Európske ako aj svetové finančníctvo sa v poslednej dobe mení pred očami. Veľkobanky sa stávajú ešte väčšie, stredné a malé banky miznú pod krídlami finančných koncernov, banky a poisťovne sa spojujú do spoločností tzv. all finance. Toto vyvolalo tézu „čím väčší, tým lepší“. V neposlednom rade tu pôsobí aj hromadná medializácia týchto fúzií. 90. roky sú spojené s palcovými titulkami v novinách o správach z bankovníctva a pojmom fúzie a akvizície. Zvyčajne sa pod pojmom fúzia rozumie spojenie dvoch relatívne porovnateľných podnikov – akciových spoločností, pod akvizíciou prevzatie slabšieho podniku silnejším podnikom. Kým v oboch týchto prípadoch ide o dobrovoľné splynutie dvoch podnikov na základe zmluvy, existuje ešte prípad tzv. nepriateľského prevzatia, pri ktorom sa spojenie dvoch subjektov uskutočňuje tak, že silnejšia banka odkúpi rozhodujúci balík akcií slabší banky alebo inak získa jej väčšinových akcionárov proti vôli manažmentu. Kým v prípade fúzie právna subjektivita doterajších subjektov spravidla zaniká, zostáva pri akvizícii zvyčajne zachovaná.

Hlavné dôvody fúzií

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že stupeň koncentrácie v bankovníctve EU je nižší ako v iných odvetviach v EU a existuje teda priestor pre ďalšie zlučovanie. Najnižšia úroveň koncentrácie je vo Veľkej Británii, Taliansku či Nemecku, naopak najvyššiu úroveň koncentrácie v bankovníctve dosahuje Holandsko, Portugalsko či Švédsko.
Medzi hlavné dôvody fúzií patrí predovšetkým dosiahnutie úspor z rozsahu, rozšírenie ponúkaného sortimentu produktov, zvýšenie podielu na trhu, optimalizácia veľkosti banky, proces privatizácie, diverzifikácia rizík či medzinárodná expanzia a geografická diverzifikácia, zlepšenie platobnej schopnosti, prevod „know-how“ a podobne. V Európe sa častejšie realizujú takzvané priateľské fúzie, ich podstatou je dohoda vrcholového manažmentu bank o danej fúzii
Tradične sa na banky pozeralo ako na unikátne inštitúcie s dôležitou úlohou prenosu monetárnej politiky do makroekonomiky. V podstate existujú dva dôvody zvláštneho postavenia bánk. Po prvé, banky ponúkajú širokej verejnosti vedeniu účtov a sú tak sprostredkovateľmi finančných transakcií. Po druhé, banky prijímajú depozitá a poskytujú úvery. Všeobecne sa predpokladá, že v banke je možné kedykoľvek uložiť a vypožičať si prostriedky. Ak banka však stratí túto schopnosť, môže dôjsť k poklesu ekonomickej aktivity
Do 80.