referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivica
Nedeľa, 15. decembra 2019
Svetové hospodárstvo a formy internacionalizácie ekonomického života
Dátum pridania: 08.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Bohus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 098
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
Svetové hospodárstvo – vzniká spájaním jednotlivých národných hospodárstiev. Vzájomná spätosť národných ekonomík sústavne rastie, čím sa zvyšuje vplyv hospodárskych vzťahov so zahraničím na ekonomický vývoj jednotlivých krajín. Ani v jednej krajine sa nevyrábajú všetky tovary, ktoré sa v nej spotrebúvajú, ale časť sa dováža z cudziny. Na druhej strane časť produkcie plynie do zahraničia. To znamená, že každá krajina môže spotrebovať viac, ako je schopná sama vyrobiť. Hovoríme o otvorenosti ekonomiky príslušnej krajiny. Otvorenosť ekonomiky môžeme merať pomocou ukazovateľa, ktorý nazývame stupeň otvorenosti ekonomiky. Kvantitatívne ho možno merať podielom exportu alebo importu na hrubom domácom produkte krajiny.

Existuje viacero príčin, ktoré vedú ku vzniku a rozvoju medzinárodného obchodu. K základným patria rozdielne prírodné a klimatické podmienku, ktoré neumožňujú produkciu všetkých druhov statkov v jednej krajine. Rozdielne sú aj zdroje práce, kapitálu, technické a technologické vybavenie. Druhou príčinou medzinárodného obchodu sú klesajúce náklady veľkovýroby, ktoré sa prejavujú v poklese nákladov na výrobu jednej jednotky tovaru. Treťou príčinou vedúcou k medzinárodnému obchodu sú rôzne spotrebné preferencie obyvateľov rôznych krajín.

Teória komparatívnych výhod

David Ricardo v r. 1817 poukázal na to, že medzinárodná špecializácie je prospešná pre každú krajinu a tento princíp nazval komparatívnymi výhodami. Vo svojej teórii dospel k záveru, že krajina bude vyvážať produkt, pri ktorom má väčšiu komparatívnu výhodu (t. j. taký produkt, ktorý bude vyrábať s relatívne nižšími nákladmi) a dovážať produkt, pri ktorom má nižšiu komparatívnu výhodu (t. j. produkt, ktorý vyrába s relatívne vyššími nákladmi). Každá krajina bude dosahovať nesporné komparatívne výhody pre určité tovary a nesporné komparatívne nevýhody pre iné tovary. Uvedieme si to na príklade:


Komparatívne výhody krajiny A a B

 

 

 

 

Krajina

Náklady na tovar X

Náklady na tovar Y

Celkové náklady na tovar X a Y

A

160

120

280

B

180

200

380

Miera výhod

180/160=1,125

200/120=1,666

 

Z tabuľky vidno, že v krajine A vyrábajú tovar X aj tovar Y pri nižších nákladoch, teda majú pri výrobe tovarov X aj Y absolútne výhody, pričom pri výrobe tovaru Y majú relatívne väčšie výhody ako pri výrobe tovaru X. V krajine B majú absolútne nevýhody pri výrobe obidvoch tovarov (X aj Y) Pri výrobe tovaru X je to relatívne nižšia nevýhoda. Výmenné relácie medzi krajinami A a B sú uvedené ďalšej tabuľke.


Výmenné relácie medzi krajinami A aB

 

 

 

Krajina

Tovar X

Tovar Y

A

160/120=1,33

120/160=0,75

B

180/200=0,90

200/180=1,11
Z tabuľky vidno, že v krajine A za jeden tovar X môžeme dostať 1,33 jednotiek tovaru X, ale v krajine B iba 0,9 jednotiek. Oproti tomu v krajine B za jeden tovar Y dostaneme 1,11 jednotiek, ale v krajine A iba 0, 75 jednotiek. Z uvedených údajov vyplýva, že pre krajinu A je výhodnejšie sa špecializovať na výrobu tovaru X a vyvážať ho do krajiny B. Naopak, v krajine B sa budú špecializovať na výrobu tovaru Y a nebudú vyrábať tovar X, ale zvýšia výrobu a vývoz tovaru Y.

Zahraničný obchod je časť sféry obehu tovaru, ktorá zahŕňa výmenu hmotného a nehmotného tovaru a služieb so zahraničím. Tvoria ho 2 zložky – export a import.

Svetový obchod zahŕňa toky tovarov a služieb, ktoré sa realizujú medzi všetkými krajinami sveta.

Obchodná bilancia vyjadruje hodnotový vzťah medzi celkovým vývozom a dovozom tovarov a služieb za určité obdobie, a to bez ohľadu na termíny platieb (úhrad).

OB môže byť:

Aktívna: vývoz > dovoz, rozdiel predstavuje aktívne saldo OB
Pasívna: vývoz < dovoz, rozdiel predstavuje pasívne saldo OB
Vyrovnaná: vývoz = dovoz, saldo OB sa rovné nule.

