1. Čo je Európska únia?
Európska únia (EÚ) je jedinečné zoskupenie 25 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov. Európska únia je aj spoločenstvom hodnôt – členské štáty sa zaviazali dodržiavať základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmus. Európska únia je tiež spoločenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú slabšie. Európska únia je spoločenstvo riadené právom – členské štáty preniesli časť svojej národnej suverenity na EÚ. Inštitúcie EÚ vykonávajú svoje úlohy v rámci jasne stanovenej právnej štruktúry.

2. Poslanie a ciele EÚ
- Zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti
- Podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny euro
- Stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže
- Postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi
- Ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia Únie
- Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky
- Rozširovanie EÚ o nových členov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy
- Pomoc rozvojovým štátom
- Zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou

3. Vznik a história EÚ

3.1. História EÚ v dátach
Celkom prvý impulz dal na zjednotenie vo svojom vystúpení 19. septembra 1946 Winston Churchill, keď vyzval na založenie Spojených štátov európskych.
Začiatočný impulz pre integračné procesy v Európe mal tzv. Marshallov plán, oficiálne nazvaný Program európskej obnovy, vyhlásený v roku 1947, ktorým sa USA zaviazali poskytnúť pomoc pri obnove Európskeho kontinentu, zdevastovaného 2. sv. vojnou. Pomohla to realizovať založená Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá zabezpečovala plnenie Marshallovho plánu. Poskytnutie finančnej pomoci však bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby Európske štáty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Európy. Nemenej dôležitou udalosťou bol vznik Severoatlantickej aliancie NATO v tom istom roku, orientovanej na spoločný postup krajín vo vojnovej oblasti.
9. máj 1950 sa považuje za prvý kameň zjednotenej Európy.

Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman a ekonóm Jean Monnet vypracovali plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, známy ako Schumanov plán alebo plán Montánnej únie. Na základe tejto aktivity podpísalo 18. apríla 1951 šesť štátov, tzv. Šestka - Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko - zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO). Jej cieľom bolo prispievať k ekonomickému rozvoju, rastu zamestnanosti a životnej úrovne členských štátov, racionalizácia výroby a tiež kontrola priemyselných odvetví, ktoré boli v tej dobe najvýznamnejším sektorom pre vojnové hospodárstvo.

25. marca 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené spoločenstvo podpísali Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Predmetom záujmu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bola jadrová energetika, podpora atómového výskumu, nadnárodná kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie, ako aj jadrová bezpečnosť. Európske hospodárske spoločenstvo si kládlo za cieľ postupné zbližovanie národných hospodárskych politík členských štátov, ktoré by následne vytvorili spoločný trh.
V roku 1967 dochádza k zlúčeniu EUSO, EHS, EURATOM na ES (Európske spoločenstvo) so sídlom v Bruseli, ktorého hlavným cieľom je posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti jeho členov.

1. augusta 1968 bola dobudovaná colná únia, medzi šiestimi štátmi ES sa rušia všetky dovozné tarify.
1. januára 1973 nastalo prvé rozšírenie ES - jej novými členmi sa stali Dánsko, Írsko a Veľká Británia.
O štyri roky neskôr - 1. januára 1981 nasleduje druhé rozšírenie ES - desiatym členom sa stalo Grécko, najchudobnejšia členská krajina.
Tretím rozšírením ES bol vstup Španielska a Portugalska 1. januára 1986. Po páde Berlínskeho múru roku 1990 sa začlenila do ES aj bývala NDR ako časť SRN.
V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád členských štátov ES na zasadnutí rady v Maastrichte založiť Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.