Štatistika pracovných síl, ich štruktúra a pohyb

Ľudská práca ako najdôležitejší základný činiteľ výrobného procesu je podmienkou existencie spoločnosti a úspešnosti jej rozvoja.
Štatistika pracovných síl a pracovného času sa zaoberá najmä skúmaním vývoja úrovne a štruktúry počtu pracovníkov a skúmaním využitia pracovného času. Štatistika miezd sa zaoberá skúmaním priemerných miezd a čerpaním prostriedkov na mzdy, súčasne vyhodnocuje aj ich vývoj. Štatistika produktivity práce sa zoberá ukazovateľmi produktivity práce a skúmaním dynamiky produktivity práce rovnorodej produkcie.

1. Štatistika pracovných síl

Štatistika pracovných síl sa zameriava najmä na skúmanie stavu (t.j. počtu a zloženia) a pohybu pracovníkov.
Počet pracovníkov je typickým okamihovým údajom. Základom štatistického zisťovania a vykazovania je evidenčný počet pracovníkov, t.j. Počet pracovníkov vedených v evidencii podniku.
Evidenčný počet pracovníkov sa vykazuje k poslednému dňu vykazovaného obdobia, okrem toho sa počíta priemerný evidenčný počet za sledované obdobie na rozborové účely.
Jedným z najdôležitejších ukazovateľov pracovných síl je priemerný evidenčný počet pracovníkov.

Príklad

Dňa 19. apríla (štvrtok) sa otvorilo nové štrkovisko. Prítomný bol vedúci, zamestnaný na štrkovisku od 1. apríla, účtovníčka, zamestnaná od 15. apríla a 5 robotníkov evidenčného stavu. Do konca apríla bol prijatý tento počet robotníkov:
24. apríla (utorok) – 2 robotníci,
26. apríla (štvrtok) – 1 robotník,
30. apríla (pondelok) – 2 robotníci.
Priemerný počet pracovníkov nerobotnícke profesie:

y = y1 + y2 = 1 + 2 = 1,5 pracovníkov
2 2

Priemerný evidenčný počet robotníkov za apríl zistíme týmto výpočtom:

Priemerný počet robotníkov:

y = ∑yi = 81 = 2,7 robotníkov
n 30

Odpoveď

Priemerný evidenčný počet všetkých pracovníkov na štrkovisku v mesiaci apríli bol 4,2 pracovníkov (2,7 + 1,5).

Pri výpočte priemerného evidenčného počtu pracovníkov zo súčtu denných stavov delíme tento počet plným počtom kalendárnych dní bez ohľadu na to, či boli v evidenčnom stave vykazovanej jednotky po celé obdobie, alebo nie (ako je to aj v prípade otvorenia novej prevádzky).
Priemerný evidenčný počet pracovníkov prepočítaný na plne zamestnaných sa najčastejšie vypočítava na základe dĺžky pracovného úväzku pracovníkov takto:

počet úväzkových
Prepočítaný počet počet plne hodín za týždeň
plne zamestnaných = zamestnaných * zavedený týždenný
pracovníkov pracovníkov pracovný čas v hodinách

Napríklad v prípade pracovného úväzku pre organizácie s týždenným pracovným časom 42,5 hodiny bude u 20 pracovníkov s pracovným časom 30 hodín prepočet takýto:
20 * 30 = 14,1 pracovníkov plne zamestnaných
42,5

U domáckych robotníkov sa pri prepočte vychádza z miezd:

Prepočítaný počet = mzdy domáckych robotníkov za mesiac
domáckych robotníkov priemerný mesačný zárobok
dielenského robotníka
1.1 Štruktúra pracovných síl

Štruktúra pracovných síl predstavuje zloženie pracovníkov podľa istých triediacich znakov (napr. Druh vykonávanej činnosti, najvyššie ukončené vzdelanie, počet rokov zamestnania pracovníka, vek, pohlavie).
Podklady na skúmanie štruktúry pracovníkov poskytuje jednotná údajová základňa organizácie. Na vyjadrovanie štruktúry používa štatistika pomerné ukazovatele zloženia.

Štruktúra = početnosť daného triediaceho znaku * 100
pracovníkov v % celkový evidenčný počet pracovníkov

1.2 Pohyb pracovných síl

Stav pracovníkov podlieha ustavičným zmenám. Pohyb pracovných síl vzniká prechodom pracovníkov z jedného pracoviska na iné pracovisko. Príčiny pohybu pracovníkov sú:
a) Objektívne – patri tu úmrtie, odchod do dôchodku, nástup do zamestnania po
ukončení školskej dochádzky, cieľavedomé premiestňovanie pracovníkov a iné dôvody, keď pohyb pracovníkov je čiastočne nevyhnutný a prirodzený.
b) Subjektívne – patri tu najmä nedostatočná starostlivosť o pracovníkov, možnosť lepšieho uplatnenia a pod.

Úlohou štatistiky je sledovať pohyb pracovníkov a zisťovať najmä príčiny nežiaduceho pohybu pracovníkov. Štatistika sleduje pohyb pracovníkov pomocou:
a) absolútnych údajov,
b) relatívnych ukazovateľov.
Pomocou relatívnych ukazovateľov sa sleduje štruktúra príčin pohybu pracovní-kov.
Pohyb pracovníkov charakterizujeme pomernými ukazovateľmi:

Intenzita prírastkov = absolútny počet prírastkov (úbytkov)
(úbytkov) priemerný evidenčný počet pracovníkov

úbytky pracovníkov odchodom povoleným
Ukazovateľ = správnou podniku a svojvoľným odchodom
fluktuácie priemerný evidenčný počet pracovníkov

U stálych robotníkov sa sleduje ich pohyb ukazovateľmi príchodu a odchodu, členenými podľa príčiny pohybu. Z nich sa potom zostavuje bilancia pohybu robotníkov.

Pohyb na trhu práce

Na trhu práce sa stretáva ponuka (robotníci a ostatní pracujúci) a dopyt (zamestnávatelia) a na základe toho sa stanovuje cena práce, t.j. mzdy.
Ponuku práce určuje najmä:
– počet, vek a iné zloženie obyvateľstva,
– ochota a schopnosť pracovať (napr. sociálne vplyvy, tradície a pod.),
– spôsob odmeňovania (časová, úkolová mzda a pod.),
– miestne zastúpenie jednotlivých profesií a pod.
Dopyt po práci je ovplyvňovaný:
– množstvom kapitálu (výrobných kapacít) a pôdy, ktoré sú k dispozícii,
– podnikateľmi a ich aktivitou v závislosti od hospodárskej situácie v kraji-ne a ziskovosti kapitálu,
– štátom, t.j. jeho podnikateľskou činnosťou a štátnymi zásahmi do ekonomiky (najmä sociálnymi programami),
– výškou ceny práce, t.j. mzdou (ak je dopyt po práci väčší ako ponuka, cena práce stúpa a naopak, pri poklese dopytu po práci jej cena klesá).

Sprievodným javom na trhu práce v zmiešanej ekonomike je zamestnanosť.