Ak hovoríme o hospodárskej súťaži v trhovej ekonomike, tak ide o súťaž medzi výrobcami zameranú na získanie čo najlepších pozícií na trhu, teda súťaž o získanie odberateľa. Hospodárska súťaž je právne upravená zákonom. Nájdeme ju v obchodnom zákonníku pod Hlavou V.- Hospodárska súťaž.

V dôsledku obchodovania medzi krajinami, aj v rámci Európskej únie je potrebné upraviť obchodné pravidlá aj v medzinárodnom styku. Slovenská republika sa snaží o vstup do Európskej únie a z tohto hľadiska sa slovenské právo prispôsobuje právam únie.

Hospodárska súťaž je veľmi náročnou kapitolou pretože obsahuje agendu protimonopolnej politiky a agendu štátnej pomoci.V rámci politiky štátnej pomoci však je treba povedať, že tu existujú staršie prípady poskytnutých daňových úľav, ktoré je treba previesť do podoby prijateľnej štátnej pomoci a dostať na zoznam poskytovanej štátnej pomoci. Pretože po vstupe do únie iba tie firmy a tie dohody, ktoré sú na takomto zozname, budú môcť nerušene pokračovať vo vnútri EÚ.

HLAVA V
HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ
DIEL I
Účasť na hospodárskej súťaži
§ 41
Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
§ 42
(1) Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.
(2) Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.
§ 43
(1) Pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská Republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak, nevzťahuje sa ustanovenie tejto hlavy na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.
(2) Slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej Republike podnikajú podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská F Republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.
DIEL II
Nekalá súťaž
§ 44
Základné ustanovenia
(1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
(2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,
f) zľahčovanie,
g) porušovanie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
§ 45
Klamlivá reklama
(1) Klamlivou reklamou je šírenie údajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho výrobkoch alebo výkonoch, ktoré je spôsobilé vyvolať klamlivú predstavu a zaistiť tým vlastnému alebo cudziemu podniku v hospodárskej súťaži prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
(2) Za šírenie údajov sa považuje oznámenie hovoreným alebo písaným slovom, tlačou, vyobrazením, fotografiou, rozhlasom, televíziou alebo iným oznamovacím prostriedkom.
(3) Klamlivým je aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom na okolnosti a súvislosti, za ktorých sa urobil, môže uviesť do omylu.
§ 46
Klamlivé označenie tovaru a služieb
(1) Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenie § 45 ods. 3 platí obdobne.
(2) Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“, „spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.
(3) Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.
(4) Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené osobitnými zákonmi.
§ 47
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ,
b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),
c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
§ 48
Parazitovanie na povesti
Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.
§ 49
Podplácanie
Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým:
a) súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo
b) osoba uvedená v písmene a) priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.
§ 50
Zľahčovanie
(1) Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.
(2) Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana).
§ 51
Porušenie obchodného tajomstva
Porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:
a) tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,
b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
§ 52
Ohrozovanie zdravia a životného prostredia
Ohrozovaním zdravia a životného prostredia je konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
DIEL III
Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži
§ 53
Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
§ 54
(1) Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť okrem súťažiteľa aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
(2) Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci. Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú účinné aj pre ďalších oprávnených.
§ 55
(1) Pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich ustanovení môže byť rozhodnutím súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by verejným prejednávaním došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu.
(2) Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.

SLOVENSKO UZAVRELO KAPITOLU HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ (UŽ LEN DVE KAPITOLY)

Slovensko 24. októbra 2002 na summite Európskej únie (EÚ) v Bruseli uzavrelo citlivú kapitolu Hospodárska súťaž. Harmonogram predvstupových rokovaní sa tak nenarušil ani kvôli výhradám, ktoré vznieslo Španielsko. Madrid totiž nesúhlasil s poskytovaním štátnej pomoci slovenskej vlády pre nemeckú automobilku Volkswagen. Tá chce do Bratislavy presunúť výrobu asi dvadsaťtisíc vozidiel Seat Ibiza, čo si vynútil rastúci dopyt. Obavy Madridu opadli potom, ako slovenskí vyjednávači pristúpili na spresnené podmienky monitoringu poskytovania štátnej pomoci. Rokovania Slovenska s Európskou úniou v kapitole Hospodárska súťaž trvali takmer dva a pol roka. Hoci technickú dohodu sa nám podarilo dohodnúť s Európskou komisiou (EK) počas leta 2002, politickú dohodu sme dosiahli až 24. októbra 2002.

Slovensko v rámci kapitoly Hospodárska súťaž dostalo dve prechodné obdobia na poskytovanie štátnej pomoci v dvoch sektoroch - hutníctvo a automobilový priemysel.

