3, Ďalšie peňažné ústavy- nebankové finančné inštitúcie
- Sporiteľňa- peňažný ústav poskytujúci svoje služby predovšetkým obyvateľom, ale aj súkromným podnikateľom a iným inštitúciám. - prijíma ich vklady a z nich im vypláca úroky(v závislosti od druhu terminovanosti vkladov).
- súčasťou jej činnosti je poskytovanie pôžičiek(úverov) obyvateľstvu a iným klientom, za ktoré v diferencovanej výške inkasuje úroky
- možnosť otvoriť si sporožírový účet a získať kreditnú kartu
- Poisťovňa- peňažný ústav, ktorý oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť.
- vytvára rezervy z plateného poistného a z vlastnej podnikateľskej činnosti, aby pri poistnej udalosti mohla poistenému uhradiť príslušné záväzky.
Poistný vzťah medzi poisťovňou a klientom vzniká na základe poistnej zmluvy. Poistený sa v nej zaväzuje v pravidelných splátkach platiť dohodnutú poistnú sumu(poistku).
- poisťovňa sa zaväzuje zaplatiť poistenému odškodné v primeranej výške opisného rizika ako časť úhrady škody, ktorá mu vznikne z poistnej udalosti
Poisťovne založili v roku 1993 Slovenskú asociáciu poisťovní, ktorej činnosť je orientovaná najmä na:
- zastupovanie slovenských poisťovní pri riešení základných problémov poisťovníctva v tuzemsku a v zahraničí
- odborno-metodické usmerňovanie poisťovacej činnosti poisťovní
- vzdelávaciu a publikačnú činnosť v oblasti poisťovníctva

VZŤAH PEŇAZÍ, CIEN A INFLÁCIE
ISC
- index spotrebiteľských cien
- konštruovaný na základe tzv. spotrebného koša statkov a služieb
- vypočítame ho ako aritmetický priemer z cien potravín, šatstva, bývania, zdravotnej starostlivosti a iných tovarov a služieb každodennej potreby.

Inflácia
ISC potrebujeme na to, aby sme mohli vypočítať mieru inflácie.
- signalizuje ekonomickú nerovnováhu
príčiny- rastúci dopyt- dopytová inflácia; rastúce výrobné náklady- nákladová inflácia
prejav- rast cenovej hladiny
Miera inflácie- zmena cenovej hladiny meraná indexom spotrebiteľských cien za určité obdobie
- vyjadrujeme ju v %
- podľa monetaristov(ekonómovia, kt. za najdôležitejšiu oblasť politiky štátu pokladajú monetárnu-peňažnú politiku)- inflácia je peňažný jav, a z tohto hľadiska znamená nadmernú emisiu peňazí do obehu. Preto je v prvom rade znehodnocovaním peňazí a až následne vedie k zvyšovaniu cien tovarov a služieb.
- V závislosti od toho, ako rýchlo rastú ceny, hovoríme o 3 formách inflácie:
1, mierna inflácia- 0-9%- prijateľná pre normálny chod ekonomiky
2, cválajúca inflácia- 10-1000%- veľké hospodárske a sociálne problémy
3, hyperinflácia- viac ako 1000%- výrazná dezorganizácia ekonomiky a úplný rozpad peňažného systému
Dôsledky inflácie- klesajú reálne príjmy obyvateľstva, a tým aj jeho kúpyschopnosť
- znehodnocuje hotové peniaze a úspory
- mení štruktúru spotreby(rastú výdavky na základné životné potreby a klesajú výdavky na iné tovaru a služby)
- znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí
- prináša isté výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom
- vážne sociálne následky však zanecháva na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva