- záver tejto teórie je, že príčinou nestability hospodárstva je nedostatočný dopyt po investíciách, a preto sú potrebné zásahy štátu, aby podporil investičnú činnosť

2. teória zamestnanosti
- celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu
- ak klesá dopyt, klesá výroba a tým pádom klesá aj zamestnanosť
- súčasťou je tzv. multiplikačný efekt – pôsobí v smere zvyšovania investícii a tým aj zvyšovania výroby, a teda aj v raste zamestnanosti
- ak sa zvýši dopyt po investíciách, rastie výroba, rastie zamestnanosť – rastie kúpyschopný dopyt
- uplatnenie najmä v povojnovom období

Neokonzervatívne teórie – monetarizmus, t.racionálnych očakávaní, t. efektívnej ponuky
- v 70-tych rokoch 20.stor. znovu nastupuje hospodárska kríza
- zásahy štátu do ekonomiky sa javia ako neúčinné, objavuje sa kritika keynesovskej teórie
- predstavitelia neokonzervatívnych teórii: Milton Friedman, Lucas, Barro, Laffer
- Friedman neuznáva sociálny štát a sociálne dávky považuje za podvod na občanoch
- v monetarizme sú hl. príčinou ekonomických problémov zásahy štátu do ekonomiky
- voľná ruka trhu rieši všetky ekonomické problémy, štát môže zasiahnuť iba pri regulovaní množstva peňazí na trhu
- jadrom monetarizmu je kvantitatívna teória peňazí – ak vzrastie množstvo peňazí v obehu, zvýšia sa ceny tovarov a služieb

= to isté množstvo tovarov sa vymení za väčšie množstvo peňazí
- teória racionálnych očakávaní hovorí o racionálnom správaní výrobcu i spotrebiteľa – chcú mať zo svojej činnosti úžitok
- ak rastie množstvo peňazí v obehu, človek sa začína správať tak, akoby zbohatol (nakupuje, investuje) – rastie výroba
- môže dôjsť k deflácii – prehriatie ekonomiky = človek zistí, že nezbohatol, množstvo peňazí bolo len dôsledkom inflácie a začne sa správať racionálne
- teória efektívnej ponuky- predstaviteľ A.Laffer, je založená na podnikateľskej iniciatíve jednotlivcov, minimalizácii štátnych zásahov a daňovej reforme
- daňová reforma vedie ľudí k práci, investovaniu, sporeniu a tým aj k zvyšovaniu ekonomického rastu, rastu investícii, národného dôchodku, zamestnanosti
- cieľom je ozdravenie ekonomiky štátu znížením daňových únikov

Typy ekonomík
- ekonomika je cieľavedomá hospodárska činnosť, jej jednotlivé typy rozlišujeme podľa riešenia troch základných ekonomických otázok (čo, ako, pre koho vyrábať)
Čo vyrábať? – určenie druhov a množstva výrobkov, ktoré uprednostníme vo výrobe
Ako vyrábať? – určenie výrobcu a technológie výroby
Pre koho vyrábať? – rozdeľovanie tovarov (vyrába sa pre domácnosti, firmy)
- podľa odpovedí na tieto otázky rozoznávame 4 typy ekonomík:
1. ekonomika založená na zvykoch a tradíciách
2. príkazová ekonomika
- o výrobe rozhoduje štát a štátne orgány, celé národné hospodárstvo je riadené administratívne
- neprihliada sa na otázky ponuky a dopytu
- je založená na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov v dvoch formách (štátne a družstevné podniky)
- úplne vylučuje podnikateľskú iniciatívu

3. trhová ekonomika
- podporuje podnikanie a voľný trh, o výrobe rozhodujú spotrebitelia na základe dopytu a firmy svojou ponukou
- o tom, ako vyrábať, rozhodujú firmy a konkurencia medzi nimi (kto lepšie, kvalitnejšie, lacnejšie)
- o otázke rozdeľovania tovarov rozhoduje trh – ponuka a dopyt (firmy a spotrebitelia)
- je založená na slobodnom podnikaní, lebo všetkom rozhoduje neviditeľná ruka trhu
- založená na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov

4. zmiešaná ekonomika
- zdôrazňuje slobodné podnikanie so zásahmi štátu

Trhová ekonomika, pôsobenie trhového mechanizmu
- trh je miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci s cieľom dohodnúť sa na kúpe alebo predaji istého tovaru za určitú cenu
- v ekonómii rozlišujeme niekoľko typov trhov

1. trhy podľa množstva predávaného tovaru
a) čiastkový trh – ide o kúpu a predaj jedného druhu tovaru (napr. automobilový trh)
b) agregátny trh (súhrnný trh) – ide o kúpu a predaj všetkých druhov tovaru

2. trhy podľa predmetu kúpy a predaja
a) trh výrobných faktorov – kupuje a predáva sa práca, pôda, kapitál
b) trh tovarov a služieb – obchoduje sa s tovarmi a službami
c) finančný trh – založený na medzinárodnej deľbe práce, na kooperácii a špecializácii
- subjekty trhu – tí, ktorí prichádzajú na trh s úmyslom predať alebo kúpiť
- poznáme tri subjekty trhu: domácnosti (spotrebitelia), firmy (predajcovia), štát
- každý subjekt sleduje svoje záujmy a ciele a snaží sa ich dosiahnuť
domácnosti – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci s cieľom nakúpiť čo najviac za čo najnižšie ceny, na trhu výrobných faktorov vystupujú ako predajcovia (ponúkajú svoju pracovnú schopnosť)
firmy – cieľ mať čo najvyšší zisk