V oblasti automobilového priemyslu bude môcť Volkswagen využiť do konca fiškálneho roku 2008 daňové úľavy vo výške 30 % z investícií. EK uznala, že cieľom pomoci je prispieť k regionálnemu rozvoju, a nie poskytovať nenáležité výhody.

Vo vzťahu k oceliarstvu EK umožnila daňové úľavy pre U. S. Steel do konca roku 2009 maximálne 500 miliónov USD. EK konštatovala, že podnik je sprivatizovaný a je vo fungujúcich podmienkach.

Pre obe výnimky EK stanovila viaceré podmienky. Maximálny prípustný ročný nárast výroby plochých valcovaných plechov pre U. S. Steel predstavuje 3 %. Ročný rast predaja košickej oceliarne na trhy EÚ navyše nesmie presiahnuť 2 %. U. S. Steel má povinnosť dodržiavať úroveň zamestnanosti, dohodnutú pri privatizácii, vykonávať výskum a vývoj svojich produktov a zlepšovať ekologické štandardy. Tak v prípade výhod pre U. S. Steel, ako aj pre Volkswagen má Slovensko povinnosť predkladať EK správy každých 6 mesiacov. V prípade, že dohodnuté podmienky nedodržia, štátnu pomoc pre spomínaných investorov zastavia.

U. S. Steel i Volkswagen vyjadrili spokojnosť s dosiahnutou dohodou s EK. Ak by nemalo byť realizované uznesenie vlády z roku 1998, malo by to veľký dopad na správanie sa investorov v budúcnosti. Volkswagen je "vo veľkom predstihu v investovaní" oproti plánovaným 1,3 miliardy EUR za obdobie 10 rokov od roku 1999. Na konci tohto roka by celkové investície spoločnosti, ktorá zamestnáva okolo 8200 ľudí, mali v SR dosiahnuť už 800 miliónov EUR.
Spoločnosti zaručuje dohoda s EK dostatočné možnosti na ďalší rozvoj a držanie kroku s konkurenciou. US Steel Košice, ktorý zamestnáva asi 16 000 ľudí, za dva roky pôsobenia v SR preinvestoval 164 miliónov USD. US Steel investoval na základe dohody s vládou SR cez privatizáciu Košice záväzok udržať zamestnanosť, ktorá je z hľadiska ekonomických záujmov preň prezamestnanosťou so záväzkom investovať do zlepšenia ekológie pri produkcii ocele a zaviazal sa investovať za desaťročie 700 miliónov amerických dolárov. Tou druhou stranou je možnosť aj potvrdená EÚ, že US Steel môže do konca roka 2009 čerpať daňové úľavy do maximálnej výšky 500 miliónov amerických dolárov za predpokladu limitovania medziročného nárastu produkcie lisovaných výrobkov pod 3% medziročne a pri limite na export do štátov EÚ o dve percentá medziročne. Táto dohoda je prijateľná aj pre Slovensko aj pre konkrétnych investorov a nakoniec prijateľná aj pre európsku pätnástku.

Hospodárska súťaž je v poradí už 28. z celkových 30. kapitol, ktoré majú Slovensku zaručiť vstup do únie. Zostávajú už len kapitoly o poľnohospodárstve a rozpočte. Očakáva sa, že sa ich podarí uzavrieť, tak ako sa stanovilo, už do konca roka 2002.

Po kole rokovaní, ktoré sa uskutočnilo 24. októbra 2002 je poradie krajín podľa počtu uzavretých kapitol:
1.Cyprus28
2.Estónsko28
3.Litva28
4.Slovensko28
5.Slovinsko28
6.Lotyšsko27
7.Poľsko27
8.Česko26
9.Maďarsko26
10.Malta26
11.Bulharsko22
12.Rumunsko13

SLOVENSKO MÁ ODPORÚČANIE NA VSTUP DO EÚ.

Európska únia 25. októbra na najvyššej úrovni odporučila Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup v roku 2004. Lídri európskej pätnástky počas rokovania na summite v Bruseli o politických záveroch podporili názor Európskej komisie, že Cyprus, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko spĺňajú politické kritériá a budú schopné splniť ekonomické kritériá a prevziať záväzky členstva od začiatku roku 2004. Odporúčania pre desať krajín podporilo aj Holandsko, kde viaceré parlamentné strany vyslovili v uplynulých dňoch výhrady voči pripravenosti niektorých kandidátov, najmä Poľska, ale aj Slovenska.
KAPITOLA č. 6 - HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA KAPITOLY

