Úverovaný a hypotekárny úver

Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t.j. s podmienkou návratnosti. Tento vzťah má podobu zmluvy. Veriteľ dáva dlžníkovi k dispozícii istú hodnotu v peniazoch, resp. v tovare a stará sa o správu dlhu. Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme (spravidla v peniazoch), ako aj platiť príslušný úrok. Členiť úvery môžeme z rôznych hľadísk, najčastejšie sa vyskytujú podľa:
1. objektu, ktorý žiada o úver
2. subjektu, ktorý úver poskytuje
3. doby, na ktorú sa úver poskytuje
4. formy poskytnutia a techniky úverovania
5. spôsobu ručenia
6. spôsobu splácania
7. teritoriálnej pôsobnosti

Základné formy splácania úverov
 metódy dovodené od splácania istiny (úveru)
a) konštantné splátky
b) postupné zvyšovanie splátok
c) postupné znižovanie splátok
 metódy anuitného splácania
a) splácanie na základe výpočtu umorovateľa
b) splácanie na základe výpočtu koeficientu anuity

Z hľadiska charakteru premenných veličín sa úverové systémy členia na:
 uzavreté – predpokladá, že všetky veličiny sú vopred dané, úroková sadzba je fixná a známe sú aj poplatky a provízie. V tomto prípade je možné vopred stanoviť splátkový plán s presne uvedenou frekvenciou a výškou splátok a s presným uvedením dátumu poslednej splátky
 otvorený – pri stanovení variabilných úrokových sadzieb alebo minimálnej výšky splátky, nie je možné stanoviť presný údaj o poslednej splátke

Formy úverovania
 dlhodobé a strednodobé: - emisia obligácií
- finančné úvery
- dodávateľské úvery
- zvláštne formy úverov: leasing
forgaiting
franchising
 krátkodobé: - obchodný úver
- bankové úvery
- komerčné cenné papiere
- preddavky
- faktoring

Pri podrobnejšom členení predchádzajúcich úverov možno použiť aj nasledovné delenie:

a) krátkodobé a strednodobé
- najpočetnejšia skupina úverov, ktoré banky poskytujú. Obzvlášť to platí v podmienkach s nedostatkom dlhodobých zdrojov
 kontokorentný
 eskontný
 spotebný
 lombardný
 akceptačný
 avalový

1. kontokorentný
Ide o dohodu medzi bankou a klientom, na základe ktorej banka poskytuje klientovi úver prostredníctvom jeho bežného účtu.

2. eskontný
Jeho splatnosť je daná splatnosťou zmenky a táto by mala byť splatná do 1 roka od vystavenia.

Dlžník poskytuje eskontný úver odkúpením zmenky od jej majiteľa pred splatnosťou zmenky, pričom si zráža diskont ako úrok za obdobie od nákupu do splatnosti zmenky. Úver nebude splácať majiteľ zmenky, ktorému sa vyplatili peňažné prostriedky, ale zmenkový dlžník. Ak by zmenkový dlžník odmietol zmenku zaplatiť, potom by ju banka predložila na zaplatenie predchádzajúcemu majiteľovi zmenky.
Náklady na eskontný úver patria k najnižším spomedzi nákladov na krátkodobé úvery, sú porovnateľné s nákladmi na kontokorentný úver.

3. spotrebný úver
Je ťažké klasifikovať tento druh úveru z časového hľadiska. Môžu byť tak ako krátkodobá a strednodobé tak aj dlhodobé na nákup spotrebných tovarov a služieb. Podoba tohto druhu úveru môže byť revolvingový spotrebný úver, splátkový spotrebný úver a preklenovací úver

4. lombardný úver
Predstavuje úver, ktorý banka poskytuje na základe záložného práva na hnuteľný majetok alebo práva. Zväčša poskytuje maximálne do 60 až 90% hodnoty zálohu. Výška tejto zálohy súvisí možným znehodnotení zálohu z hľadiska trhovej ceny alebo s dodatočnými nákladmi veriteľ pri realizácii záložného majetku alebo práva.
Tento druh sa poskytuje za zálohu cenných papierov, tovaru, pohľadávok, vkladných knižiek, drahých kovov alebo práva (autorské práva, životné poistky atď.)
Veľkou výhodou je, že dlžník nemusí predávať svoje majetkové hodnoty a môže preklenúť dočasný nedostatok likvidných prostriedkov použitím tohto majetku na zabezpečenie úveru. Poskytuje sa na pevnú sumu

