Rakúska letecká spoločnosť Austrian Airlines (AUA) získala v rámci navyšovania kapitálu 62-% podiel v Slovenských aerolíniách (SA).

SA vznikli vo forme akciovej spoločnosti s pôvodným základným kapitálom 1,3 milióna Sk, s podielom štátu 34,4 % a spoločnosti Devín Group, s. r. o., 33,5 %, zodpovednej za správu splátok ruského dlhu voči Slovensku. Ďalšími zakladajúcimi akcionármi boli Wili, a. s., s podielom 28,9 % a ruský konštrukčný podnik OKB Jakovlev, vtedy s 3,2-% podielom. Štát poskytol SA ruské lietadlá TU 154M, ktoré získal ako súčasť splátok ruských dlhov voči Slovensku.

Slovensko sa snažilo založiť národného leteckého dopravcu od roku 1993, keď sa rozdelila bývalá Česká a Slovenská federatívna republika. Česká republika vtedy získala úplnú kontrolu (vrátane ich leteckého parku) nad Československými aerolíniami (ČSA), ktoré sa premenovali na České aerolínie a ďalej používajú značku ČSA.

SA žiadali o osvedčenie leteckého prevádzkovateľa od roku 1996. Napriek tomu, že nespĺňali podmienky leteckého dopravcu, lebo nevlastnili nijaké lietadlo, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR im 19. decembra 1996 vydalo osvedčenie leteckého prevádzkovateľa a povolenie na vykonávanie leteckej dopravy, podmienečne na jeden rok.

SA nakoniec z deblokácie pohľadávok SR voči Ruskej federácii získali tri lietadlá. Na bratislavskom Letisku Milana Rastislava Štefánika pristál 16. januára 1998 prvý z troch Tupolevov pre SA T 154 M. Prvá pravidelná letecká linka SA začala lietať 1. mája 1998 na trase Bratislava - Moskva, ktorú s prestávkami prevádzkuje doteraz. V dovolenkovom období jún-september začala spoločnosť prevádzkovať prvé charterové linky, ktoré sa v nasledujúcich rokoch stali dôležitou súčasťou jej príjmov. Onedlho na to, 10. augusta 1998, otvorila pravidelnú leteckú linku Bratislava - Košice, ktorej prevádzku viackrát prerušila. V súčasnosti SA túto destináciu nelieta.

V Bratislave sa 14. augusta 1998 uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov SA. Účastníci rokovania zvolili nové zloženie orgánov spoločnosti. Predsedom predstavenstva sa stal Štefan Nemeš a za predsedu dozornej rady bol zvolený Viliam Veteška.

Ešte v priebehu roku 1998 otvorili SA pravidelnú sezónnu linku Poprad - Moskva, ktorá v súčasnosti už nie je v prevádzke.

Po parlamentných voľbách MDPT, sekcia civilného letectva, 16. novembra 1998 dočasne odobrala povolenie na vykonávanie leteckej dopravy za úhradu leteckej spoločnosti SA. Uvedený orgán štátnej moci pritom dospel po zistení skutkového stavu veci k záveru, že v spoločnosti SA pretrvávajú z hľadiska vykonávania leteckej dopravy dlhodobé problémy, z ktorých vyplýva odôvodnené podozrenie z porušenia právnych predpisov SR.

Po spoločnom rokovaní 19. novembra 1998 zástupcovia MDPT a SA uzatvorili dohodu, podľa ktorej majú obe strany záujem o vyriešenie vzniknutého problému a budú koordinovať svoj postup v záujme ďalšieho rozvoja leteckej dopravy na Slovensku.

Následne 15. januára 1999 malo dôjsť na Letisku M.R. Štefánika v Bratislave k pokusu o zabavenie troch lietadiel TU 154-M, ktoré štát prenajal spoločnosti SA, čím sa vyhrotil spor medzi štátom a aerolíniami. O päť dní neskôr vláda zrušila určenie SA ako národného leteckého prepravcu.

Ako povedal vtedajší minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Gabriel Palacka, spoločne s ministerkou financií SR Brigitou Schmögnerovou bol poverený navrhnúť spôsob zrušenia účasti štátu v spoločnosti SA s ohľadom na minimalizáciu dosahov na štátny rozpočet. Zároveň boli poverení navrhnúť spôsob, ako čo najefektívnejšie využiť tri lietadlá typu TU 154-M. Konštatoval, že projekt nesplnil svoj účel. SA napriek neodôvodneným zvýhodneniam oproti iným leteckým spoločnostiam dokázali zaviesť iba jedinú pravidelnú linku Bratislava-Moskva. Živili sa len takzvanými charterovými dovolenkovými letmi. Slovenský letecký trh potreboval podľa vtedajšieho ministra dopravy iný rozvoj.
V lete, 30. júla 1999, sa predstavitelia MDPT dohodli so zástupcami SA na vyriešení všetkých sporných otázok mimosúdnou cestou a podpísali Generálnu dohodu. Na základe tejto dohody sa štát ujal v spoločnosti SA svojich akcionárskych práv a spoločnosti pridelil licenciu leteckého prevádzkovateľa. Na jej základe začali SA dňom 9. augusta opäť s pravidelnou leteckou prevádzkou lietadlom Saab 340, ktoré mala spoločnosť prenajaté, a lietadlami TU 154-M. Znovuotvorenie pravidelnej leteckej linky Bratislava - Moskva nastalo 9. novembra 1999. Spoločnosť tiež prvýkrát 22. novembra 1999 otvorila pravidelnú leteckú linku Bratislava - Mníchov, ktorú dočasne uzatvorila 1. októbra 2000 a v súčasnosti ju už neprevádzkuje.