Kapitola otvorená: 25. mája 2000
NP SR odovzdaná: 28. marca 2000 CONF-SK 6/00
Spoločná pozícia EÚ prijatá: 19. mája 2000 CONF-SK 29/00
Spoločná pozícia EÚ revidovaná: 21. novembra 2001 CONF-SK 103/01
Dodatkové informácie:č. 119. apríla 2001 CONF-SK 21/01
č. 226. júla 2001 CONF-SK 59/01
č. 3 2. augusta 2001 CONF-SK 71/01
č. 415. mája 2002 CONF-SK 29/02
č. 528. mája 2002 CONF-SK 33/02
č. 619. júna 2002 CONF-SK 53/02
č. 710. júla 2002 CONF-SK 58/02
č. 711. septembra 2002CONF-SK 77/02

Kapitola uzavretá:24. októbra 2002

CELKOVÉ HODNOTENIE STAVU KAPITOLY

V sledovanom období nastal v legislatíve antitrustu pokrok prijatím nového zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a zákona č. 465/2002 Z.z. o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž. Konkrétne zákonom č. 136/2001 Z. z. sa posilnila dlho kritizovaná nezávislosť Protimonopolného úradu SR.

V oblasti štátnej pomoci došlo k pokroku prijatím zákona č. 434/2001 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, čím sa dosiahol vyšší stupeň kompatibility s právom ES/EÚ. a Novelou zákona o štátnej pomoci nastalo zosúladenie s acquis prostredníctvom zavedenia nových pravidiel poskytovania štátnej pomoci v oblasti zamestnanosti a vzdelávania, regionálneho rozvoja, malého a stredného podnikania a citlivých sektorov (automobilový priemysel, lodiarsky priemysel, oceliarsky priemysel a priemysel syntetických vlákien). Novela zákona o štátnej pomoci nadobudla účinnosť dňa 1. novembra 2001.

Správnemu poskytovaniu štátnej pomoci napomáha aj zavedenie implementačných pravidiel do právneho poriadku SR, čím sa sekundárna legislatíva EÚ v oblasti štátnej pomoci implementuje priamo, bez toho, aby bolo potrebné na vykonanie článku 87 Zmluvy o založení ES vydávať vnútroštátnu legislatívu.

V súvislosti s poskytovaním regionálnej pomoci bol Európskou komisiou (na návrh Úradu pre štátnu pomoc) schválený nový návrh regionálnej mapy na obdobie po 28. 2. 2002 so zmenou postavenia regiónu Bratislavy zo statusu a) na status c) a znížením intenzity štátnej pomoci v tomto regióne z 30 % na 20 %. Intenzita štátnej pomoci v ostatných regiónoch podľa tohto návrhu zostala nezmenená vo výške 50 %.

Podporu zahraničným investíciám v SR sleduje zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý už poskytovanie tejto podpory upravuje v súlade so zásadami poskytovania štátnej pomoci. Došlo tým k zosúladeniu právnych noriem, ktoré explicitne upravujú problematiku motivácie vstupu zahraničných investícií do SR vo väzbe na potencionálne úľavy od štátu, s pravidlami poskytovania štátnej pomoci v zmysle zákona o štátnej pomoci a legislatívy EÚ v tejto oblasti. Zákon o investičných stimuloch nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2002.

Najproblematickejšou oblasťou v rokovaniach bolo poskytovanie štátnej pomoci formou daňových úľav pre zahraničných investorov v zmysle § 35 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Úrad pre štátnu pomoc uzatvoril všetky prípady daňových prázdnin poskytnutých podľa § 35 zákona o daniach z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2000 spoločnostiam, ktoré nevykonávajú svoju činnosť v citlivých odvetviach a zahrnul ich do zoznamu existujúcich opatrení pomoci. V tomto prípade boli daňové prázdniny transformované na regionálnu štátnu pomoc, kompatibilnú so Smernicou EK o národnej regionálnej pomoci.

Rovnaký postup sa uplatňuje aj na prípady daňových prázdnin tých spoločností, ktoré sa po prvýkrát uchádzajú o ich poskytnutie v roku 2002 za zdaňovacie obdobie roka 2001 a bude sa uplatňovať aj na budúce prípady daňových prázdnin podľa zákona o daniach z príjmov. Daňové prázdniny sú takto na území Slovenskej republiky poskytované plne v súlade s pravidlami EK v oblasti štátnej pomoci a nie je možné ich poskytnúť bez predchádzajúceho posúdenia a schválenia Úradom pre štátnu pomoc.

Plná kompatibilita legislatívy SR s acquis v oblasti štátnej pomoci sa potvrdila i schválením novely zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v júni 2002 (zákon č. 472/2002 Z. z.), podľa ktorej musí byť každá individuálna štátna pomoc podľa §§ 35, 35a pred poskytnutím daňových prázdnin schválená Úradom pre štátnu pomoc.