5. akceptačný a avalový úver
Pri tomto druhu úveru veriteľ neposkytuje dlžníkovi úver v peňažnej podobe, ale poskytuje svoje dobré meno na to, aby sa jeho prostredníctvo získali peňažné prostriedky.
Akceptačný úver je dovodený od akceptu zmenky. Znamená prijatie zmenkového záväzku a akceptant sa stáva zmenkovým dlžníkom. Klient vystaví zmenku na banku. Banka svojím akceptom potvrdí prijatie zmenkového záväzku a stáva sa zmenkovým dlžníkom. Majiteľom zmenky (veriteľom) je klient. Klient potom takúto zmenku predá. Predpokladá sa, že s predajom kvalitnej zmenky, na ktorej je uvedená banka ako dlžník, nebude mať problémy. Klient však musí pred dňom splatnosti poskytnúť (vrátiť) banke peňažné prostriedky.
Tento druh úveru je spojený s najvyšším rizikom v rámci úverov a preto ho banky poskytujú len svojim najlepším klientom
Avalovým úverom preberá veriteľ záruku za záväzok voči tretej osobe.

b) dlhodobé úvery
- za dlhodobé úvery sa považujú úveru s dobou splatnosti minimálne 5 rokov.

Účelom poskytnutia týchto úverov je spravila financovanie investícií, obstaranie základného majetku, výnimočne aj obežného majetku, financovanie potrieb štátu, transformácia štátneho dlho a financovanie potrieb miestnej správy. Všetky úverové riziká v tomto prípade zvyšuje faktor poskytovania peňazí na dlhú dobu.
 emisná pôžička
 úverový úpis
 hypotekárny úver
 komunálny úver

1. emisná pôžička
Predpokladom emisnej pôžičky je získavanie úverových prostriedkov na základe emisie a predaja dlhopisov a ich nákupom bankou alebo iným subjektom kapitálového trhu. Pri emisii sa vyhotovuje prospekt, kde uvádzajú podrobné a pravdivé údaje o ekonomickej a právnej spôsobilosti a údaje o editovaných dlhopisoch.
Vo všeobecnosti existujú dva základné spôsoby emisie a predaja cenných papierov a to emisia:
a) vlastná – emitent predáva cenné papiere sám
b) opčná – predajom sa poverí banka alebo iný subjekt

2. úverový úpis
Z hľadiska doby splatnosti úveru má spoločný znak emisnej pôžičky. Je tu však veľmi podstatný rozdiel, keďže úverový úpis nie je cenný papier a ako taký nemôže byť predmetom obchodovania na kapitálovom trhu. Táto skutočnosť ovplyvňuje najmä postavenie veriteľa, ktorý poskytnutím tohto úveru nemá inú možnosť, než čakať na jeho splácanie dlžníkom. Naopak, pri emisnej pôžičke môže veriteľ v prípade potreby predať dlhopisy aj pre ich splatnosťou. V tomto prípade je majiteľ dlhopisu zároveň majiteľom pohľadávky. Úverový úpis je teda len dôkazom o existencii pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi – nie je majiteľom pohľadávky. Z porovnania vyplýva, že úverový výpis sústreďuje výhody pre dlžníka a nevýhody pre veriteľa

Hypotekárny úver

Jedná sa o oblasť zameranú na financovanie investícií a nehnuteľností vôbec. Jeho špecifické postavenie a úprava sú podmienené potrebou znížiť mieru rizika účastníkov tohto vzťahu vzhľadom na dlhodobý charakter operácií, podmieňuje ho aj špecifická forma prepojenia peňažného, úverového a kapitálového trhu s trhom nehnuteľností.
Príjemca hypotekárneho úveru je vo vzťahu k peňažnému ústavu dlžníkom. Špecifickosť vzťahov medzi účastníkmi hypotekárnych obchodov je najmä v tom, že pri komerčných úveroch všetky opatrenia, zamerané na zabezpečenie úverov (bonita klienta, ratingové ohodnotenie, finančná analýza subjektu) smerujú k ochrane záujmov komerčnej bank.
Najväčšiu mieru rizika banky ako dlžníka aj ako veriteľa predstavuje úrokové riziko. Za dva hlavné zdroje uvedeného rizika možno považovať pôsobenie trhu a spôsob refinancovania hypotekárnych úverov. Hypotekárne produkty sú mimoriadne citlivé na zmenu makroekonomických podmienok a vyhovuje im stabilné ekonomické prostredie.

