ide o mikroekonomickú analýzu, východiskom je teória hraničnej užitočnosti rovnováha spotrebiteľa

spotrebiteľ vstupuje na trh so zámerom nakúpiť výrobky na uspokojenie potrieb. Jeho cieľom je maximalizovať svoju užitočnosť. Užitočnosť mu prináša spotreba a obeť, t.j. peňažné výdavky, ktoré vynakladá pri kúpe tovaru. Celková užitočnosť, hraničná užitočnosť, zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti, podmienka rovnováhy spotrebiteľa

Užitočnosť vyjadruje pocit uspokojenia potrieb spotrebiteľa.

Spotreba väčšiny statkov má charakter stále sa opakujúcej spotreby. Preto musíme rozlišovať: Celkovú užitočnosť (TU) – je daná celkovým uspokojením potrieb. Rastie s rastúcim množstvom spotrebúvaného tovaru Hraničnú užitočnosť (MU) – vyjadruje vzťah medzi prírastkom užitočnosti a prírastkom spotrebúvaného tovaru. Vyjadruje o koľko vzrastie užitočnosť ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S množstvom spotrebúvaného tovaru klesá. Závisí od:

Významu a intenzity potreby Disponibilného množstva tovaru

Indiferenčná analýza a rovnováha spotrebiteľa

vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov posúdiť. Vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov kombinácie statkov, kt. prinášajú rovnakú užitočnosť sa nachádzajú na indiferenčnej krivke

každá kombinácia leží na nejakej indiferenčnej krivke, tie spolu vytvárajú indiferenčnú mapu. indiferenčné krivky sa vzďaľujú od bodu 0 a nikdy sa nepretnú tvar ovplyvňuje substitúcia tovarov

čím je tovar vzácnejší, tým je jeho relatívna hodnota substitúcie vyjadrená tovarmi, ktoré sa stávajú hojnejšími, vyššia

dôchodková priamka vyjadruje všetky dostupné kombinácie spotreby statkov A a B.rovnováha spotrebiteľa nastáva v dotykovom bode dôchodkovej priamky a indiferenčnej krivky. Závisí od: výšky dôchodku spotrebiteľa cien statkov a služieb zmena dôchodku spôsobuje posun dôchodkovej priamky zmena cien mení sklon dôchodkovej priamky

v oboch prípadoch nastáva zmena rovnováhy spotrebiteľa zákon klesajúceho dopytu substitučný a dôchodkový efekt:

zmeny požadovaného množstva sa prejavujú posunom po krivke dopytu, kým zmena dopytu znamená posun celej krivky

posun po krivke je dôsledkom dôchodkového efektu. Vyjadruje, Že za väčší dôchodok si môžeme kúpiť viac statkov a naopak.

posun krivky dopytu môže nastať aj pôsobením substitučného efektu

čím je substitút dokonalejší, tým výraznejší je vplyv substitučného efektu individuálny, trhový a agregátny dopyt individuálny dopyt je dopyt jedného spotr. po jednom tovare trhový dopyt predstavuje množstvo tovarov, ktoré budú požadovať všetci spotrebitelia

agregátny dopyt je dopyt všetkých kupujúcich po všetkých tovaroch