1.1 Štruktúra pracovných síl

Štruktúra pracovných síl predstavuje zloženie pracovníkov podľa istých triediacich znakov (napr. Druh vykonávanej činnosti, najvyššie ukončené vzdelanie, počet rokov zamestnania pracovníka, vek, pohlavie).
Podklady na skúmanie štruktúry pracovníkov poskytuje jednotná údajová základňa organizácie. Na vyjadrovanie štruktúry používa štatistika pomerné ukazovatele zloženia.

Štruktúra = početnosť daného triediaceho znaku * 100
pracovníkov v % celkový evidenčný počet pracovníkov

1.2 Pohyb pracovných síl

Stav pracovníkov podlieha ustavičným zmenám. Pohyb pracovných síl vzniká prechodom pracovníkov z jedného pracoviska na iné pracovisko. Príčiny pohybu pracovníkov sú:
a) Objektívne – patri tu úmrtie, odchod do dôchodku, nástup do zamestnania po
ukončení školskej dochádzky, cieľavedomé premiestňovanie pracovníkov a iné dôvody, keď pohyb pracovníkov je čiastočne nevyhnutný a prirodzený.
b) Subjektívne – patri tu najmä nedostatočná starostlivosť o pracovníkov, možnosť lepšieho uplatnenia a pod.

Úlohou štatistiky je sledovať pohyb pracovníkov a zisťovať najmä príčiny nežiaduceho pohybu pracovníkov. Štatistika sleduje pohyb pracovníkov pomocou:
a) absolútnych údajov,
b) relatívnych ukazovateľov.
Pomocou relatívnych ukazovateľov sa sleduje štruktúra príčin pohybu pracovní-kov.
Pohyb pracovníkov charakterizujeme pomernými ukazovateľmi:

Intenzita prírastkov = absolútny počet prírastkov (úbytkov)
(úbytkov) priemerný evidenčný počet pracovníkov

úbytky pracovníkov odchodom povoleným
Ukazovateľ = správnou podniku a svojvoľným odchodom
fluktuácie priemerný evidenčný počet pracovníkov

U stálych robotníkov sa sleduje ich pohyb ukazovateľmi príchodu a odchodu, členenými podľa príčiny pohybu. Z nich sa potom zostavuje bilancia pohybu robotníkov.

Pohyb na trhu práce

Na trhu práce sa stretáva ponuka (robotníci a ostatní pracujúci) a dopyt (zamestnávatelia) a na základe toho sa stanovuje cena práce, t.j. mzdy.
Ponuku práce určuje najmä:
– počet, vek a iné zloženie obyvateľstva,
– ochota a schopnosť pracovať (napr. sociálne vplyvy, tradície a pod.),
– spôsob odmeňovania (časová, úkolová mzda a pod.),
– miestne zastúpenie jednotlivých profesií a pod.
Dopyt po práci je ovplyvňovaný:
– množstvom kapitálu (výrobných kapacít) a pôdy, ktoré sú k dispozícii,
– podnikateľmi a ich aktivitou v závislosti od hospodárskej situácie v kraji-ne a ziskovosti kapitálu,
– štátom, t.j. jeho podnikateľskou činnosťou a štátnymi zásahmi do ekonomiky (najmä sociálnymi programami),
– výškou ceny práce, t.j. mzdou (ak je dopyt po práci väčší ako ponuka, cena práce stúpa a naopak, pri poklese dopytu po práci jej cena klesá).

Sprievodným javom na trhu práce v zmiešanej ekonomike je zamestnanosť.