SR sa stalo dôveryhodnou krajinou, čo prispieva k prílevu investícií, k vytváraniu nových a dobre platených pracovných miest. To sa pozitívne odraža na hospodárskom raste ekonomiky, na zvyšovaní zamestnanosti a životnej úrovne slovenských obyvateľov.
Slovenské výrobky a služby sa dostávajú na obrovský spoločný trh. To sa odraža na efektívnejšom využívaní výrobných faktorov najmä v oblastiach, kde má SR komparatívne výhody. Zároveň sa rozšírila ponuka kvalitných výrobkov a služieb pre bežných slovenských spotrebiteľov. Dátum zavedenia eura sa určí až spoločným rozhodnutím SR a EÚ. SR sa po vstupe do EÚ dobrovoľne vzdala časti svojej suverenity v prospech inštitúcií ako Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky súdny dvor. Samotná EÚ však môže vplývať aj na život v SR len do tej miery, na akej sa dohodli členské štáty.

Všetky rozhodnutia sú teda prijímané na úrovni EÚ vtedy a tam, kde štáty nie sú v pozícii samostatne dosiahnuť stanovené ciele. Štatistiky hovoria jasnou rečou: dnes je iba asi 40 percent rozhodnutí prijímaných v Bruseli a 60 percent v členských štátoch. Na plné zavedenie voľného pohybu pracovníkov je medzi SR a EÚ dohodnuté prechodné obdobie, ktoré nebude dlhšie ako 7 rokov. Holandsko, Írsko, Švédsko, Dánsko a Veľká Británia už oznámili, že v nich občania SR budú môcť pracovať ihneď po vstupe bez akýchkoľvek obmedzení a za rovnakých podmienok ako ich občania.
Zrejme všetci malí a strední podnikatelia v SR zaznamenajú nárast konkurencie. Záleží len na nich, či dokážu obstáť v konkurenčnom prostredí a či budú rozvíjať moderné technológie, zvyšovať kvalitu výrobkov, aby sa presadili.

9.3. Vplyv EÚ na Slovenskú republiku
Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa SR akceptuje ako riadny člen súhrn zákonov a ustanovení, ktoré boli prijaté v priebehu jednotlivých etáp integrácie a vytvárania spoločného trhu – aquis communautaire. To znamená, že SR ako nová členská krajina prijala existujúce aj budúce práva a povinnosti spojené so systémom a inštitucionálnym rámcom EÚ, vrátane práv a povinností plynúcich z multilaterálnych a bilaterálnych dokumentov, ktoré EÚ a jej členské krajiny podpísali.
Vstup Slovenska do Európskej únie bol pre úniu prínosom hneď v niekoľkých hlavných rovinách:
Prvá rovina je politická: vstup krajín strednej a východnej Európy do únie bol znakom zmierenia a zjednotenia Európy rozdelenej po druhej svetovej vojne. Víziou, ktorou sa riadi rozšírenie, je Európa "celá a slobodná". Jedným z hlavných cieľov pri zakladaní Európskeho spoločenstva bolo zabrániť konfliktom alebo dokonca vojne prostredníctvom ekonomickej a politickej integrácie.

Rozšírovanie tohto priestoru stability, slobody a mieru aj na zvyšok Európy je nepochybne významnou hodnotou nielen pre kandidátske krajiny, ale aj pre súčasných členov EÚ. Ďalšia rovina je ekonomická. Faktory, ktoré podporia hospodársky rast v Európe, súvisia s prílevom novej, vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá začína starnúcej EÚ chýbať, a so zvýšením domáceho dopytu v EÚ v dôsledku zvýšenia počtu obyvateľstva. V rovine bezpečnosti znamená rozšírenie Európskej únie zvýšenie efektivity v boji proti organizovanému zločinu, lepšiu kontrolu a reguláciu prílevu imigrantov a žiadateľov o azyl z tretích krajín, zlepšenie ochrany životného prostredia a potravinovej bezpečnosti harmonizáciou požadovaných štandardov.Posunutím hranice EÚ smerom na východ sa výrazne zväčšila rozloha a EÚ získala novú geografickú rôznorodosť. Turisti z EÚ iste oceňujú krásu Tatier alebo liečivosť slovenských kúpelov. Poslednou rovinou, avšak nie menej dôležitou, v ktorej sa vstup týchto nových 10-tich krajín stal prínosom Európskej únii, je rovina kultúrna. Prvý raz v histórii sa EÚ rozširula aj o slovanské štáty, ktorých kultúrne dedičstvo je uprostred súčasných kultúr EÚ úplne novým prvkom. Rozmanitosť a bohatosť kultúr týchto novo prijatých krajín obohatila spektrum kultúr súčasnej EÚ o nové myšlienky a nové hodnoty. Kultúrna diverzita prispela k ďalšiemu duchovnému rozvoju Európy a k pokroku vo vede a kultúre.