Automanažment alebo sebariadenie

“Sebariadenie je revolúciou v ľudských záležitostiach. Od jednotlivcov a najmä vedomostných pracovníkov si vyžaduje nové veci.”
(P. Drucker)

Hoci automanažment zatiaľ existuje len vo výskumnom štádiu v Spojených Štátoch, jedným z podstatných tvrdení tejto štúdie je, že existuje. V čiastočných formách a cieľoch, v rozličných amerických priemysloch a v rôznom čase našej histórie.

Pokusy v automanažmente mali podobu hľadania väčšej autonómie v obchodnom odvedví, v riadení technického pokroku a v odolnosti voči fragmentácií pracovných úloh.
Tieto pokusy mali aj podobu odmietania veľlkých priemyselných spoločností, ktoré boli v minulosti bežnými, a začali sa pokusy o vytvorenie nových a viac kooperatívnych organizácií.

Viac týchto pokusov sa odohrávalo pod účelnými predpokladmi, že americký ekonomický systém bude pokračovať v jeho veľkých zmenách a tieto alternatívy boli možné v rozsahu tohto systému. Niektoré boli založené za predpokladu, že môžu svojou pomocou prispieť k zmeneniu systému.

1. Automanažment

Práca je viac obecne organizovaná a kontrolovaná vlastníkmi a manažermi, alebo možno manažermi ktorí referujú vláde alebo radou správcov.
V organizácií, v ktorej pracuje viac ľudí, ľudia pracujú hierarchicky; bez ohľadu na štýl manažmentu, niekto kto je na vrchole má riadiace právo na ostatných.
Subjektom tejto štúdie je organizácia bez vonkajšieho zavedeného manažmentu a hierarchie, a to je, firma v ktorej sa uplatňuje automanažment.

Pracovníci automanažmentu uskutočňujú hromadný proces auto-kontroly a demokratický manažment vnútri organizácie, ktorá poskytuje služby alebo produkuje výrobky. To odstráňuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom a dodáva rozšírenie a posilnenie demokratických princípov, ktoré sú tak dôležité v Západnom myslení.
Pracovníci automanažmentu sa odvolávajú na okolie ktoré podporuje ľudský vývin spolupôsobenia a účasťou všetkých zamestnaných vo výrobnom procese. A to môže prispieť vo vzraste materiálnej produktivity a zvätšiť output. Taktiež môže stimulovať produktivitu v plnom rozsahu ľudského myslenia – v ľudskom vzraste sprevádzanom cez ich prácu.

Výraz “pracovníci automanažmentu” (Workers Self – Management) definuje kto riadi v tomto procese seba kontroly. Je to dobre známe ako prevaha kapitalistickej ekonomiky a spoločnosti, robotníci zvyčajne neriadia.
Používané výrazy ako hlavný pracovník (capital) a robotník (labor) zahrňujú dôležité tenzie. Zvyčajne sa diskutuje o právach a povinnostiach hlavného pracovníka a robotníka. Povzbudzujeme pomocou hlavných prúdov sociálne vedy pre porozumenie triedy v sociálno ekonomických pomenovaniach a rozmýšlame o pomenovaniach každoročných vzrastajúcich príjmoch a pre vhodnú aplikáciu do našich životov.
Štúdia pracovníkov automanažmentu je založená na staršej a viac politicky chápanej triede, ktorá pochádza z ľudských vzťahov v rámci produkovania finančných zdrojov a majetku.

Výraz pracovníci automanažmentu je definovaný za predpokladu, že v tejto politickej triede nie je vlastný pravý hlavný pracovník manažmentu. To určuje právo účasti v manažmente práce a nie vo vlastníckom práve hlavného pracovníka. Je to založené za predpokladu, že všetci ktorí sa aktívne zúčastňujú v procese výroby, alebo v akomkoľvek inom procese, majú podstatné právo riadiť výrobu.
Otázky blízko dotýkajúce sa jadra pracovníkov automanažmentu nechýbali ani v americkej priemyselnej histórií.

Odborný pracovníci aktívne súťažili v otázkach kontroly nad výrobou so zamestnávateľmi (Montgomery 1979).
Ale záujem o formy kontrôl nad pracovníkmi vo výrobe nie je iba jednoduchá historická podstata veci. Niekoľko nových ekonomík a sociálnych javov sa pohlo v tejto obnove a v ich záujme. Napríklad, hrozby ekonomickej a sociálnej dislokácie priniesli zatváranie podnikov, ktoré boli ochotné zaoberať sa otázkou: ako by podniky fungovali po ich opätovnom otvorení pod vedením robotníka a spoločenskej kontroly.

Štatutárny manažeri sa pokúšajú podopierať produktivitu tvorenú programmi ako povzbudiť pracovníka účasťou v manažmente. Prečo boli tieto programy také kontroverzné, a čo bolo limitom v ich rozmachu? V posledných dvoch dekádach boli tiež produkované desiatkami experimentov v alternatívnych možnostiach pracovania v malých organizáciách.
2. Definícia pracovníkov automanažmentu

Je dôležité definovať výraz “pracovníci automanažmentu” tak jasne ako je to len možné. Výraz – pracovníci automanažmentu, sme už definovali ako hromadný proces. Táto definícia predpokladá všeobecné ciele medzi ľudmi, nie iba na stupni - zabezpečiť dobrý priebeh vo výrobe materiálu pre spoločnosť ale na stupni zväzu všetkých výrob – nie zameriavať sa len na jednu. Ohniskom tejto štúdie je v prvom rade ten druhý stupeň.
Teoretici apelovali na definíciu všeobecných cieľov ľudí, ktorí sa spojili do kolektívne riadenej jednotky výroby.

