Profily medzinárodných inštitúcií MMF a EBOR

Medzinárodný menový fond (MMF) - International Monetary Fund

Založenie - MMF založilo 45 krajín vrátane bývalého Československa v júli 1944 na medzinárodnej konferencii v Bretton-Woods, New Hampshire, USA. Oficiálna činnosť MMF sa datuje od 27. decembra 1945, keď 29 krajín podpísalo Články dohody.

Sídlo - Washington

Stále zastupiteľstvá - Paríž, Ženeva, MMF môže vyslať svojho stáleho zástupcu na určitý čas do členskej krajiny

Počet členských krajín - 184

Ciele MMF
- podporuje medzinárodnú menovú spoluprácu prostredníctvom stálej inštitúcie, ktorá zabezpečuje mechanizmus pre konzultácie v medzinárodných menových otázkach - uľahčuje rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, a tým prispieva k podpore a udržiavaniu vysokej miery zamestnanosti a reálnych príjmov, ako aj k rozvoju výrobných zdrojov všetkých členov ako primárnych cieľov hospodárskej politiky
- podporuje stabilitu výmenných kurzov, dohliada na dodržiavanie devízových dohôd medzi členmi a predchádza konkurenčnému znehodnoteniu meny
- napomáha vytváraniu mnohostranného platobného systému pri bežných transakciách medzi členmi a odstraňuje devízové obmedzenia, ktoré bránia rozvoju svetového obchodu
- dočasne poskytuje členským krajinám s primeranými zárukami všeobecné zdroje fondu s cieľom korigovať nerovnováhu ich platobnej bilancie bez toho, aby sa museli uchýliť k opatreniam poškodzujúcim národnú alebo medzinárodnú prosperitu
- skracuje trvanie a zmierňuje rozsah nerovnováhy platobných bilancií členských krajín Mena - SDR (Special Drawing Rights
- Zvláštne práva čerpania), bol vytvorený ako umelá menová jednotka v júli 1969. Používa sa ako medzinárodné rezervné aktívum a zároveň ako účtovná jednotka. Slúži len pre členské štáty MMF a niekoľko ďalších určených inštitúcií, vrátane Svetovej banky. SDR tvorí v súčasnosti kôš týchto mien
- USD, euro, JPY, GBP. Orgány MMF

Rada guvernérov
- je najvyšší riadiaci orgán MMF, do ktorého všetky členské krajiny vymenúvajú guvernéra a jeho alternáta. Rada guvernérov, ktorej členmi sú ministri financií alebo guvernéri centrálnych bánk, prijíma zásadné rozhodnutia o činnosti Fondu. Schádza sa obvykle raz ročne (na výročných zasadaniach MMF a Svetovej banky). Členovia sa však môžu v prípade potreby stretnúť kedykoľvek, alebo môžu o niektorých otázkach hlasovať korešpondenčnou formou. Rada guvernérov delegovala veľký rozsah svojich právomocí na Výkonnú radu, ktorá je jej stálym výkonným orgánom.

Medzinárodný menový a finančný výbor
- schádza sa dvakrát ročne, aby posúdil kľúčové problémy týkajúce sa medzinárodného menového systému. Do septembra 1999 pracoval pod názvom Dočasný výbor (Interim Committee). Výbor pre rozvoj (Development Committee) je spoločný výbor Rady guvernérov MMF a Svetovej banky. Jeho úlohou je radiť a podávať správy guvernérom členských krajín o všetkých otázkach týkajúcich sa rozvojových krajín.

Výkonná rada
- má 24 výkonných riaditeľov menovaných alebo volených členskými štátmi. Každú z piatich krajín s najväčším počtom hlasov (USA, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia) ako aj Čínu, Rusko a Saudskú Arábiu zastupuje jeden výkonný riaditeľ. Ďalších šestnásť výkonných riaditeľov zastupuje jednotlivé skupiny krajín tzv. konštituencie. Výkonná rada sa zaoberá širokou paletou politických, operatívnych a administratívnych otázok vrátane dohľadu nad kurzovou politikou členských krajín, zabezpečovania finančnej pomoci MMF členským krajinám a riešenia systémových problémov globálnej ekonomiky.

