lacno ale iba pre osobnú potrebu (50% daň do 30 l ovocného destilátu). V dôsledku zvyšovania znížených DPH dôjde ihneď po vstupe k miernemu zvyšovaniu elektrickej energie, plynu i kúrenia.

Vstup zahraničných investorov bude pozitívne stimulovať ekonomický rast. Slovensko v snahe prilákať veľké firmy zo západu prisľúbilo daňové úľavy, čim si ale spôsobilo problémy v Bruseli. Poskytovanie daňových úľav je možno totiž považovať za štátnu pomoc a tá je povolená iba za striktných podmienok, súvisiacich najmä z nezamestnanosťou a regionálnym rozvojom. Inak je zakázaná, pretože odporuje zásadám voľnej súťaže. Súhlas s poskytnutím štátnej pomoci pre US Steel Košice bol viazaný na obmedzenie výšky daňových úľav, ako aj na obmedzenie nárastu produkcie a exportu. Únia si starostlivo stráži svoj trh.

Pokrok sa dosiahol pri vzájomnom uznávaní výrobkov. Európskymi normami sa zaoberajú dve organizácie: European Committee for Standardisation (CEN) a European Committee for Electrotechnical Standardisation (CENELEC). Členské štáty musia zrušiť všetky normy, ktoré niesu kompatibilné z európskymi a nespĺňajú bezpečnostné požiadavky. Ak ich výrobca nedodržiava musí preukázať, že jeho výrobok je bezpečný. Všetky sporné potraviny sa môžu predávať len na lokálnom trhu. Podpísaný protokol, Protokol k európskym dohodám o hodnotení zhody a akceptácii priemyselných produktov (PECA), umožní slovenským vývozcom naplno profitovať z výhod vnútorného trhu EU. Protokol sa zatiaľ vzťahuje na také sektory ako strojové a elektronické zariadenia , elektromagnetická kompatibilita a osobné ochranné pomôcky. Oblasti protokolu sa majú čoskoro rozšíriť. Označenie výrobku značkou CE, potvrdzuje, že výrobok je vyrábaní v súlade so smernicami EU.
Každá výrobňa a predajňa mäsa musí mať certifikáciu a najmä pôvod mäsa musí byť jasne daný. Niektoré firmy už európske čísla majú.
Slovensko tiež získalo ochranné známky pre svoje viaceré výrobky. Bošácka slivovica sa tak môže páliť iba v trenčianskej oblasti a nikde inde na svete. Striktnou podmienkou je pálenie podľa originálneho receptu z ovocného kvasu a že sa doň nesmie dodatočne pridávať etylalkohol. To platí aj pre ďalšie ovocné destiláty. Ochrannú známku dostali aj Inovecká borovička, Slovenská borovička, Demänovka, vyrábaná iba na Liptove zo 14 druhov bylín. Ochranu získalo i Karpatské brandy a daľšie výrobky, ktoré si môžu nájsť cestu ne európsky trh.

Slovensko nakoniec dostalo povolenie na výrobu bryndze z nepasterizovaného mlieka. Na salašoch treba však zaviesť strojové dojenie oviec, pasterizovanie ovčieho mlieka, teplú tečúcu vodu a iné. Je jasné, že základom všetkého je dodržiavanie hygienických noriem v celom procese od dojenia, cez skladovanie nepasterizovaného mlieko až po výrobu. Slovensko sa musí ešte rozhodnúť, či bude v prípade bryndze bojovať o uznanie geografického pôvodu, napríklad Liptovská bryndza, abo o uznanie ako tradičného výrobku, ktorého výroba sa neviaže na konkrétnu oblasť, ale vzťahuje sa naň tradičná surovina a spôsob výroby. V prvom prípade by sa mohla vyrábať iba na Liptove, v druhom i vo Zvolene. Ak chcú Slováci, aby sa ich výrobky objavili na európskom trhu musia ponúkať vysokú kvalitu.

Čo sa týka práce v štátoch EU situácia nieje všade rovnaká. Hoci voľný pohyb pracovných síl je v EU už realitou, budú môcť členské štáty ich zamestnávanie (občanov SR..) obmedziť na dva roky, prípadne na sedem rokov. O využitie maximálnej dĺžky má záujem len Rakúsko a Nemecko, ktorý sa najviac boja prílivu pracovníkov z východu. Naopak, Holandsko, Dánsko, Švédsko, Írsko, Veľká Británia a Španielsko dali už najavo, že svoj trh práce otvoria Slovensku od dátumu jeho vstupu. Je pravdepodobné, že tak urobí i Grécko a po dvoch rokoch i Belgicko a Francúzsko. Slovensko si vydobylo odklad na predaj poľnohospodárskej pôdy na sedem rokov, s možnosťou predĺženia o tri roky. Dôvodom je pre západ stále nízka cena pôdy, a hrozí nebezpečenstvo obchodných špekulácií.

Slovenské firmy budú čeliť náročnému konkurenčnému prostrediu. Naši podnikatelia postupne stratia cenovú konkurenčnú výhodu a budú sa musieť naučiť presadzovať vysokou produktivitou, kvalitou, servisom i starostlivosťou o zákazníka. Jednotný trh bude však aj šancou. V záujme podnikateľov by mali byť osvojiť si jeho zákonitosti a vedieť ho efektívne využiť, napr. vývozom.
Výrobné náklady podnikov sa zvýšia, najmä v spätosti ochrany zdravia pri práci a ekologickými opatreniami. Vstupom Slovenska do EU nadobudnú platnosť nové zákony, ktoré ovplyvnia slovenského podnikateľa. Navyše, legislatíva EU sa stále vyvíja a slovenskí podnikatelia budú musieť tento vývoj nielen sledovať, ale naučiť sa ho aj ovplyvňovať.