V novej, modernej teórii manažmentu sú dôležité tieto hlavné smery:

a) rozhodovací prístup - je charakteristický tým, že jeho zástancovia sa sústreďujú na racionálny postup v rozhodovaní, čo súvisí najmä s vypracovávaním variantov rozhodovania, ktoré nám umožňujú prijať efektívne riešenia,
b) matematický prístup - uplatňujú sa rôzne matematické vedy, poznatky operačnej analýzy a kybernetiky,
c) systémový prístup - predstavitelia tohto prístupu sú považovaný za zakladateľov všeobecnej teórie systémov(Ludwig von Bertalanffy), kybernetiky

Pragmatizmus

Pragmatizmus je založený na analýze zhodnotení a zovšeobecnení kladných a záporných skúseností manažérskej praxe. Za hviezdu prvej veľkosti je považovaný Peter Drucker. Podľa neho musia manažéri vykonávať 5 základných činností:

1. stanovenie cieľov,
2. organizovanie práce,
3. motivovanie a komunikácia,
4. meranie a hodnotenie výsledkov práce,
5. zabezpečovanie kvalifikačného rastu pracovníkov. Prvú z činností podrobne rozpracoval a vytvoril koncepciu MBO (riadenie podľa cieľov).

Japonský manažment

Priemyselný rozvoj a modernizácia sa v Japonsku začali v roku 1868, od rokov 1880 až 1914 Japonsko zdvojnásobilo svoj hospodársky výsledok, tento pozitívny trend narušila druhá svetová vojna. Od roku 1992 dochádza k výraznejšiemu poklesu ročného tempa rastu domáceho produktu a japonská ekonomika sa dostáva do stagnácie. Vláda sa po druhej svetovej vojne snažila zvýšiť najmä medzinárodnú konkurencie schopnosť krajiny. V záujme splnenia tohto cieľa stanovila vláda dve úlohy priemyselnej politiky:

1. postupná liberalizácia obchodu a kapitálu
2. ďalšia industrializácia krajiny pomocou ťažkej chémie

Na tvorbe a realizácii priemyselnej politiky sa podieľali ministerstvo financií, ministerstvo zahraničného obchodu a priemyslu, ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, ekonomická plánovacia agentúra. Hospodársky poriadok krajiny určujú eticko-náboženské faktory z ktorých potom vyplýva odlišnosť japonského manažmentu. Stručne, japonský manažment vychádza z domácich tradícií, ktoré sú kombinované západnými skúsenosťami.
Východiskom a prvým zdrojom japonského manažmentu je tradičný systém riadenia, ktorý vznikol v spojení konfucionizmu, budhizmu a šintoizmu. Konfucionizmus sa zameriava na zladenie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu. Stanovuje spoločenské normy a povinnosti človeka. Ústrednú úlohu má rodina. Jednotlivec má význam iba v rodine, v ktorej sa uplatňujú hierarchické vzťahy. Rodičia sú povinný starať sa o svoje deti a deti majú byť poslušné. Toto je základná filozofia japonských firiem, ktoré sa chápu ako rodiny. Budhizmus, v tomto učení sú sústredené snahy prekonať vedomie svojej individuality. Keď chcú ľudia harmonicky žiť, mali by potlačiť vlastné JA. Šintoizmus založil úctu a pozitívny vzťah ku krajine, čim sa vysvetľuje postoj a orientácia Japoncov k svojej vlasti.
Druhým zdrojom japonského manažmentu sú poznatky západného manažmentu, najmä amerického. Japonci však veľmi inteligentne preberajú cudzie poznatky a včleňujú ich do svojich existujúcich systémov.