V prípade tzv. citlivých sektorov boli dva prípady (Volkswagen a.s. Slovakia a US Steel Košice) vyriešené v rámci rokovaní s EK, pričom bolo uvedeným investorom poskytnuté prechodné obdobie, v rámci ktorého budú môcť pokračovať v čerpaní daňového úveru za presne stanovených podmienok.
Najnovší návrh spoločnej pozície EK uvádza, že bol dosiahnutý významný pokrok v činnosti Úradu pre štátnu pomoc a výrazne sa posilnila jeho administratívna kapacita (prostredníctvom zvýšenia počtu zamestnancov, ako aj zvýšenia kvalifikácie zamestnancov).

Úrad pre štátnu pomoc posudzuje každý prípad na základe podrobnej analýzy jeho kompatibility so zákonom o štátnej pomoci, ako aj s pravidlami EK v oblasti štátnej pomoci. Rozhodnutia a stanoviská Úradu pre štátnu pomoc sú pripravované podľa štandardizovanej procedúry a zodpovedajú štruktúre rozhodnutí EK.

Úrad pre štátnu pomoc zároveň v rámci svojej činnosti prijal stratégiu podpory poskytovateľov štátnej pomoci za účelom zabezpečenia správnej aplikácie pravidiel EK v oblasti štátnej pomoci na území Slovenskej republiky. V rámci tejto stratégie Úrad pre štátnu pomoc pripravil informačný balíček, obsahujúci základné pravidlá poskytovania štátnej pomoci, organizuje semináre a informačné dni a poskytuje poskytovateľom aktuálne informácie o vývoji v oblasti štátnej pomoci. Úrad pre štátnu pomoc tiež vypracoval usmernenie o programoch pomoci a podporuje poskytovateľov pri modifikácii existujúcich programov pomoci na kompatibilné programy štátnej pomoci alebo programy pomoci de minimis, ako aj pri príprave nových programov.

Úrad pre štátnu pomoc splnil všetky požiadavky EK v oblasti monitorovania štátnej pomoci – vypracoval inventár štátnej pomoci za roky 2000 a 2001, ročnú správu o poskytnutej štátnej pomoci za rok 2000, ročnú správu o poskytnutej štátnej pomoci za rok 2001, ako aj tabuľku hodnotenia výkonu za rok 2001 vrátane podrobných hodnotiacich tabuliek prípadov, vybraných EK. Úrad pre štátnu pomoc na základe ponuky zo strany EK tiež pripravil zoznam existujúcich opatrení pomoci, ktorý bol EK po prvýkrát predložený vo februári 2002 a aktualizovaný v júli 2002 a v októbri 2002.

V ďalšom období bude v oblasti poskytovania štátnej pomoci potrebné najmä:
onaďalej dôsledne posudzovať jednotlivé žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci a programy štátnej pomoci na základe zákona o štátnej pomoci, rovnako ako podľa sekundárnej legislatívy platnej v EÚ;
opokračovať v posilňovaní administratívnej kapacity Úradu pre štátnu pomoc;
opokračovať v spolupráci medzi poskytovateľmi štátnej pomoci a Úradom pre štátnu pomoc;
opokračovať v zosúlaďovaní existujúcich schém štátnej pomoci s acquis;
opokračovať v aktualizácii zoznamu existujúcich opatrení pomoci.

Zákonom č. 472/2002 Z. z. ktorým bol novelizovaný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov bola stanovená povinnosť, aby poskytnutie každej pomoci bolo vopred schválené Úradom pre štátnu pomoc. Touto novelou bola dosiahnutá plná kompatibilita legislatívy pre poskytovanie štátnej pomoci s acquis.
ZÁKONY UPRAVUJÚCE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ

Slovenská republika akceptuje acquis v kapitole „Hospodárska súťaž“ a k cieľovému dátumu vstupu SR do EÚ 1. mája 2004 je pripravená implementovať acquis v tejto oblasti. Slovenská republika obdržala v roku 2000 ku kapitole 6 Hospodárska súťaž otvorené otázky EÚ, ku ktorým spracovala dodatočné informácie pre oblasť antitrustu, štátnej pomoci, výhradných a výlučných práv a štátnych monopolov komerčnej povahy.

Zákon č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov nebol v plnom rozsahu zosúladený so súťažnou legislatívou EÚ. Nový zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý schválila Národná rada SR dňa 27. 2. 2001, nadobudol účinnosť dňa 1. 5. 2001. Dôvodom vypracovania nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže je okrem iného reakcia na zmeny, ktoré nastali v komunitárnej súťažnej úprave po prijatí súčasne platného zákona o ochrane hospodárskej súťaže v roku 1994, ako aj posilnenie nezávislosti Protimonopolného úradu SR. Týmto zákonom sa zabezpečí plná aproximácia primárnej národnej legislatívy v oblasti hospodárskej súťaže s acquis.