Jedným zo základných cieľov môže byť predpokladanie že tieto organizácie sa usiľujú o maximalizáciu príjmu zo strany pracovníkov alebo robotníkov. Tento cieľ podáva niekoľko teoretických otázok, ale v skutočnosti môže byť tento cieľ tažko dosažiteľný v kolektíve medzi mužmi a ženami, vo firme ktorá nie je čisto ekonomicky zameraná.
Všeobecne obyčajné ciele by mohli byť zachytenie dostatočného príjmu, dlhšia určená doba na ekonomickú záruku, uspokojenie z práce, zmysel pre spoločnosť v práci, a účasť vo všeobecnom spoločenstve.

Po druhé, vlastná osobnosť u pracovníkov automanažmentu sa netýka jednotlivca vnútri organizácie. Automanažment sa týka relatívnej autonómie v organizácií pre vedenie obchodu, a pre určenie chodu práce v jej vnútri.
Samospráva predpokladá nedostatok riadiacich pracovníkov (direct) vonkajšej kontroly, radšej než hlavných pracovníkov – vlastníkov alebo než radou správcov.
Sebariadiace orgány produkcie nemôžu existovať v izolácií. Je to časť širokej sociálnej spoločnosti a časť viac priamej miestnej spoločnosti.
V konkrétnom svete, sebariadiaca firma môže fungovať v ekonomike ktorej produkty a služby sú sprostredkované cez obchody.

Nakoniec, automanažment je proces založený na demokratických princípoch – práva a pravidlá, ktoré dovoľujú všetkým účastníkom prejaviť ich vlastný názor v manažmente organizácie. Demokratické praktiky môžu mať niekoľko podôb. Malé organizácie alebo pobočky väčšej organizácie by mohli byť schopné praktikovať plné alebo modifikované formy súhlasných hypotéz výroby.
Predísť demokratický chod podniku sa dá založením schopnej riadiacej štruktúry, ktorá sa postará o podnikovú koordináciu a jeho aktivity. Veľa sebariadiacich podnikov určilo členov ako manažérov, a niektoré priniesli jednotlivcov so špecifickými vlastnosťami do organizácie. Teda ľudia v podniku rozhodovali čo je pre nich najlepšie, a samozrejme využívali tento post na upravovanie alebo anulovanie niektorých dohôd, ktoré platili predtým.

Automanažment rozdeľuje niektoré funkcie, ale takisto musí byť diferencovaný z účasti v manažmente, z pracovnej kontroly a z pracovného vlastníctva.
Výskum vzťahu medzi týmito dvoma výrazmi môže pomôcť v definovaní automanažmentu ako ideálu a ako ekonomickej, sociálnej a politickej reality.
Pracovná účasť je skrátená forma automanažmentu. Pracovná účasť z pravidla zahrňuje rozťahovanie nejakej riadiacej funkcie do širokej populácie ľudí pracujúcich v organizácií. Viac typický je proces začínajúci s rozhodnutiami – vytvárať silu, dajme tomu, na pracovníkov cez detaily a cez ich bezprostredné povinnosti ako plánovanie ich vopred danej práce alebo modifikovanie niektorých aspektov vo výrobnom procese.

Štatút pracovníkov ako zamestnancov ktorí nastavia limit produkcie výrobkov alebo služieb sa môžu takisto na tomto procese zúčastniť. Zamestnanci sú zamestnaní, vďaka hlavným pracovníkom, alebo vlastníkmi organizácie, aby prispievali na rozvoji kapitálu. Tieto rozhodnutia, ktoré vedú k pôsobeniu na profit musia zvyšovať provinciu toho, ktorý pracuje v záujme hlavného pracovníka.

Plne kvalifikovaný pracovníci automanažmentu sú niekedy označovaný výrazom pracovná kontrola (workers control).
Pracovná kontrola sa jednoducho špecifikuje ako všetci ľudia, ktorí pracujú pre danú organizáciu a kontrolujú ju, počas preukazovania žiadnych náznakov ako by mohla byť riadená.
Pracovníci automanažmentu su špecifikovaný ako nehierarchická forma organizácie a demokratický proces pre riadenie.
Pracovná kontrola, je teda potrebná podmienka pre automanažment. Táto kontrola stojí na rozhraní kontrastov medzi kontrolou vedúceho pracovníka a priamou kontrolou iných priamych vonkajších záujmov.
Pracovníkové vlastnícke práva boli prijaté pozoruhodnou pozornosťou v národnej tlači, v Kongrese, a medzi obchodnými predákmi v posledných rokoch.
3. Reformy v podpore automanažmentu

Začiatok s najkonkretnejšími reformami potrebuje zariadiť materiálne prostriedky prístupné pre tvorbu automanažérskych firiem. Rovnako dôležité sú reformy, ktoré by mohli byť rozšírené a prehĺbené poznaním organizovanej práce, a vyvinúť makroekonomické prostredie, ktoré by bolo prospešné na rozvoj týchto firiem.
Treťou kategóriou je vedomie, ktoré nie je ľahko dosažiteľné reformou. Je viac jasné v produktoch hodnoty, v kultúrnom ustáľovaní, a vo formách uvedomenia dosiahnutom ľudskou interakciou, teda vzájomným pôsobením.