Fúzie v bankovnícte

Európske ako aj svetové finančníctvo sa v poslednej dobe mení pred očami. Veľkobanky sa stávajú ešte väčšie, stredné a malé banky miznú pod krídlami finančných koncernov, banky a poisťovne sa spojujú do spoločností tzv. all finance. Toto vyvolalo tézu „čím väčší, tým lepší“. V neposlednom rade tu pôsobí aj hromadná medializácia týchto fúzií. 90. roky sú spojené s palcovými titulkami v novinách o správach z bankovníctva a pojmom fúzie a akvizície. Zvyčajne sa pod pojmom fúzia rozumie spojenie dvoch relatívne porovnateľných podnikov – akciových spoločností, pod akvizíciou prevzatie slabšieho podniku silnejším podnikom. Kým v oboch týchto prípadoch ide o dobrovoľné splynutie dvoch podnikov na základe zmluvy, existuje ešte prípad tzv. nepriateľského prevzatia, pri ktorom sa spojenie dvoch subjektov uskutočňuje tak, že silnejšia banka odkúpi rozhodujúci balík akcií slabší banky alebo inak získa jej väčšinových akcionárov proti vôli manažmentu. Kým v prípade fúzie právna subjektivita doterajších subjektov spravidla zaniká, zostáva pri akvizícii zvyčajne zachovaná.

Hlavné dôvody fúzií

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že stupeň koncentrácie v bankovníctve EU je nižší ako v iných odvetviach v EU a existuje teda priestor pre ďalšie zlučovanie. Najnižšia úroveň koncentrácie je vo Veľkej Británii, Taliansku či Nemecku, naopak najvyššiu úroveň koncentrácie v bankovníctve dosahuje Holandsko, Portugalsko či Švédsko.
Medzi hlavné dôvody fúzií patrí predovšetkým dosiahnutie úspor z rozsahu, rozšírenie ponúkaného sortimentu produktov, zvýšenie podielu na trhu, optimalizácia veľkosti banky, proces privatizácie, diverzifikácia rizík či medzinárodná expanzia a geografická diverzifikácia, zlepšenie platobnej schopnosti, prevod „know-how“ a podobne. V Európe sa častejšie realizujú takzvané priateľské fúzie, ich podstatou je dohoda vrcholového manažmentu bank o danej fúzii
Tradične sa na banky pozeralo ako na unikátne inštitúcie s dôležitou úlohou prenosu monetárnej politiky do makroekonomiky. V podstate existujú dva dôvody zvláštneho postavenia bánk. Po prvé, banky ponúkajú širokej verejnosti vedeniu účtov a sú tak sprostredkovateľmi finančných transakcií. Po druhé, banky prijímajú depozitá a poskytujú úvery. Všeobecne sa predpokladá, že v banke je možné kedykoľvek uložiť a vypožičať si prostriedky. Ak banka však stratí túto schopnosť, môže dôjsť k poklesu ekonomickej aktivity
Do 80.

rokov tak banky pôsobili v príjemne regulovanom prostredí charakterizovaným silnými obmedzeniami konkurencie. Regulácia pôsobila ako ochrana bánk a vytvárala ekonomické renty, ktoré nie sú v konkurenčnom prostredí žiadúce. Ochranárska regulácia bankovníctva mala za následok slabého konkurenčného prostredia a nákladovú štruktúru, ktorá je neudržateľná v silnom konkurenčnom prostredí. V niektorých krajinách sa banky uzavreli do neekonomického prostredia, z ktorého je neľahké uniknúť.
Deregulácia finančných trhov bola fenoménom 80. rokov a v obmedzenej miere prebieha dodnes. V USA bola odstránená regulačná štruktúra vytvorená po kríze 30. rokov. V Európe mal proces deregulácie podobu odstraňovania národných bariér. Zmyslom deregulácie bolo posilniť konkurenciu na mikroekonomickej úrovni s tým, že trhové prostredie zaistí lepšiu alokáciu zdrojov a úverov. Okrem toho deregulácia bánk bola vyvolaná tým, že na trhu bankových služieb sa stále viac presadzovali nebankové finančné inštitúcie, na ktoré sa bankové regulácie nevzťahovali a boli tak oproti bankám relatívne zvýhodnené. Dereguláciami zanikol na jednej strane monopol bán a na strane druhej sa rozšíril bankám manévrovací priestor. Bankám v pasívnych operáciách konkurujú investičné fondy, podielové fondy, fondy peňažného trhu a poisťovne so životným poistením. To je tiež dôvod, prečo banky v niektorých krajinách zakladajú investičné a podielové fondy a fondy peňažného trhu v rámci bankovej skupiny, takže strata bankových depozit sa kompenzuje prírastkom depozit u iného člena skupina. Na strane aktív bankám konkurujú kapitálové trhy. Banky tak majú konkurenciu v troch hlavných sektoroch: finančné trhy vrátane kapitálových trhov, nebankové finančné inštitúcie a nefinančné inštitúcie. Tradičné bariéry, ktoré oddeľujú tieto štyri sektory sa stále viac vytrácajú. Rovnako sa znižujú bariéry pre vstup na trh. Inými slovami, banky prestávajú mať exkluzívne postavenie dodávateľov bankových služieb. Skutočne zostáva len málo, čo banky robia a čo nemôžu robiť nebankové finančné inštitúcie.
Nové technológie a odbúravanie bariér vstupu spôsobujú, že pre nebankové inštitúcie je ľahšie vstúpiť do bankovníctva než pre banky vstúpiť do nebankových činností. Niektoré veľké podniky majú lepší rating než ich partnerské banky. Nie je teda divu, že takéto podniky nahrádzajú činnosť bánk. Napr. GE a Ford Motor sú dva najväčšie podniky, ktoré poskytujú úvery. V niektorých krajinách výrobcovia automobilov pohltili svoje banky. Priemyslové a dopravné podniky pohlcujú poisťovacie spoločnosti, finančné spoločnosti a leasingové spoločnosti.