Generálny riaditeľ
- volia ho členovia Výkonnej rady spomedzi seba, je jej predsedom a zároveň najvyšším riadiacim pracovníkom v organizačnej štruktúre MMF. Volí sa na päťročné obdobie a môže byť zvolený niekoľkokrát za sebou. V súčasnosti je ním od 5. mája 2004 a predseda výkonného vedenia MMF Rodrigo RATO (Španielsko)

Členská kvóta
- Každá členská krajina MMF má určenú členskú kvótu (vyjadrenú v SDR), z ktorej musí časť (približne 25 percent) zaplatiť v SDR alebo vo voľne vymeniteľnej mene a zostatok vo vlastnej mene. Členská kvóta určuje hlasovacie právo každej krajiny, ako aj výšku finančných zdrojov, ktoré môže členská krajina čerpať z MMF, a slúži tiež ako kritérium pri alokácií SDR.
Slovenská republika a MMF
- Československá republika, jeden zo zakladajúcich členov MMF bola znovu prijatá za jeho člena 20. septembra 1990. Samostatnými členmi sa SR a ČR stali 1. januára 1993. Slovenská republika prevzala práva a záväzky vyplývajúce z nástupníctva v plnom rozsahu. Slovensko patrí do Belgickej skupiny (konštituencie) členských štátov MMF spolu s Rakúskom, Belgickom, Bieloruskom, Českou republikou, Kazachstanom, Luxemburskom, Maďarskom, Slovinskom a Tureckom.
- Slovensko v MMF zastupujú guvernér Národnej banky Slovenska (NBS), minister financií SR a štátny tajomník MF SR
- Prvý guvernér NBS Vladimír Masár pôsobil vo funkcii guvernéra v MMF v rokoch 1994-1999. V tejto funkcii ho vymenil Marián Jusko (od roku 1999). Minister financií Sergej Kozlík pôsobil ako alternát guvernéra v MMF v rokoch 1994-1998. V MMF ďalej pôsobili Brigita Schmögnerová (1998-2002), František Hajnovič (marec-november 2002) a Ivan Mikloš (od novembra 2002). - Stálym zástupcom Slovenskej republiky v MMF a zároveň poradcom výkonného riaditeľa belgickej skupiny v MMF je Juraj Sipko, ktorého do funkcie menovala vláda SR 1. júna v roku 2000

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) - European Bank for Reconstruction and Development (EBRD)

Založenie - EBOR bola založená dňa 29. mája 1990 v Paríži so základným kapitálom vo výške 10 miliárd ECU upísaným členskými krajinami, Európskym hospodárskym spoločenstvom a Európskou investičnou bankou. Oficiálne začala svoju činnosť v apríli 1991 v Londýne. V súčasnosti má 60 členov a aktivity uskutočňuje v 27 krajinách.

Sídlo - Londýn

Cieľ - EBOR má podporovať ekonomiky v krajinách strednej a východnej Európy a v krajinách bývalého ZSSR (KSVE) v období transformácie

Prezident EBOR - Jean Lemierre

Orgány EBOR - Najvyšším orgánom banky je Rada guvernérov, v ktorej má každý členský štát delegovaného svojho guvernéra a alternáta. Prezident Banky je volený Radou guvernérov na štvorročné obdobie. Je zákonným predstaviteľom EBOR a riadi jej bežnú obchodnú činnosť. Za operačnú činnosť Banky zodpovedá Rada riaditeľov, ktorá pozostáva z 23 členov menovaných na 3 roky.

Činnosť EBOR - V rámci svojej pôsobnosti EBOR poskytuje poradenskú činnosť, pôžičky, priame investície, kofinancovanie, garancie a poisťovaciu činnosť, ako aj podporu súkromného sektora a poskytovanie technickej pomoci KSVE

Členstvo Slovenska v EBOR
- Po rozdelení ČSFR s účinnosťou od 1. januára 1993 získala Slovenská republika v rámci sukcesie členstvo v EBOR. Z členstva v EBOR vyplynula Slovensku aj povinnosť splácania kapitálového vkladu.
- Zástupcom Slovenska v EBOR je Gabriel Palacka. EBOR je naopak na Slovensku zastúpená Alexandrom Auboeckom. Funkciu guvernéra za Slovenskú republiku v EBOR zastáva Ivan Mikloš, minister financií, alternátom je guvernér NBS. V rokoch 1994 až 1998 ním bol Vladimír Masár, od roku 1999 Marián Jusko.

Zdroje:

TASR - www.tasr.sk