ANTITRUST

V rámci požiadavky Európskej komisie zlepšiť a zosúladiť národnú súťažnú legislatívu s acquis v oblasti dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, výnimiek pre sektor poľnohospodárstva v rámci inštitútu dohôd obmedzujúcich súťaž, pravidla de minimis a negatívneho atestu bola v marci 2000 parlamentom schválená novela zákona č. 121/2000 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorá nadobudla účinnosť 13. apríla 2000. Predmetná novela zákona upravila inštitút dohôd obmedzujúcich súťaž v zmysle komunitárneho práva, zaviedla inštitút negatívneho atestu a pravidlo de minimis. Súčasne bola odstránená výnimka zo zákonného zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž pre sektor poľnohospodárstva.

V roku 2000 Protimonopolný úrad SR vypracoval a predložil na schválenie nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorého cieľom je zosúladenie primárnej národnej súťažnej legislatívy s acquis. Nový zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže bol dňa 27. 2. 2001 schválený Národnou radou SR s účinnosťou od 1. 5. 2001.

Súčasne v roku 2000 úrad vypracoval všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonaním nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Ide o vyhlášku, ktorá podrobne upravuje náležitosti oznámenia koncentrácie úradu a vyhlášku upravujúcu výpočet obratu pre účely aplikácie zákona. Obe vyhlášky boli schválené s nadobudnutím účinnosti od 1.5.2001.

V súvislosti s existenciou výhradných a výlučných práv v SR sú udelené výhradné a výlučné práva v oblastiach: doprava, poštové služby, telekomunikácie, poistenie, vodné hospodárstvo a rozhlas a televízia. Slovensko bude postupne znižovať existujúci rozsah udelených výhradných a výlučných práv s cieľom dosiahnutia takej úrovne týchto práv, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme.

V SR boli štátne monopoly komerčnej povahy nahradené pružným licenčným systémom, ktorý nemá povahu „trvalých“ výhradných a výlučných práv na vývozy a dovozy tovarov, pretože neumožňuje udeliť trvalú licenciu na dovozy a vývozy určitého druhu tovarov.
PRIORITY A POSTUPNÉ CIELE PRE VSTUP SR DO EÚ
Vo svojich hodnotiacich správach Komisia poukázala na rozsah prác, ktoré ešte kandidátske krajiny musia uskutočniť v jednotlivých oblastiach v rámci prípravy na vstup. Táto situácia si vyžaduje, aby sa vymedzili isté medzištádiá z hľadiska priorít, a aby sa každému z nich priradili konkrétne ciele, ktoré by sa mali stanoviť v spolupráci s dotknutými krajinami; splnenie týchto cieľov bude mať dopad na rozsah poskytnutej pomoci a na pokrok dosiahnutý pri prebiehajúcich rokovaniach s niektorými krajinami a na otvorenie nových rokovaní s inými krajinami.
Slovensko však bude musieť riešiť všetky otázky, ktoré boli vyznačené v hodnotiacej správe. Zároveň je dôležité, aby Slovensko splnilo záväzky spojené s aproximáciou práva a implementáciou acquis v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z Európskej dohody a screeningu. Treba pripomenúť, že nestačí len prevziať acquis do legislatívy; treba zabezpečiť aj rovnaký štandard ich praktického uplatňovania porovnateľný so štandardom existujúcim v rámci Únie. Vierohodná implementácia a presadzovanie acquis sa vyžaduje vo všetkých ďalej uvádzaných oblastiach.
Vychádzajúc z analýzy v Pravidelnej správe komisie sa pre Slovensko vymedzujú priority a postupné ciele pre vnútorný trh:
·Hospodárska súťaž: začať uplatňovať nový zákon o štátnej pomoci; zabezpečiť primerané zdroje pre úrad monitorujúci štátnu pomoc; dokončiť prípravu zoznamu štátnej pomoci; pokračovať vo vypracúvaní výročných správ o štátnej pomoci. Dokončiť zosúlaďovanie, posilniť orgány a postupy v oblasti ochrany hospodárskej súťaže a štátnej pomoci; zvýšiť transparentnosť, tok údajov, a koordináciu odbornej prípravy medzi všetkými stupňami štátnej správy.

· Verejné obstarávanie
· Voľný pohyb tovaru
· Voľný pohyb kapitálu
· Finančné služby
· Telekomunikácie
· Audiovizuálne služby
· Zdaňovanie
· Clá
ŠTÁTNA POMOC

Základným právnym predpisom pre oblasť štátnej pomoci je zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2000. Tento zákon je čiastočne kompatibilný s právom EÚ. Slovenská republika zosúladí svoju legislatívu týkajúcu sa poskytovania štátnej pomoci v oblasti zamestnanosti a poskytovania štátnej pomoci v citlivých oblastiach novelou zákona s účinnosťou od 1. januára 2002.

