Metódy riešenia úloh v štatistike

Hostorický základ štatistiky treba hľadať v snahe o opis obyvatľstva, územia, ako aj hospodárskeho stavu štátu. Aj názo štatistika sa odvodzuje od slova "status", ktoré znamená štát, ale aj stav. Okrejm štátu potrebujú štatistiku aj obchodné spoločnosti, podnikatelia na riadenie podniku s cieľom dosiahnuť čo najväčší zisk.
Napríklad finančné investície tovria investičné cenné papiere a vklady, ktoré budú v držbe podniku ako 1 rok, pôžičky poskytnuté s dobou splatnosti dlhšou ako 1 rok, nehnuteľnosti, umelecké diela a zbierky, predmety z drahých kovov, ktoré podnik nakúpil s cieľom obchodovať s nimi alebo uložiť voľné peňažné prostriedky do majetku. Z bilančného hľadiska tieto zložky majetku patria do aktív, ktoré sa sledujú nielen z evidenčného hľadiska, ale pre potreby riadenia podniku sa vyhodnocujú matematicko-štatistickými metódami.

V štatistike sa použitím štatických a metematicko-štatistických metód zhromažďujú a spracúvajú údaje o hromadných sociálno-ekonomických javoch každého druhu, vyhotovujú sa štatistické zostavy, porovnateľné časové rady, bilancie a ich výsledky sa hodnotia v rozboroch. Štatistika sa v organizácii usporadúva tak, aby umožňovala racionálne a viacúčelové využívanie štatistických údajov pre súčasnom použití prostriedkov výpočtovej techniky.
Stredné hodnoty nemôžu zachytiť všetky zmeny, ktoré ustavične vznikajú vnútri rovnorodej skupeny. Variabilitu hodnôt znaku, ako aj typickosť strednej hodnoty príslušný súbor zisťujeme mierami variability (aj desperzie).

ŠTATISTIKA A JEJ ÚLOHY
Štatistika je samostatná spoločenská veda, ktorá skúma vlastným metódami konkrétnu úroveň a vývoj hromadných sociálno-ekonomických javov a procesov v rôznych odboroch národného hospodárstva, kultúry a politického života spoločnosti a výsledky svojho skúmania vyjadruje v čislach, v ich vzájomnom rozlíšení a zoskupení.
Štatistiak neskúma len ekonom. vzťahy medzi ľuďmi, ale skúma aj javy sociálneho, kultúrneho a politického života spoločnosti, pričom sa zameriava len na kvantitatívnu stránku skúmaných javov a procesov.

Štatistiku delíme na:
- teóriu štatistiky, ktorá zahŕňa všeobecné štatistické metódy,
- ekonomická štatistiku, ktorá pomocou teórie štatistiky skúma národné hospodárstvo ako celok.
Zo všeobecných metód štatistiky sa v praxi uplatňujú korelačné metódy voľnej závislosti a metódy výberového zisťovania, o ktorých hovoríme v ďalšom texte.
Ekonomická štatistika zahŕňa:
- národohospodársku štatistiku, ktorá skúma javy a procesy na úrovni národného hopodárstva,
- odvetvovú štatistiku, ktorá skúma javy a procesy určitého odvetvia národného hospodárstva alebo
spoločenského života,
- podnikovú štatistiku, ktorá skúma ekonomické javy a procesy vznikajúce v podniku, ale aj mimo
neho, napr. zisťuje záujem obyvateľov o podnikové výrobky.
SKÚMANIE ZÁVISLOSTI

1. Z á k l a d n é   p o j m y   a   ú l o h y
Javy a procesy, ktoré prebiehajú v prírode a v spoločnosti, sú vzájomne podmienené a závislo. Jednotlivé veci alebo javy možno plne pochopiť len v súvislosti s okolitými vecami alebo javmi. Pritom spravidla výskyt jedného javu podmieňuje existencia iného javu, ktorý nazývame jeho príčinou. Hovoríme potom o príčinnosti , čižč kauzalite. Pri zložitejších javoch nemusí však následok ovplyvňovať len jeho príčina, ale aj ďalšie podmienky, ktoré môžu pôvodný následok dokonca podstatne zmeniť.

2. F u n k č n á   a   v o ľ n á   z á v i s l o s ť
Dôležitou úlohou všetkých vedných disciplín je skúmať závislosť medzi javmi. Osobitne dôležité je skúmať príčinné závislosti. Príčninnosť je najvýznamnejšou formou vzájomnej závislosti medzi javmi.
Závislosť može byť:
- funkčná (pevná),
- voľná.
Funkčnou nazývame takú závislosť, pri ktorej hodnotu nejakého štatistického znaku úplne určujú jeden znak alebo iné ďalšie znaky. Podstatou funkčnej závislosti je, že každej hodnote jednej premennej veličiny zodpovedá vždy určitá jedna hodnota druhej premennej veličiny. Funkčnú závislosť nazývame preto pevnou závislosťou.
Spoločenské,a teda aj ekonomické javy, ktoré sú oveľa zložitejšie než prírodné javy, nie sú navzájom pevne závislé. Na závislosť medzi nimi zvyčajne pôsobia celé komplexy príčin a následkov.
Takýto typ závislosti nyzývame voľnou závislosťou, t. j. určitej hodnote znaku zodpovedá celý rad hodnôt druhého znaku.

3. K o r e l a č n á   z á v i s l o s ť
Štatistika skúma kvantitatívnu stránku javov a procesov, preto si aj my budeme všímať závislosti takých javov, ktoré môžeme vyjadriť kvantitatívne. Voľnú závislosť medzi kvantitatívnymi znakmi nazývame korelačnou závislosťou.
Korelácie delíme takto:
- jednoduché a mnohonásobné korelácie,
- lineárne a nelineárne korelácie,
- priama a nepriama korelácia.

4. Ú l o h y   š t a t i s t i c k é h o   s k ú m a n i a   z á v i s l o s t í
Štatistické skúmanie ma v podstate dve úlohy:
- charakterizovať priebeh závislosti, t. j. zistiť existenciu príčinnej závislosti medzi skúmanými javmi a zistiť hlavnú tednenciu závislosti medzi skúmanými znakmi.
- číselne vyjadriť tesnosť závislosti medzi skúmanými kvantitatívnymi znakmi.

5. J e d n o d u c h á   l i n e á r n a   k o r e l á c i a
Najjednoduchšou formou korelácie je lineárna korelácia. O lineárnej korelácii medzi dvoma kvantitatívnymi znakmi hovorím vtedy, ak sa zmeny hodnôt jedného kvantitatívneho znaku lenárne menia so zmenam hodnôt druhého kvantitatívneho znaku.