AT&T sa stal jedným najväčších emitentov kreditných kariet. Marks and Spence ponúka širokú paletu finančných služieb vrátane spotrebiteľských úverov. GM a IBM ponúkajú krátkodobé investovanie na peňažnom trhu a obchodné úvery iným podnikom. V USA a VB klient si môže nechať viesť bežný účet fondom peňažného trhu. Tento trend viedol k súčasnej nadmernej kapacite bánk

Fenomén fúzií v Európskej únii

Fúzie v európskom bankovníctve sú charakteristickým javom prevažne od druhej polovice 90. rokov, kedy došlo k plnej liberalizácii pohybu kapitálu a služieb vrátane bankových medzi štátmi Európskej únie.
Táto skutočnosť viedla k nárastu konkurencie na bankovom trhu EU a k zvýšenému tlaku na efektívnosť bankového sektora. Zároveň sa zvýšila konkurencia bánk so sídlom mimo EU a do oblasti rýdzo bankových služieb začali stále viac prenikať iné finančné inštitúcie, ako sú napríklad poisťovne. Významným krokom k úspore nákladov a dosiahnutie vyššej produktivity na značne rozšírenom bankovom trhu EU sa stala práve jeho konsolidácia.
Urýchlenie procesu koncentrácie bankového sektora so sebou priniesol taktiež vznik Európskej menovej únie EMU. Tá pôsobí v európskom finančnom systéme ako katalyzátor, ktorý sa stal pre väčšinu európskych firiem a investorov stimulom. Za rok 1999 bolo uzavretých jednaní o fúziách v hodnote okolo 900 mld. USD, čo je zhruba päťnásobok v porovnaní s rokom 1990.

Niektoré príklady významný fúzií v Európe
Počet fúzií na bankovom trhu v EU predovšetkým v posledných dvoch rokoch nebývalo akceleruje, pričom niektoré z nich viedli k vzniku veľmi významných bankových subjektov. Francúzsko
Slabosti francúzskeho bankovníctva boli nejaký čas viditeľné a preto sa volalo po očistení trhu. Mnohé veľké banky zarábali peniaze predovšetkým na medzinárodných finančných trhoch a nie vo vlastnej krajine. Odborníci dlhšie hovorili o naliehavom znížení vnútornej sieti filiáliek a redukovaní zamestnancov ak si chceli udržať konkurenciu proti zahraničným bankám a rozšíriť svoju prítomnosť v investičnom bankovníctve
 Banque Nationale de Paris (BNP) s Banque Paribas, čím vznikol bankový dom s celkovou výškou aktív 692,7 mil. USD
 BNP sa neúspešne pokúšala prevziať i ďalšiu významnú francúzsku banku Société Générale, ktorá mala pôvodne fúzovať práve s Paribas

Nemecko
 v roku 1998 sa Vereinsbank sfúzovala s Hypobank, čím došlo k vzniku druhej najväčšej banky v Nemecku s názvom HypoVereinsbank a celkovou hodnotou aktív 541 mld.