V súlade s čl. 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a čl. 64 Európskej dohody o pridružení hlavným účelom zákona je zakázať poskytovanie štátnej pomoci, ak táto štátna pomoc narúša alebo predstavuje hrozbu narušenia súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo určité výrobné odvetvia alebo nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi Slovenskom a Európskymi spoločenstvami.

Zákon upravuje poskytovanie štátnej pomoci, a to na oblasti, účely, výšky a podmienky, za ktorých sa štátna pomoc môže poskytnúť, pričom na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok. Oblasti a činnosti, na rozvoj ktorých sa môže poskytnúť štátna pomoc, ako aj účely, na ktoré sa štátna pomoc môže poskytnúť, vrátane určenia limitu, sú v zákone stanovené v súlade s príslušnými smernicami EÚ. Zákon obsahuje ustanovenia o zriadení Úradu pre štátnu pomoc ako orgánu štátnej správy pre posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu a evidenciu jej poskytnutia.

Štátna pomoc sa podľa tohto zákona môže poskytnúť, len ak bude schválená úradom. Zákon vymedzuje povinnosti poskytovateľov a príjemcov štátnej pomoci v oblasti monitorovania štátnej pomoci a sankcie za nesplnenie si týchto povinností. Podľa zákona o štátnej pomoci rozhodnutia úradu sú preskúmateľné len súdom.

Zriadením Úradu pre štátnu pomoc sa vytvoril predpoklad pre zavedenie funkčného systému kontroly poskytovania štátnej pomoci a jej monitorovania, čím je zabezpečená transparentnosť v oblasti štátnej pomoci tak, ako sa k tomu Slovenská republika zaviazala v čl. 64 Európskej dohody. Riaditeľa úradu na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, pričom funkčné obdobie je 5-ročné. Tým je zabezpečená nezávislosť úradu.
Štátna pomoc bola poskytnutá v roku 1996 vo výške 10 566,4 mil. Sk a v roku 1997 vo výške 5 462,5 mil. Sk na výskum a vývoj, na rozvoj malého a stredného podnikania, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na podporu investovania, na rudné a uhoľné baníctvo, na rozvoj regiónov, pre podporu exportu, na aktívnu politiku zamestnanosti.

Štátna pomoc bola poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, z rozpočtu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, z rozpočtov obcí, prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a daňových úradov. Štátna pomoc bola poskytnutá najmä formou dotácií, znížených úrokových mier, návratných a nenávratných príspevkov, štátnych záruk za bankové úvery a úľav v oblasti daní. Správa o poskytnutí štátnej pomoci za rok 1996 bola zaslaná Európskej komisií v mesiaci júl 1998 a Správa o poskytnutí štátnej pomoci za rok 1997 v mesiaci júl 1999.

Podľa zákona o štátnej pomoci správy o poskytnutej štátnej pomoci v SR bude spracovávať Úrad pre štátnu pomoc, ktorý bol zriadený zákonom č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Správy o poskytnutej štátnej pomoci za rok 1998 a 1999 vypracuje Úrad pre štátnu pomoc v roku 2000. V štátnom rozpočte na rok 2000 nie sú rozpočtované výdavky pre poskytovanie štátnej pomoci pri reštrukturalizácii citlivých sektorov: oceliarstvo, textilné vlákna, automobilový priemysel a lodiarsky priemysel.

V roku 2000 sa štátna pomoc poskytovala už v súlade s novým zákonom o štátnej pomoci. Poskytovateľ mohol poskytnúť štátnu pomoc len ak ju Úrad pre štátnu pomoc pred poskytnutím schválil (okrem minimálnej pomoci). Vymedzenie účelov, na ktoré sa štátna pomoc môže poskytnúť a ohraničenie výšky štátnej pomoci zákonom vytvára predpoklad, že objem štátnej pomoci poskytnutej v roku 2000 sa v porovnaní s rokmi 1996 - 1999 zníži.
ÚRAD PRE ŠTÁTNU POMOC SR

Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci sa vzťahuje aj na tie projekty a programy štátnej pomoci, ktorých realizácia sa začala pred 1. 1. 2000, t.j. pred účinnosťou zákona o štátnej pomoci a ich ukončenie bude po 1.1.2000. Úrad pre štátnu pomoc SR v zmysle § 25 ods. 1 zákona o štátnej pomoci vydáva rozhodnutie o tom, že štátna pomoc sa poskytla neoprávnene aj bez návrhu. Na toto rozhodovanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Štátna pomoc zo štátneho rozpočtu a z verejných fondov sa môže poskytnúť na rozvoj okresov, na výskum a vývoj, na životné prostredie, pre malého a stredného podnikateľa, na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach, pre oceliarsky priemysel, lodiarsky priemysel, automobilový priemysel a pre priemysel syntetických vlákien a to v súlade so zákonom o štátnej pomoci a len za podmienok ustanovených v zákone o štátnej pomoci.

