- vznik a vývoj peňazí;
- súčasné formy peňazí v modernej ekonomike;
- peniaze, ceny, inflácia;
- banky, bankový systém u nás
VZNIK, FUNKCIE A VÝVOJ PEŇAZÍ
- ľudia kedysi peniaze neoznali, lebo ich nepotrebovali. Jednotlivé kmene alebo si najskôr vyrábali všetko sami- potraviny, ošatenie, obuv a ostatné veci potrebné pre život. Neskôr sa kmene začali špecializovať na výrobu určitých statkov a služieb. Jedni pestovali obilie, iní opracúvali kožušiny, ďalší vyrábali iné druhy tovaru. Vyrobené tovary si začali vymieňať. Postupne sa táto špecializácia rozširuje a prehlbuje- hovoríme, že dochádza k deľbe práce.
Naturálna výmena
- Deľba práce si vyžadovala sústavne vymieňať tovary. Jeden tovar sa náhodne vymieňal za iný. Takýto typ výmeny sa nazýva naturálna výmena. Postupne sa však v procese výmeny vyčleňovali špecifické druhy tovarov, kt. sa v tom-ktorom období stali najvhodnejším platobným prostriedkom. Najčastejšie to boli kožušiny, dobytok alebo plátno.
Tovarové peniaze
- vznikli prvé formy peňazí, kt. mali vlastne tovarový charakter → tovarové peniaze.
Peniaze- všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo.
Drahé kovy
- neskôr sa tovarové peniaze takmer výlučne obmedzili len drahé kovy, bol to nový druh peňazí. Boli to predovšetkým striebro a zlato. Ľahko sa prenášali lebo aj malé množstvo predstavuje veľkú hodnotu, boli deliteľné, a preto sa najlepšie hodili na to, aby slúžili ako nový druh peňazí. Najskôr sa používali len ich úlomky a rôzne zliatky bez označenia, až neskôr niesli pečať panovníka, kt. ich dal vyraziť vo forme zliatku alebo mince.
Papierové peniaze
- drahé kovy postupne nahradil nový druh peňazí, t.j. všeobecného prostriedku na výmenu, a to papierové peniaze . ich používanie sa rýchlo rozšírilo, pretože sú vhodným výmenným prostriedkom, možno ich ľahko prenášať a skladovať, navyše nevýhodou drahých kovov sa ukázal ich nedostatok. Papierové peniaze sa stali akousi spoločenskou zvyklosťou.
SÚČASNÉ FORMY PEŇAZÍ
V súčasnosti existujú tieto formy peňazí:
- papierové peniaze- majú formu bankoviek, lebo ich vydáva centrálna banka v štáte;- sú aj obeživom, čiže hotovými peniazmi
- drobné mince- podobne ako bankovky slúžia na platenie za tovary a služby v hotovosti
- bankové- depozitné peniaze- bezhotovostné peniaze prevládajúce v ponuke peňazí, „skoro peniaze”-
- kvázipeniaze, kt. tvoria:
- úročné vklady s určitou výpovednou lehotou(tzv. termínované depozity)
- určité druhy likvidných cenných papierov, najmä štátne obligácie, kt. vydáva štát a majú charakter úveru - depozitné peniaze- všetky peniaze uložené v bankách, sporiteľniach či iných peňažných ústavoch ; sú to
- bezhotovostné peniaze, pretože nimi neplatíme v hotovosti, ale prostredníctvom prevodov na účtoch; môžeme ich zameniť aj za hotové peniaze, ak si ich vyberieme z banky
Základné funkcie peňazí
1, prostriedok výmeny- čím je peňažný systém rozvinutejší, tým väčšia časť výmeny tovarov sa uskutočňuje bezhotovostne(prevod, úverové karty…)
2, zúčtovacia jednotka- peniaze prostredníctvom ceny umožňujú jednoduchšie vyjadrovanie hodnoty vymieňaných tovarov a služieb
3, nositeľ hodnôt- ak má niekto veľa peňazí, môže si kúpiť cenné veci, napríklad pozemok, chatu, dom, ale aj založiť vlastnú firmu
BANKOVÝ SYSTÉM
- Banka je finančná inštitúcia, podnik obchodujúci na peňažnom trhu. Je to peňažný a úverový ústav, ktorý uskutočňuje platobné, peňažné a úverové operácie pre podniky a jednotlivcov. Zmyslom jej činnosti je realizácia bankového zisku z rozdielu medzi úrokmi z aktívnych a pasívnych operácií
Keďže hlavnou úlohou finančných inštitúcií je sprostredkovanie finančných transakcií medzi veriteľmi a dlžníkmi, finančné inštitúcie sú vlastne finančnými sprostredkovateľmi.
Druhy bánk
- v každej zmiešanej(trhovej) ekonomike existujú v podstate 3 druhy bánk alebo bankových inštitúcií
1, Centrálna banka- finančná inštitúcia zriadená vládou.
- zodpovedá za reguláciu množstva peňazí v obehu, určuje podmienky na poskytovanie úveru, je poverená dozorom nad finančným systémom.
- neposkytuje úvery priamo jednotlivým trhovým subjektom, ale komerčným bankám, a tie potom uskutočňujú bankové operácie. - - –- komerčné banky si do centrálnej ukladajú svoje likvidné prostriedky. Tým sa centrálna banka stáva centrom peňažných rezerv ostatných bánk.