USD
 nevydarila sa však fúzia Deutshce Bank (DB) a Dresdner Bank a vzápätí Dresdner Bank a Commerzbank
 DP taktiež neuspela pri kúpe J.P.Morgan práve preto, že banka nie je obchodovaná na amerických trhoch
 EK odobrila fúziu nemeckej dvojky HVB a rakúskej jednotky Bank Austria

Španielsko
Aj tu vládla horúčka nákupov a fúzii. Objektom však neboli samotní španielsky konkurenti, ale predovšetkým firmy v Latinskej Amerike. Hospodársky odbornícky hovorili o nálade eldoráda španielskych bánk, ktoré sa znovu cítia vo svojich starých kolóniách ako dobyvatelia novej doby.
 Banka Bilbao Vizcaya (BBV) prevzala krátko po sebe značné podiely v Banco Frances del Rio de la Plata a v Banco de Crédito Argentino a je teraz najväčšou argentínskou skupinou
 k tomu BBV pripojila v Mexiku finančnú skupina Probursa a v Peru Banco Continental, vo Venezuele Banco Provincial, v Kolumbii najväčšiu Banco Ga-nadore, v Brazílii úverový ústav Boavista de Brazil
 v podobnom duchu skupovala aj ďalšia veľká španielska banka Banco San-tander v Chile, Mexiku a Brazílií
 avšak už v apríly roku 1999 Banco Santander pohltila Banco Central Hispano a tak vznikol najväčší španielsky bankový dom BSCH a aktívami 256 mld. USD
 BSCH sa pokúsila aj o fúziu s portugalskou Champalimaud Group, čo však portugalské úrady zablokovali
 v prvom štvrťroku 2000 sa spojili Banco Bilbao Vizcaya a Argentaria

Taliansko
Taliansky bankový sektor bol stále veľmi rozdrobený a určitý stupeň koncentrácie bol nevyhnutný
 v roku 1997 sa spojili Credito Italiano, Cariverona, Banca CRT a Cassamarca a vytvorili novú banku UniCredito s aktívami 178 mld. USD

Rakúsko
 koncom roka 1999 vznikla najväčšia rakúska banka spojením Bank Austria a Creditanstalt Bankverein s aktívami 141 mld. USA

Švajčiarsko
 Crédit Suisse prevzala začiatkom 90. rokov celý rad menších švajčiarskych bán a tým aj nemálo zlých úverov
 v roku Schwizerische Bankverein (SBC) prevzala najväčšiu, čisto anglickú investičnú banku S.G.Warburg a v roku 1997 americkú investičnú banku Dillon Read a tým získala tak v Londýne ako aj v USA určité základy
 fúzovala druhá a tretia najväčšia banka Švajčiarska (SBC) a Schweizerische Bankgesellschaft (UBS)

USA
 čaká sa na fúziu Chase Manhattan a J.P.Morgan pričom nový názov by mal byť J.P.Morgan Chase & Co. a spojí dve z najstarších a najväčších bánk v USA a pôjde tak o najväčšiu fúziu v oblasti finančných služieb v USA s aktívami novej banky 660 mld. USD avšak zaradí sa až na 3. miesto za koncernami Citigroup Inc.

a Bank of America Corp.

Austrália
 Commonwealtrh Bank dala ponuku Colonial Bank na jej prevzatie, ktorú prijala, čo je najväčšie prevzatie v dejinách Austrálie

Transformácia v bankovom sektore v transformujúcich sa krajinách

Krajiny strednej a východnej Európy taktiež nemôže obísť proces fúzií a akvizícií v bankovníctve. Avšak tieto banky nedosahujú ani zďaleka rozsah bánk vo vyspelých ekonomikách. Je preto jasné, že pre banky takéhoto rozsahu je vstup do medzinárodnej konkurencie zložitý a pri súčasnom kapitálovom vybavení prakticky nereálny. Reálna privatizácia bánk strednej a východnej Európy, ktoré sú v súčasnej dobe v procese privatizácie, je možná iba vstupom strategických partnerov. Po roku 1990 vzniklo v týchto krajinách veľké množstvo drobných bánk, z ktorých mnohé nie sú životaschopné. Vyskytovali sa pokusy o vytvorenie väčších bánk aj fúziou existujúcich domácich bánk, tieto pokusy však nemali nádej na úspech, pretože išlo o zle hospodáriace banky, kde by ani fúzia nepomohla zlepšiť ekonomickú pozíciu.
HypoVerainsbank chce kúpou Bank Austria získať najlepšie pokrytie východnej Európy. Spolieha sa na 670 filiálok, ktoré by touto fúziou v tejto časti Európy získala. Taktiež cieľom talianskej bankovej skupiny UniCredito Italiano (UCI) je stať sa východoeurópskou jednotkou. Už sa jej podarilo uspieť v Bulharsku, Chorvátsku a Poľsku. Po belgickej KBC Bank je zatiaľ bankou s druhým najväčším objemom aktív v strednej Európe.
Krokom Erste Bank v stredoeurópskej stratégii je fúzia troch chorvátskych bánk Bjelovarka banka, Cakovecka banka a Trgovacka banka s Erste&Steiermärkische Bank. Slovensko
 UCI siaha po 6. bankovom ústave Poľnobanke úspešne
 uchádzala sa aj o Slovenskú sporiteľňu, čím chcela zastávať 3. miesto na slovenskom bankovom trhu, ale SLSP získala Erste Bank
 z veľkých bánk ešte zostáva privatizácia IRB a VÚB, o ktorú majú záujem po neúspešnom tendri v SLSP Bank Austria a UCI
 neúspechom sa skončil predaj najmenšej banky Slovenska Banky Slovakia o ktorú neprejavila záujem žiadna veľká banka. FNM prehlásil, že sa bude snažiť o získanie nového investora