Zákonom č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci bol s účinnosťou od 1. 1. 2000 zriadený Úrad pre štátnu pomoc SR ako orgán štátnej správy na posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu jej poskytovania a evidenciu štátnej pomoci. Pre rok 2000 boli vyčlenené v štátnom rozpočte finančné prostriedky vo výške 29,7 mil. Sk pre zabezpečenie fungovania úradu. Ďalším finančným zdrojom pre započatie budovania materiálno-technického vybavenia úradu sú zdroje Phare, časť štátna pomoc vo výške 1,5 mil. EUR. Slovenská republika sa v tejto súvislosti vo finančnom memorande z roku 1999 zaviazala spolufinancovať vybudovanie a zriadenie Úradu pre štátnu pomoc vo výške 2 mil. EUR, a to v priebehu rokov 2001 až 2002. Pre rok 2001 boli vyčlenené v štátnom rozpočte finančné prostriedky vo výške 12,5 mil. Sk pre zabezpečenie fungovania úradu.

Úrad pre štátnu pomoc SR začal systematické budovanie štruktúr a postupov schvaľovania, monitorovania a kontroly poskytovania štátnej pomoci a s tým súvisiace založenie inventárneho súpisu, vypracovávania štandardizovaných ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci a evidencie o schválených a neschválených žiadostiach o štátnu pomoc, ako aj oznámeniach o poskytnutej štátnej pomoci. Úrad pre štátnu pomoc SR vytvoril program pre evidenciu minimálnej štátnej pomoci za rok 2000, vypracoval celkový prehľad schválenej a neschválenej štátnej pomoci v roku 2000, zabezpečil publikovanie informácií v Obchodnom vestníku.
ADMINISTRATÍVNE POTREBY
Pre zabezpečenie transparentnosti v oblasti štátnej pomoci je potrebné sfunkčniť Úrad pre štátnu pomoc SR, zriadiť štruktúru a postupy schvaľovania, monitorovania a kontroly poskytovania štátnej pomoci. S tým súvisí založenie inventúrneho súpisu (typy, formy, ciele a výška pomoci), v rámci ktorého bude v dôsledku premanentnej aktualizácie potrebné vybudovanie systému elektronického spracovania dát s potrebnými databázami. Súčasne sa vytvorí systém vypracovávania štandardizovaných ročných správ o poskytovaní štátnej pomoci, ktorý bude ekvivalentom prehľadu poskytovania štátnej pomoci v členských štátoch EÚ.
Úrad pre štátnu pomoc SR bol v priebehu roku 2000 vybavený po stránke personálnej a materiálno-technickej a môže plnohodnotne vykonávať svoju činnosť tak, ako to vyplýva zo zákona o štátnej pomoci. Koncom októbra 2000 úrad naplnil schválený počet 30 pracovníkov na rok 2000.

V roku 2000 Úrad pre štátnu pomoc posúdil a schválil 51 žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci, ktoré boli publikované v Obchodnom vestníku.

Úrad pre štátnu pomoc vypracoval Správu o poskytnutej štátnej pomoci za rok 1998 a po konzultácii s príslušným direktoriátom Komisie EÚ správu dňa 31. januára 2001 odsúhlasila vláda SR. Predmetná správa bola zaslaná Európskej komisii dňa 30. marca 2001.

Úrad pre štátnu pomoc pre účely štátnej pomoci vypracoval v mesiaci december 2000 prvý návrh regionálnej mapy, ktorý bol zaslaný na posúdenie príslušnému direktoriátu Európskej komisie.

Prehľad o celkovej výške poskytnutej štátnej pomoci za roky 1998 – 2000:

rokcelková výška poskytnutej štátnej pomoci v Sk

1998 6.820.859.000
199915.241.096.000
2000 6.101.741.956

V roku 2000 bolo možné poskytnúť štátnu pomoc v súlade so zákonom č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci len vtedy, ak bola vopred schválená Úradom pre štátnu pomoc SR (s výnimkou minimálnej pomoci poskytovanej na základe § 3 zákona o štátnej pomoci). Zriadenie a fungovanie Úradu pre štátnu pomoc SR umožňuje zabezpečiť väčšiu transparentnosť poskytovania štátnej pomoci, nakoľko všetky formy štátnej pomoci (priame aj nepriame) podliehajú schváleniu úradom.
OCHRANA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Z hľadiska vnútroštátnych právnych aspektov je ochrana hospodárskej súťaže upravená Ústavou Slovenskej republiky, článkom 55 ods. 2, ktorý ustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Na tento základný právny rámec nadväzuje zákon č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona č. 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len zákon o ochrane hospodárskej súťaže), ktorý z pohľadu hmotnoprávneho a procesnoprávneho upravuje oblasť hospodárskej súťaže. Uvedená právna norma je z podstatnej časti aproximovaná so súťažným právom EÚ (viď Progress Editor TAIEX, 06 Hospodárska súťaž a Updated screening report for Chapter 06 Competition Policy).