Z hľadiska výšky úrokovej sadzby im vyhovujú nízke úrokové sadzby, pretože cena hypotekárneho úveru je fakticky daná podmienkami kapitálového trhu. Čím vyššie sú úrokové sadzby na kapitálovom trhu, tým drahší bude hypotekárny úver. Podmienky kapitálového trhu veľmi citlivo odrážajú otázky menovej, rozpočtovej, prípadne aj hospodárskej politiky, sprostredkovane teda hypotekárne produkty ovplyvňujú všetky ekonomické podmienky. Banka poskytujúca hypotekárny úver volí medzi fixným alebo variabilným úročením hypotekárneho úveru. Fixné úročenie predstavuje pre dlžníka nevýhodu v prípade očakávaného znižovania úrokových sadzieb a variabilné úročenie predstavuje nevýhodu v opačnom prípade, teda pri očakávaní zníženia úrokových sadzieb. Prevládajúcou formou realizácie hypotekárnych úverov je fixné úročenie spojené s anuitnými splátkami. Isté uvoľnenie predstavuje možnosť zafixovať úrokové sadzby na určité obdobie (nie na obdobie celého úveru), pričom sa úrokové sadzby aktualizujú po uplynutí uvedeného obdobia. Napr. v Nemecku sa pripúšťa podobná forma s tým, že klient má možnosť rozhodnúť sa akceptovať novú výšku úroku, alebo môže úver splatiť.

Hypotekárne úvery možno členiť podľa:
 dlžníka – t.j. úvery poskytované fyzickým, právnickým osobám alebo orgánom miestnych samospráv
 spôsobu refinancovania – tu môže ísť o klasický hypotekárny úver alebo o úver založený na emisii hypotekárnych záložných listov (komunálny úver – komunálne obligácie)
 existencie nehnuteľnosti – na existujúcu nehnuteľnosť (oprava, rekonštrukcia, kúpa) alebo výstavbu novej nehnuteľnosti
 podľa úrokových podmienok
 podľa podmienok splácania

V tých krajinách, kde je rozvinutý hypotekárny trh, sa prejavuje snaha inovovať hypotekárne obchody a prispôsobovať ich momentálnych, alebo perspektívnym podmienkam trhu. Týmto vznikajú rôzne alternatívy hypotekárnych obchodov a tie sú založené na kombináciách metód úročenia, metód splácania, frekvenciách splátok a ďalších možnostiach. Úlohou týchto vzniknutých alternatív je diverzifikovať riziko vývoja krátkodobých a dlhodobých úrokových sadzieb a vytvoriť podmienky na využívanie hypotekárnych produktov rôznymi skupinami subjektov.
Z hľadiska aktuálnosti a možnosti využitia si zasluhujú pozornosť najmä balónové hypotekárne úvery, rolujúce hypotéky, hypotéky s postupne zvyšovanými splátkami ako aj obrátené hypotéky.

 balónové hypotekárne úvery – sú založené na využití vlastnosti umorovateľa. Používa sa pri nich umorovateľ na dlhšie obdobie pre pôžičku s kratšou dobou splatnosti.

V tomto dôsledku na konci obdobia vzniká nesplatená časť úveru, ktorá sa nazýva „balón“. Táto časť úveru sa buď splatí jednorazovo, alebo sa poskytne na jej splatenie ďalší hypotekárny úver
 rolujúce hypotéky – dlhodobá pôžička refinancovaná krátkodobými zdrojmi. Vysoké úrokové riziko si vyžaduje prehodnocovanie úrokovej sadzby z úveru v určitých časových intervaloch, napríklad raz za 5 rokov
 hypotéka s postupne zvyšovanými splátkami – predpokladá existenciu klientov, ktorých finančná situácia sa bude postupne zlepšovať. Vzhľadom na vysoké riziko si vyžaduje dodatočné záruky alebo poistenie
 obrátené hypotéky – ide o prípady, keď majitelia nehnuteľností preferujú čerpanie finančných súm spojených so znižovaním majetkového podielu na danej nehnuteľnosti. Predstavuje to istý spôsob zabezpečenia sa v starobe

Použitá literatúra:
Horvátová, E.: Bankovníctvo. Bratislava: Súvaha, 2000
Vlachynský, K.: Podnikové financie. Bratislava: Súvaha, 1999.