Úvod, história, teórie a typy ekonomík

Ekonómia a ekonomika

Historická podmienenosť ekonomiky

- ekonomika – cieľavedomá hospodárska činnosť zameraná na výrobu a spotrebu
- súčasť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou
- ekonomikou sa zaoberá ekonómia - rozoberá, analyzuje hospodársku činnosť
- rieši základné otázky ekonomiky
- veda skúmajúca hospodársku časť spoločenského života
- základné otázky ekonomiky: Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?

Vzťah ekonómie a ekonomiky
ekonomika je hospodárska prax vzťah teórie a praxe, sú vzájomne späté
ekonómia je teória o hospodárskej praxi
- ekonómia ako veda sa začína rozvíjať s rozvojom priemyselnej spoločnosti v polovici 18. storočia
- rozlišujeme dve podskupiny ekonómie
1. mikroekonómia – skúma správanie jednotlivca, čo rozhoduje pri výbere statkov, čo ovplyvňuje jeho spotrebu, zaoberá sa utváraním cien tovarov, napr. problém príčin nezamestnanosti
2. makroekonómia – skúma hospodárstvo ako celok, zaoberá sa tvorbou dopytu, ponuky, ceny, problémami inflácie, úlohami štátu v ekonomike

Základné otázky ekonomiky
- podľa toho, ako spoločnosť dosahuje svoje ciele: čo, ako, pre koho; rozlišujeme typy ekonomík:
1. a) prebytková ekonomika – vyrába sa viac, ako sa v spoločnosti spotrebuje
b) nedostatková ekonomika – vyrába sa menej, ako je dopyt
2. a) uzavretá ekonomika
b) otvorená ekonomika – je založená na medzinárodnej deľbe práce a vzniku svetového trhu

Výroba a uspokojovanie potrieb
- výroba – prvý predpoklad, aby mohli byť uspokojené potreby človeka
- premena výrobných faktorov na výrobky a služby (tovar)
- výrobné faktory: práca, pôda, kapitál
- tovar: všetko to, čo človek získava na trhu (výrobky, služby)
- výrobky:
· ekonomické statky, ktoré môžu byť hmotné – predmety spotreby krátkodobej (potraviny)
dlhodobej (automobil)
nehmotné – služby (doprava, holičstvo, krajčírstvo)
· prostredníctvom ekonomických statkov človek uspokojuje svoje potreby – (všetko to, čo je pre ľudský život nevyhnutné) sú uvedomelý alebo neuvedomelý nedostatok, každý človek má svoje potreby i rôzne predstavy o uspokojení týchto potrieb
1. primárne potreby – tie, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie života, napr. potrava, vzduch, ochrana proti chladu
2. sekundárne potreby – potreby získané socializáciou (vplyvom spoločnosti), napr. potreba komunikácie, lásky, úspechu, potreba niekam patriť, právne potreby, ekonomické potreby (sú spojené s výrobou a spotrebou)
- ľudské potreby sa uspokojujú prostredníctvom toho, čo je užitočné – spoločenské statky - pri uspokojovaní svojich potrieb ľudia spotrebúvajú statky, stávajú sa spotrebiteľmi
- spotreba – uspokojovanie potrieb, je ovplyvnené rôznymi okolnosťami: financie, reklama, záujmy
Klasifikácia statkov
a) podľa dostupnosti – voľné (lesné plody, kvety na lúke)
–ekonomické (sú nejakým spôsobom spracované, premenené ľudskou prácou, prešli výrobou – výrobky, napr. nazbierané čučoriedky spracujem na kompót a predám na trhu)
b) podľa formy – hmotné (výrobky, predmety)
– nehmotné (služby)
c) podľa účelu – spotrebné (sú spotrebiteľom spotrebované priamo, napr. múka v domácnosti)
– výrobné (slúžia na výrobu ďalšej produkcie, napr. múka v pekárni)
d) podľa vlastníctva – osobné (slúžia na uspokojenie osobných potrieb)
– súkromné (slúžia na výrobu alebo poskytovanie služieb)
– štátne (sú vo vlastníctve štátu, poskytujú služby, napr. cesty, železnice)