Princípy čl. 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva týkajúce sa štátnych monopolov komerčnej povahy boli v rámci transformácie právneho poriadku Slovenskej republiky prevzaté, a to vylúčením diskriminácie vyplývajúcej z výlučných práv, ktoré majú povahu licencií, vzťahujúcich sa na dovozy a vývozy tovarov, ich maloobchodnú a veľkoobchodnú distribúciu. Boli zrušené právne predpisy, ktoré obsahovali výhradné oprávnenia pre štátne podniky na výrobu tabaku, soli a liehu, zrušil sa štátny monopol na zahraničný obchod a zaviedol sa licenčný systém, ktorý nemá povahu trvalých exkluzívnych práv na dovozy a vývozy, nakoľko sú časovo obmedzené.

V súvislosti s existenciou exkluzívnych a špeciálnych práv v Slovenskej republike sú udelené exkluzívne a špeciálne práva v oblastiach: doprava, poštové služby, telekomunikácie, poistenie, vodné hospodárstvo, energetický priemysel, rozhlas a televízia. Slovensko bude postupne znižovať existujúci rozsah udelených exkluzívnych a špeciálnych práv s cieľom dosiahnutia takej úrovne, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie verejných služieb.
Konanie na Protimonopolnom úrade (ďalej len „Úrad“) je upravené subsidiárne zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Pri výkone rozhodnutí Úradu sa okrem zákona o správnom konaní aplikuje aj zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
INŠTITUCIONÁLNE ZABEZPEČENIE
Protimonopolný úrad SR

Právomoc konať v oblasti ochrany a podpory hospodárskej súťaže na území SR je zverená Protimonopolnému úradu SR, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy. Zvýšenie nezávislosti Protimonopolného úradu SR je posilnené prostredníctvom nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže upravujúcim postavenie, spôsob voľby a odvolávania predsedu úradu, ktorého na návrh vlády SR menuje prezident republiky SR na pevné 5 ročné funkčné obdobie. Súčasne nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže zavádza do konania na úrade kolektívny orgán – radu úradu. Rada úradu preskúmava prvostupňové rozhodnutia úradu a rozhoduje o všetkých riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Členovia rady sú vymenovávaní vládou SR na 5-ročné funkčné obdobia. Uvedené zmeny sú upravené novým zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý nadobudol účinnosť 1. 5. 2001.

Zodpovednosť za prebratie časti acquis týkajúcej sa hospodárskej súťaže v oblasti telekomunikácií, dopravy a poľnohospodárstva spadá do kompetencie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR.

ZÁVER

Dnes využívané opatrenia na prilákanie zahraničných investorov nevedú k proklamovanému rozvoju regiónov ani k znižovaniu nezamestnanosti. Ich reálnym dôsledkom je vytvorenie nových foriem priamej i nepriamej štátnej pomoci v prospech súkromných podnikateľských subjektov, poskytovaných bez verejnej kontroly a bez možnosti účasti verejnosti na rozhodovaní o nich. Napriek tomu, že sa v súvislosti so štátnou podporou zahraničných investícií často skloňuje nikde nedefinovaný pojem „verejný záujem“, dokumenty, na základe ktorých sa o nej rozhoduje, sú neverejné a rozhodovanie je netransparentné. Zvolený selektívny prístup vlády k štátnej pomoci pre zahraničných investorov porušuje smernice EÚ upravujúce pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci a je v rozpore s acquis To isté neraz konštatovali aj predstavitelia EÚ.
Rôzne občianske združenia upozorňovali na potrebu rovnoprávneho prístupu k všetkým podnikateľom ako príjemcom štátnej pomoci a podávali konkrétne návrhy s cieľom predísť netransparentnej kanalizácii verejných prostriedkov v prospech veľkých zahraničných spoločností a namiesto toho vytvoriť účinné mechanizmy na rozvoj znevýhodnených regiónov, väčšiu transparentnosť poskytovania verejných dotácií a zlepšenie kontroly ich použitia.

Novým zákonom o ochrane hospodárskej súťaže sa však dokončilo zosúlaďovanie pravidiel a postupov v oblasti hospodárskej súťaže so súťažným právom EÚ vrátane posilnenia orgánu zodpovedného za výkon ochrany hospodárskej súťaže a dosiahla sa plná aproximácia s acquis communautaire pre oblasť hospodárskej súťaže.

Dnes Slovenská republika akceptuje a je pripravená v plnom rozsahu implementovať acquis v kapitole „Hospodárska súťaž" k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. mája 2004.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Hospodárska súťaž: predvstupová kapitola do EÚ