K ďalším zmenám v spoločnosti došlo 12. júla 2001. Mimoriadne valné zhromaždenie SA zobralo na vedomie abdikáciu Viliama Vetešku z postu predsedu dozornej rady a za nového predsedu dozornej rady zvolilo Milana Čiča. Na voľné miesto člena dozornej rady MVZ zvolilo Rudolfa Janáča. Krátko na to, 31. júla 2001 sa vtedajší generálny riaditeľ SA Pavol Mladý rozhodol ukončiť svoje pôsobenie v tejto funkcii, ktorú zastával od 1. júla 1998. Novým generálnym riaditeľom spoločnosti sa 1. januára 2002 stal Ing Miloslav Mészáros.

Vláda SR sa 7. novembra 2001 rozhodla o zvýšení podielu štátu v spoločnosti SA z vtedajších 34 % na 82,4 %, čím chcela odvrátiť možnosť ich konkurzu a pripraviť spoločnosť na privatizáciu. Rozhodla, že sa tak stane formou vkladu troch lietadiel TU 154-M v trhovej hodnote 130 až 250 miliónov Sk, ktoré mala firma v prenájme od štátu.

Plánovaný vklad štátu do spoločnosti SA formou 3 lietadiel TU 154-M nakoniec dosiahol asi 600 miliónov Sk. Na túto hodnotu totiž 3 štátne lietadlá ocenil v januári 2001 nezávislý expert. Zvýšenie základného imania z vtedajších 221,21 milióna Sk na 857,71 milióna Sk a navýšenie štátneho podielu na 90,5 % odsúhlasilo 8. marca 2002 jednomyseľne mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti. MDPT SR ako zástupca štátu v spoločnosti SA, upísalo nové akcie tohto leteckého dopravcu v objeme 737 miliónov Sk.

V súlade s plánom rozvoja spoločnosti doviezli SA 23. júna 2002 na lízing nový Boeing 737-300 s kapacitou 148 miest.

Ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie SA 5. decembra 2002 iniciovalo zmeny v dozornom orgáne spoločnosti v prospech budúceho 91-% akcionára - štátu. Nakoniec vláda SR 8. decembra 2002 schválila vklad troch štátnych lietadiel TU 154-M a leteckých sedadiel v hodnote 642,016 milióna Sk do majetku spoločnosti SA. Podiel MDPT v SA tak stúpol z 34 na 89,49 %.

V roku 2003 sa 12. marca stal novým generálnym riaditeľom spoločnosti predseda predstavenstva Tomáš Slivka. O tri mesiace neskôr, 6. júna 2003 SA podpísali s lotyšskou leteckou spoločnosťou RAF-Avia Airlines obchodnú zmluvu o spolupráci v oblasti leteckej prepravy a onedlho podpísali zmluvu s lotyšskou leteckou spoločnosťou RAF - Avia Airlines o zriadení leteckej linky medzi Bratislavou a Rigou. V máji 2003 došlo k otvoreniu pravidelného leteckého spojenia Bratislava - Kyjev - Charkov v spolupráci s ukrajinskou spoločnosťou Aeromost Kharkov.

SA otvorili 27. októbra 2003 novú pravidelnú linku Bratislava Brusel, Brusel - Bratislava, ktorú neskôr v rámci spolupráce pomáhali prevádzkovať rakúske aerolínie - Austrian Airlines (AUA).

Aj ďalšiu pomoc SA poskytla 29. septembra 2004 spoločnosť AUA, ktorá sa zaručila za ich pôžičku 5 miliónov EUR od Erste Bank. Vďaka tomu AUA obsadila v SA niekoľko manažérskych postov vrátane dvoch miest v predstavenstve. Na valnom zhromaždení SA (4. novembra 2004) dosadilo potom MDPT do predstavenstva a dozornej rady podniku zástupcov rakúskeho dopravcu. Novou predsedníčkou päťčlenného predstavenstva sa stala Christiana Böhmová Mayerová.

Hlavným problémom SA bola od začiatku ich existencie podľa MDPT podkapitalizácia, nakoľko základné imanie sa navyšovalo len nepeňažnými vkladmi. Takýmto spôsobom aerolínie nezískali zdroje potrebné na rozvoj nových projektov, ale dochádzalo len k čiastočnému znižovaniu vzniknutých záväzkov. Negatívne na hospodárenie SA vplývali aj tri lietadlá TU 154-M, ktorých prevádzkové náklady boli vysoké a navyše boli tieto stroje kapacitne nevhodné pre rozbeh pravidelnej dopravy. Spoločnosť sa preto v roku 2002 rozhodla ich predať. Posledné lietadlo TU 154-M naposledy vzlietlo z bratislavského Letiska M. R. Štefánika 19. novembra 2003. Zníženie cien charterových letov v dôsledku konkurenčného boja znamenalo pre SA prehĺbenie dlhov.

Minister dopravy Pavol Prokopovič už minulý rok nevylúčil kapitalizáciu pohľadávky AUA voči SA, čo de facto znamenalo vstup AUA do SA.

O zvyšný asi 10-% balík akcií SA sa v závere roka 2004 stále delili spoločnosti Devín Group, s. r. o., Turčianske Teplice, Wili Travel, s. r. o., Púchov a ruská korporácia JAK. V prvých troch kvartáloch roka 2004 spoločnosť prepravila 160 000 pasažierov, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2003 predstavovalo pokles v počte pasažierov o 40 000.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Slovenské aerolínie: Desať rokov na oblohe