Platobná bilancia je vyjadrením súhrnu platieb a inkás za exportovaný a importovaný tovar a služby a platieb súvisiacich  s finančnými transakciami za určité obdobie. Môže byť aktívna, pasívna alebo vyrovnaná.

Zahraničnoobchodná politika

V Zahraničnoobchodnej politike sa vlády usilujú ovplyvňovať rozsah a štruktúru importu a exportu. V ovplyvňovaní importu existujú dva typy obchodnej politiky:

1. politika protekcionizmu (ochranárska) – ktorej cieľom je chrániť domácich producentov pre zahraničnou konkurenciou. Hlavným nástrojom politiky protekcionalizmu sú clá. Ďalej sú to rôzne mimocolné opatrenia (dovozné kvóty, dovozné licencie). Ochrane domácich producentov môže slúžiť aj zavedenie osobitnej dane, napr. zavedenie dovozných prirážok na niektoré zahraničné tovary. Importu môžu brániť aj štátne podpory, dotácie a daňové úľavy domácim producentom.

Clo rozdeľujeme podľa viacerých hľadísk:

Podľa smeru dopravy
Vývozné clo: má finančný význam z hľadiska štátneho rozpočtu a protekcionistický význam
Dovozné clo: vybavuje sa pri dovoze tovaru zo zahraničia
Tranzitné clo: dnes už prakticky nemá význam

Podľa spôsobu výpočtu
Valorické: vyp. Sa ako percentuálny podiel zo skutočnej hodnoty tovaru
Špecifické: vyp. Sa z jednotky množstva tovaru
Diferencované: má odstupňované colné sadzby na daný tovar podľa výšky ceny
Diferenčné: spočíva v tom, že na ten istý tovar je niekoľko colných sadzieb
Zmiešané: predstavuje zložitú kombináciu valorických a špecifických ciel
Kĺzavé: používa sa pri tých druhoch tovaru, pri ktorých nastáva pohyb cien na domácom trhu

Podľa účelu
Fiškálne: je zdrojom príjmov pre štátny rozpočet
Ochranné: je jedným z nástrojov politiky protekcionizmu
Výchovné: tým, že zvyšuje cenovú hladinu dovážaného tovaru, pomáha zlepšovať konkurenčné podmienky domácich výrobcov
Antidumpingové: využíva sa v prípade preukázateľného cenového dumpingu pri dovoze tovaru
Odvetné: je odvetou za clá alebo zvýšenie colných sadzieb zo strany iného štátu

Podľa rozsahu platnosti
Autonómne: platí vo všetkých štátoch, v colnom sadzobníku predstavuje tzv. všeobecnú sadzbu
Zmluvné: uplatňuje sa voči tým štátom, ktoré sú členmi WTO, resp. s ktorými je uzavretá zmluva napr. o doložke najvyšších výhod
Preferenčné: poskytuje sa asociačným krajinám EÚ na základe výnimky na dovozy tovarov z rozvojových krajín, ako aj z krajín EÚ.     
2. politika liberálna – ktorej podstatou je otváranie ekonomiky obchodným stykom s cudzinou. Charakteristické je odstraňovanie všetkých prekážok dovozu zahraničných tovarov. Je to politika slobodného obchodu, kt. vytvára podmienky pre využívanie spomenutého významu zahraničného obchodu pre národnú ekonomiku, umožňujúceho maximalizovať výsledky výroby a spotrebu účasťou krajiny v medzinárodnej deľbe práce a prostredníctvom výmeny tovarov a služieb. Liberalizácia obchodu sa uskutočňuje na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, a to v rámci vytvorených medzinárodných inštitúcií, ako je napr. EÚ.

Ekonomická integrácia

Prepájanie národných ekonomík do väčších celkov. Je dôsledkom MDP, vedy a techniky, úsilia menších ekonomík zoskupovať sa do väčších celkov. Výhody: rýchlejšie tempo rozvoja celku, vyrovnávanie slabších článkov celku, väčšia stabilita celku, odolávanie negatívnym vplyvom. EI môže prebiehať na:
  1. mikroekonomickej úrovni (spolupráca podnikov)
  2. makroekonomickej úrovni (prepájanie jednotlivých národných ekonomík).
Táto prebieha postupne, podľa stupňa prepojenosti:
Vytvorenie pásma voľného obchodu – rušia sa clá, dovozné a vývozné kvóty medzi členskými krajinami.
Vytvorenie colnej únie – colná politika voči nečlenským krajinám sa koordinuje a je rovnaká.
Spoločný trh – voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl.
Hospodárska únia – vyjadruje určitý stupeň koordinácie hospodárskych politík členských krajín, aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.
Menová únia – zavedenie spoločnej meny.
Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou. Štáty sa zjednocujú pod spoločnou vládou, stávajú sa súčasťou jednotného štátu. Pretože členovia politickej únie prestávajú byť samostatnými štátmi, je otázkou, či možno politickú úniu vôbec považovať za formu ekonomickej integrácie, Kladná odpoveď na túto otázku vychádza z predpokladov, že napr. v budúcej politickej únii krajín EÚ štátnosť jej členov celkom nezanikne, že nezanikne ich národná identita.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.