rokov tak banky pôsobili v príjemne regulovanom prostredí charakterizovaným silnými obmedzeniami konkurencie. Regulácia pôsobila ako ochrana bánk a vytvárala ekonomické renty, ktoré nie sú v konkurenčnom prostredí žiadúce. Ochranárska regulácia bankovníctva mala za následok slabého konkurenčného prostredia a nákladovú štruktúru, ktorá je neudržateľná v silnom konkurenčnom prostredí. V niektorých krajinách sa banky uzavreli do neekonomického prostredia, z ktorého je neľahké uniknúť.
Deregulácia finančných trhov bola fenoménom 80. rokov a v obmedzenej miere prebieha dodnes. V USA bola odstránená regulačná štruktúra vytvorená po kríze 30. rokov. V Európe mal proces deregulácie podobu odstraňovania národných bariér. Zmyslom deregulácie bolo posilniť konkurenciu na mikroekonomickej úrovni s tým, že trhové prostredie zaistí lepšiu alokáciu zdrojov a úverov. Okrem toho deregulácia bánk bola vyvolaná tým, že na trhu bankových služieb sa stále viac presadzovali nebankové finančné inštitúcie, na ktoré sa bankové regulácie nevzťahovali a boli tak oproti bankám relatívne zvýhodnené. Dereguláciami zanikol na jednej strane monopol bán a na strane druhej sa rozšíril bankám manévrovací priestor. Bankám v pasívnych operáciách konkurujú investičné fondy, podielové fondy, fondy peňažného trhu a poisťovne so životným poistením. To je tiež dôvod, prečo banky v niektorých krajinách zakladajú investičné a podielové fondy a fondy peňažného trhu v rámci bankovej skupiny, takže strata bankových depozit sa kompenzuje prírastkom depozit u iného člena skupina. Na strane aktív bankám konkurujú kapitálové trhy. Banky tak majú konkurenciu v troch hlavných sektoroch: finančné trhy vrátane kapitálových trhov, nebankové finančné inštitúcie a nefinančné inštitúcie. Tradičné bariéry, ktoré oddeľujú tieto štyri sektory sa stále viac vytrácajú. Rovnako sa znižujú bariéry pre vstup na trh. Inými slovami, banky prestávajú mať exkluzívne postavenie dodávateľov bankových služieb. Skutočne zostáva len málo, čo banky robia a čo nemôžu robiť nebankové finančné inštitúcie.
Nové technológie a odbúravanie bariér vstupu spôsobujú, že pre nebankové inštitúcie je ľahšie vstúpiť do bankovníctva než pre banky vstúpiť do nebankových činností. Niektoré veľké podniky majú lepší rating než ich partnerské banky. Nie je teda divu, že takéto podniky nahrádzajú činnosť bánk. Napr. GE a Ford Motor sú dva najväčšie podniky, ktoré poskytujú úvery. V niektorých krajinách výrobcovia automobilov pohltili svoje banky. Priemyslové a dopravné podniky pohlcujú poisťovacie spoločnosti, finančné spoločnosti a leasingové spoločnosti.