V súčasnosti je zo 40 existujúcich bánk 27 v rukách zahraničných vlastníkov, ktorí ovládajú 60% trhu.
 K+H vlastnená belgickou KBC sa spojila s holandskou ABN a táto banka ovláda tak 15% Maďarského trhu

Česká republika
 KCB Bank spolu s ČSOB prebrala aj Investičnú a poštovú banku
 Erste Bank vo februári 2000 uspela v tendri o majoritu v Českej spořitelny

Negatívny dopad a možné riziká fúzií

Vlna fúzií so sebou okrem nepopierateľných ekonomických úspor a zlacnení služieb prináša i negatívny dopad a možné riziká. Fúzie nutne vedú k reštrukturalizácia, ktoré majú za následok znižovanie počtu zamestnancov. S príliš veľkou koncentráciou sa zvyšuje nebezpečenstvo z kartelového chovania bánk, čo môže ohroziť stabilitu finančného sektora. Novo vzniknuté veľké banky môžu do tej miery obmedziť konkurenciu na danom trhu, že sa dostanú do rozporu s pravidiel hospodárskej súťaže. Tieto veľké bankové domy môžu obdobne zneužívať skutočnosť, že sú príliš veľké na to, aby mohli padnúť a vstupovať i do značne rizikových operácii s predpokladom, že ich štát či medzinárodné inštitúcie vždy zachránia. Koncentrácia podnikania do rúk niekoľkých mála finančných sprostredkovateľov by mohla zvýšiť riziko bankových kríz. Toto riziko sa znižuje, ak na trhu operuje dostatočný počet bánk.
Taktiež efekt veľkosti nebol zatiaľ u veľkých univerzálnych bánk jednoznačne dokázaný. Menšie jednotky sú väčšinou lepšie riadené než tie väčšie – práve v bankách je riadenie mozgového trustu a informácií stále dôležitejšie. Musí byť efektívne, aby netrpela schopnosť inovácie.
V zásade platí, veľkosť sa dá kúpiť, výnosy je treba si zaslúžiť. A to je nutné mať na pamäti pri každej plánovanej fúzii. Často je ale efekt synergie a výnosovosti odhadovaný príliš vysoko. Preto obzvlášť pri cezhraničných fúziách je teba počítať s tým, že s ohľadom na klientelskú základňu sa 1 + 1 zákonite nemusí rovnať 2, ale napríklad len 1,5.
Na rozdiel od priemyslu, kde ide predovšetkým pri zlučovaní v prvom rade o získanie know-how a spoločného výskumu a vývoja, je pri fúziách finančných sústavou v popredí záujmu potenciál klientely, resp. dopytu. Tento potenciál môže z časti stať nestály, práve tak ako získanie špičkového týmu pracovníkov.
I keď existujú dobré predpoklady pre splynutie dvoch finančných inštitúcií, nemusí nutne najlepšie riešenie byť v plnom prevzatí alebo fúzii. Základným predpokladom pre takýto krok je fakt, že sa partneri k sebe dobre hodia, v neposlednom rade i z hľadiska svojej podnikateľskej kultúry.
Uvedená skutočnosť však nič nemení na fakte, že koncentrácia bankových trhov prináša zvýšenú efektívnosť. Nutnosťou však zostáva zlepšiť predpisy a činnosť inštitúcií dozoru v oblasti dohľadu nad bankami a ďalšími finančnými inštitúciami v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže. Alarmujúca je aj skutočnosť predovšetkým v spojení s cezhraničnými fúziami, kde by bolo vhodné zriadiť nadnárodný orgán dohľadu na úrovni EU, pod ktorý by spadali jednotlivé orgány dohľadu členských štátov.