Poľsko
 Bank Austria vlastní 50,3% podiel v Powszechny Bank Kreditowy (4. najväčšia v Poľsku)
 Bank Przemyslowo-Hnadlowy kontroluje na juhu Poľska HypoVereinsbank. Spolu už teraz ovládajú obe banky vyše 10% poľského trhu
 najväčšia poľská súkromná banka Bank Pekao SA Varšava oznámila, že plánuje urobiť z Litovskej ponohospodárskej banky LZUB dominantnú bankovú inštitúciu v Litve. V Bank Pekao je majoritný vlastník UniCredito Italiano
 ING prejavila záujem o 45% akcií poľskej Bank Slaski, čím chcela získať 100% vlastníctvo v tejto banke

Maďarsko
Tu je spolu s Poľskom proces preberania domácich bánk silnými zahraničnými takmer ukončený.

V súčasnosti je zo 40 existujúcich bánk 27 v rukách zahraničných vlastníkov, ktorí ovládajú 60% trhu.
 K+H vlastnená belgickou KBC sa spojila s holandskou ABN a táto banka ovláda tak 15% Maďarského trhu

Česká republika
 KCB Bank spolu s ČSOB prebrala aj Investičnú a poštovú banku
 Erste Bank vo februári 2000 uspela v tendri o majoritu v Českej spořitelny

Negatívny dopad a možné riziká fúzií

Vlna fúzií so sebou okrem nepopierateľných ekonomických úspor a zlacnení služieb prináša i negatívny dopad a možné riziká. Fúzie nutne vedú k reštrukturalizácia, ktoré majú za následok znižovanie počtu zamestnancov. S príliš veľkou koncentráciou sa zvyšuje nebezpečenstvo z kartelového chovania bánk, čo môže ohroziť stabilitu finančného sektora. Novo vzniknuté veľké banky môžu do tej miery obmedziť konkurenciu na danom trhu, že sa dostanú do rozporu s pravidiel hospodárskej súťaže. Tieto veľké bankové domy môžu obdobne zneužívať skutočnosť, že sú príliš veľké na to, aby mohli padnúť a vstupovať i do značne rizikových operácii s predpokladom, že ich štát či medzinárodné inštitúcie vždy zachránia. Koncentrácia podnikania do rúk niekoľkých mála finančných sprostredkovateľov by mohla zvýšiť riziko bankových kríz. Toto riziko sa znižuje, ak na trhu operuje dostatočný počet bánk.
Taktiež efekt veľkosti nebol zatiaľ u veľkých univerzálnych bánk jednoznačne dokázaný. Menšie jednotky sú väčšinou lepšie riadené než tie väčšie – práve v bankách je riadenie mozgového trustu a informácií stále dôležitejšie. Musí byť efektívne, aby netrpela schopnosť inovácie.
V zásade platí, veľkosť sa dá kúpiť, výnosy je treba si zaslúžiť. A to je nutné mať na pamäti pri každej plánovanej fúzii. Často je ale efekt synergie a výnosovosti odhadovaný príliš vysoko. Preto obzvlášť pri cezhraničných fúziách je teba počítať s tým, že s ohľadom na klientelskú základňu sa 1 + 1 zákonite nemusí rovnať 2, ale napríklad len 1,5.
Na rozdiel od priemyslu, kde ide predovšetkým pri zlučovaní v prvom rade o získanie know-how a spoločného výskumu a vývoja, je pri fúziách finančných sústavou v popredí záujmu potenciál klientely, resp. dopytu. Tento potenciál môže z časti stať nestály, práve tak ako získanie špičkového týmu pracovníkov.
I keď existujú dobré predpoklady pre splynutie dvoch finančných inštitúcií, nemusí nutne najlepšie riešenie byť v plnom prevzatí alebo fúzii. Základným predpokladom pre takýto krok je fakt, že sa partneri k sebe dobre hodia, v neposlednom rade i z hľadiska svojej podnikateľskej kultúry.
Uvedená skutočnosť však nič nemení na fakte, že koncentrácia bankových trhov prináša zvýšenú efektívnosť. Nutnosťou však zostáva zlepšiť predpisy a činnosť inštitúcií dozoru v oblasti dohľadu nad bankami a ďalšími finančnými inštitúciami v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže. Alarmujúca je aj skutočnosť predovšetkým v spojení s cezhraničnými fúziami, kde by bolo vhodné zriadiť nadnárodný orgán dohľadu na úrovni EU, pod ktorý by spadali jednotlivé orgány dohľadu členských štátov.