- vydáva(emituje) bankovky a mince, uskutočňuje finančné operácie štátu, poskytuje obchodným bankám úvery a ovplyvňuje ich činnosť pomocou rôznych ekonomických nástrojov
Regulačné nástroje centrálnej banky:
a, stanovenie povinných minimálnych rezerv, kt. musia komerčné banky povinne udržiavať. Znižovaním povinných rezerv sa rozširujú úverové možnosti komerčných bánk a naopak
b, operácie na voľnom trhu- centrálna banka nakupuje alebo predáva cenné papiere. Nákupom cenných papierov centrálna banka rozširuje množstvo peňazí v obehu a naopak
c, diskontná sadzba- úroková miera, za ktorú centrálna banka poskytuje komerčným bankám úvery. Ak centrálna banka sleduje expanzívnu peňažnú úverovú politiku, zníži diskontnú sadzbu a naopak
Hlavná úloha- zabezpečovať stabilitu meny
2, Obchodné- komerčné banky- prijímajú vklady a poskytujú úvery podnikom, družstvám, súkromným podnikateľom
druhy bankových operácií: - pasívne operácie- príjem vkladov od klientov a získavanie ďalších zdrojov peňazí z vydávania svojich akcií; za vklady musia banky platiť klientom úrok alebo za akcie dávajú dividendu
aktívne operácie- využívanie nadobudnutých peňažných prostriedkov na poskytovanie krátkodobých a dlhodobých úverov a pôžičiek, nakupujú na vlastný účet cenné papiere(bankové investície)
sprostredkovateľské operácie- získavanie dodatočných príjmov, ktoré plynú z poskytovania rôznych služieb klientom(prevody na účtoch, inkaso splatných zmeniek, šekov, úschova cenných papierov, zmenárenské služby…)
3, Ďalšie peňažné ústavy- nebankové finančné inštitúcie
- Sporiteľňa- peňažný ústav poskytujúci svoje služby predovšetkým obyvateľom, ale aj súkromným podnikateľom a iným inštitúciám. - prijíma ich vklady a z nich im vypláca úroky(v závislosti od druhu terminovanosti vkladov).
- súčasťou jej činnosti je poskytovanie pôžičiek(úverov) obyvateľstvu a iným klientom, za ktoré v diferencovanej výške inkasuje úroky
- možnosť otvoriť si sporožírový účet a získať kreditnú kartu
- Poisťovňa- peňažný ústav, ktorý oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť.
- vytvára rezervy z plateného poistného a z vlastnej podnikateľskej činnosti, aby pri poistnej udalosti mohla poistenému uhradiť príslušné záväzky.
Poistný vzťah medzi poisťovňou a klientom vzniká na základe poistnej zmluvy. Poistený sa v nej zaväzuje v pravidelných splátkach platiť dohodnutú poistnú sumu(poistku).
- poisťovňa sa zaväzuje zaplatiť poistenému odškodné v primeranej výške opisného rizika ako časť úhrady škody, ktorá mu vznikne z poistnej udalosti
Poisťovne založili v roku 1993 Slovenskú asociáciu poisťovní, ktorej činnosť je orientovaná najmä na:
- zastupovanie slovenských poisťovní pri riešení základných problémov poisťovníctva v tuzemsku a v zahraničí
- odborno-metodické usmerňovanie poisťovacej činnosti poisťovní
- vzdelávaciu a publikačnú činnosť v oblasti poisťovníctva
VZŤAH PEŇAZÍ, CIEN A INFLÁCIE
ISC
- index spotrebiteľských cien
- konštruovaný na základe tzv. spotrebného koša statkov a služieb
- vypočítame ho ako aritmetický priemer z cien potravín, šatstva, bývania, zdravotnej starostlivosti a iných tovarov a služieb každodennej potreby.
Inflácia
ISC potrebujeme na to, aby sme mohli vypočítať mieru inflácie.
- signalizuje ekonomickú nerovnováhu
príčiny- rastúci dopyt- dopytová inflácia; rastúce výrobné náklady- nákladová inflácia
prejav- rast cenovej hladiny
Miera inflácie- zmena cenovej hladiny meraná indexom spotrebiteľských cien za určité obdobie
- vyjadrujeme ju v %
- podľa monetaristov(ekonómovia, kt. za najdôležitejšiu oblasť politiky štátu pokladajú monetárnu-peňažnú politiku)- inflácia je peňažný jav, a z tohto hľadiska znamená nadmernú emisiu peňazí do obehu. Preto je v prvom rade znehodnocovaním peňazí a až následne vedie k zvyšovaniu cien tovarov a služieb.
- V závislosti od toho, ako rýchlo rastú ceny, hovoríme o 3 formách inflácie:
1, mierna inflácia- 0-9%- prijateľná pre normálny chod ekonomiky
2, cválajúca inflácia- 10-1000%- veľké hospodárske a sociálne problémy
3, hyperinflácia- viac ako 1000%- výrazná dezorganizácia ekonomiky a úplný rozpad peňažného systému
Dôsledky inflácie- klesajú reálne príjmy obyvateľstva, a tým aj jeho kúpyschopnosť
- znehodnocuje hotové peniaze a úspory
- mení štruktúru spotreby(rastú výdavky na základné životné potreby a klesajú výdavky na iné tovaru a služby)
- znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí
- prináša isté výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom
- vážne sociálne následky však zanecháva na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva
