Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta. fixné konverzné hodnoty:
1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling)
1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank)
1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka)
1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta)
1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank)
1 euro = 0,787564 IEP (írska libra)
1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra)
1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank)
1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden)
1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo)
1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka)
1 euro = 340,750 GRD (grécka drachma)

9. Slovensko a EÚ
9.1. Vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie
Vzťahy SR-EÚ sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 4.10.1993 a vstúpila do platnosti 1. 2. 1995. A Slovensko bolo spolu s ďalšími asociovanými krajinami zo strednej a východnej Európy zapojené do rozširovacieho procesu EÚ. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Vzťahy Slovenska po vstupe do EU majú v súčasnosti stabilnú právnu a inštitucionálnu základňu, dynamicky sa rozvíjajú v politickej, hospodárskej a ďalších oblastiach. Začali sa rozvíjať na základe vzťahov, ktoré už predtým nadviazalo ešte ČSFR s ES. Medzi ČSFR a ES bola podpísaná aj asociačná dohoda, ktorá však nestihla vstúpiť do platnosti.

Prihlášku Slovenskej republiky do EÚ odovzdal predseda vlády SR Vladimír Mečiar 27. júna 1995 na zasadaní Európskej rady v Cannes. Žiadosť bola doplnená Memorandom vlády SR, v ktorom sa hovorilo, že strategickým cieľom SR je získať plné členstvo v EÚ okolo roku 2000. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo aj plénum NR SR. Slovensko podobne ako ostatné kandidátske krajiny po ukončení rokovaní o vstupe do EÚ vyhlásilo 16. - 17. mája 2003 referendum, v ktorom mali občania možnosť vyjadriť sa priamo k otázke nášho vstupu do Európskej únie. Referendum na Slovensku sa konalo 16. a 17. mája 2003 a väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.

9.2. Prínosy a riziká členstva v Európskej únii
Výhody:

Z členstva v EÚ pre občanov SR jednoznačne vyplýva bezpečnejší a spokojnejší život v únii, založenej na princípoch slobody, demokracie a ochrany ľudských práv a slobôd.
SR je v inštitúciách EÚ zastúpená rovnoprávne s ostatnými členskými štátmi, má komisára, 14 poslancov v Európskom parlamente (EP), 7 hlasov v Rade EÚ, úradníkov v európskych inštitúciách. Všetky dôležité dokumenty sú prekladané aj do slovenčiny ako jedného z oficiálnych jazykov EÚ. Každý občan SR sa stal plnoprávnym občanom EÚ a európske občianstvo dopllo jeho slovenské. Má právo voľne sa pohybovať, žiť, pracovať a študovať v ktoromkoľvek inom členskom štáte, voliť a byť volený v komunálnych voľbách i vo voľbách do EP. V krajinách, kde SR nemá konzulárne ani diplomatické zastúpenie, sa môže obrátiť na veľvyslanectvo či konzulát iného členského štátu. So sťažnosťou administratívneho charakteru sa môže obrátiť priamo na európskeho ombudsmana.
Všeobecný systém uznávania akademických a odborných kvalifikácií sa rozšíril aj na SR. Slovenské diplomy sú automaticky uznané v iných štátoch EÚ, pričom pri niektorých profesiách (napr. právnik, lekár, psychológ, učiteľ) musí uchádzač o prácu požiadať o overenie diplomu. SR síce prispieva do spoločného rozpočtu EÚ, ale má prístup k nástrojom finančnej pomoci pre regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo a sociálnu oblasť. V praxi teda získava z rozpočtu viac prostriedkov, ako do nich odovzdáva.