V oblasti bankovníctva by takýmto orgánom mohla byť ECB, ktorá by b oblasti hospodárskej súťaže spolupracovala s Európskou komisiou. Faktom však zostáva, že antimonopolné úrady často nemajú k dispozícii odborníkov na problematiku bankového sektoru, takže participácia bankového dohľadu v tejto oblasti je iste potrebná.

Strategická aliancia ako prechodná fáza

Pred vlastnou fúziou nastáva prechodná fáza, z ktorej sa v mnohých prípadoch stáva strategická aliancia. Partneri sa totiž často nezhodnú, ako rýchlo a akým smerom sa má pri expanzii na nové trhy postupovať, ako by sa mali rozdeliť zisky či by bolo vhodné v nastúpenej stratégii pokračovať i na ďalších trhoch.
Tento typ spolupráce však môže byť zaujímavý i z dlhodobého hľadiska a to ako pre regionálne banky, tak aj pre veľké európske banky. Cieľom spolupráce nemusí byť v každom prípade fúzie. Princíp strategických spojenectiev je využívaný predovšetkým v rámci cezhraničných vzťahov. I pre veľkú banku je veľmi nákladné budovať pobočkovú sieť v zahraničí. V prípade uzavretia dohody o strategickej aliancii táto banka predáva svoje služby prostredníctvom pobočkovej siete miestnej banky. Veľká banka prináša širokú ponuku produktov a prístup na zahraničné trhy, malá banka naopak dáva k dispozícii pobočkovú sieť, osobné kontakty s klientmi a znalosť miestneho trhu. Banky sa ta môžu zatiaľ vyhnúť zložitému procesu cezhraničnej fúzie, ktorá je v prípade subjektov z rôznych krajín stále veľmi komplikovaná.
Spolupráca postavená na základe podobných dohôd však funguje i na domácom trhu, kde malá banka využíva služby významnej banky, napríklad na vysporadúvanie zahraničných platobných operácií. Príkladom sú malé regionálne banky, pre ktoré by bolo príliš nákladné napojenie do platobných clearingových systémov. Využívajú preto systém korešpondenčného bankovníctva a zahraničné platobné operácie vy-sporadúvajú prostredníctvom inej väčšej banky

Fúzie a konsolidácie bánk v blízkej budúcnosti

Trend fúzií bude pokračovať. Novému európskemu trhu, ktorý sa postupne formuje bude v horizonte niekoľko rokov dominovať niekoľko univerzálnych bánk celoeurópskeho významu. Ďalej tu bude pôsobiť niekoľko väčších regulátorov bánk a množstvo malých, vysoko špecializovaných peňažných ústavov, ktoré sa zamerajú na špecifické oblasti trhu a miestne regióny. Vedúcu pozíciu obsadia tie banky, ktoré už majú skúsenosti s podnikaním v európskom merítku.

I tak však proces fúzií, ktorý smeruje k vytvoreniu veľkých národných bánk by mal byť v najbližšej dobe v mnohých krajinách EU byť dokončený.
Už dnes dochádza k celému radu aliancií a krížovému vlastníctvu akciových podielov medzi významnými európskymi bankami z rôznych krajín, čo je prvý krok k následným cezhraničným fúziám. Očakáva sa nástup fúzií v bankovníctve v USA s dohodou o odstránení obmedzení, ktoré stanovil Glass Steagollov zákon, týkajúci sa spojení bánk a poisťovní či investičných spoločností. Odstránením tejto nevýhody amerických bánk proti bankám EU sa otvorí ďalší priestor pre stret medzi americkými a európskymi bankami v nadnárodnom merítku. To všetko vytvára tlak na ukončenie národných konsolidačných procesov a zahájeniu cezhraničných fúzií s cieľom vytvoriť v EU bankové subjekty schopné celosvetovej konkurencie.