Historický vývoj ekonomického myslenia

- prvé myšlienky o hospodárení a ekonomických vzťahoch medzi ľuďmi sa objavujú už v období antického Grécka v dielach Platóna a Aristotela

Merkantilizmus
- vznikol v polovici 16.stor. za panovania Ľudovíta XIV., autorom tejto teórie je Colbert – hovorí, že bohatstvo spočíva v drahých kovoch a peniazoch, jeho zdrojom je obchod
- za hl. zdroj bohatstva považuje zahraničný obchod – na jednej strane spočíva v zákaze vývozu zlata a peňazí, v podporovaní vývozu výrobkov (víno, parfumy, mydlá – tento vývoz súvisí s rozvojom domácej výroby a manufaktúr), na druhej strane obmedzuje dovoz tovaru (vyrubuje sa vysoké clo)
- tento smer mal prívržencov od 16. do 18.stor.

Fyziokratizmus
- nová teória, stáva sa reakciou na merkantilizmus
- odmieta glorifikáciu – zveličovanie úlohy peňazí v hospodárstve, tvrdí, že obchod a výroba nie sú produktívne
- za hl. zdroj bohatstva považuje pôdu a poľnohospodársku výrobu (fyzis – gr. príroda)
- zakladateľom tejto teórie je fr. lekár Quesnay, jej cieľom bolo odstrániť chorobný stav hospodárstva, nastoliť prirodzený stav, kde jedinou produktívnou výrobou je poľnohospodárstvo

Klasická ekonómia
- prvá teória založená na vedeckom podklade (18.stor.)
- zakladateľom je Angličan Adam Smith, inšpiroval sa najmä myšlienkami fyziokratizmu, vo svojom najznámejšom diele Bohatstvo národov ukazuje, ako funguje ekonomika
- je jedným z prvých predstaviteľov liberalizmu v ekonómii – odporúča politiku voľného trhu, slobodného podnikania, zdôrazňuje potrebu súkromného vlastníctva, iniciatívy, aktivity jednotlivca
- tak ako podľa Hobbesa, aj podľa Smitha je človek egoista, ktorý sleduje svoje záujmy – toto považuje za zdroj vývinu ekonomiky a hospodárstva
- východiskom hosp. rastu je deľba práce, špecializácia na určitú činnosť
- Smith zároveň poukazuje na fakt, že človek nemá možnosť vo výrobe využívať iné schopnosti
- hl. v jeho učení je učenie o hodnote, hodnota je vytváraná prácou, je určená množstvom práce, ktoré sa vynaloží na výrobu
- skutočným meradlom výmennej hodnoty akéhokoľvek tovaru je množstvo práce vynaloženej na jeho výrobu
- na Smithovu teóriu nadväzuje David Ricardo – rozvíja teóriu hodnoty
- podľa neho hodnotu tovaru určuje nielen množstvo bezprostredne vynaloženej práce, ale i množstvo práce minulej, predchádzajúcej (tá je spredmetnená vo výrobných faktoroch)
- ďalšou teóriou Davida Ricarda je teória porovnateľných (komparatívnych) výhod – každý národ môže zvýšiť svoju životnú úroveň, ak sa špecializuje na také výrobky, ktoré vie vyrábať vysoko produktívne
- Malthus je autorom populačnej teórie – počet obyvateľov rastie geometrickým radom, pričom výroba potravín len aritmetickým, pričom môže dôjsť k preľudneniu
- katastrofy, vojny, vyhladzovanie považuje za pozitívny a prirodzený jav, lebo preľudneniu zabraňuje

- ďalšími predstaviteľmi ekonomickej teórie sú Patty a Say
- Say zaviedol do ekonomickej teórie nové ekonomické pojmy – zisk, mzda, kapitál, renta
- formuluje zákon trhu – ponuka automaticky vytvára dopyt, rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby, táto teória podporuje liberalizmus, voľnú konkurenciu v hospodárstve

Teória Karla Marxa
- v prvej polovici 19.stor. nadväzuje na ekonómov, najmä na Smitha a Ricarda
- k jeho najznámejším dielam patrí Kapitál
- formuluje teóriu nadhodnoty
- človek ako pracovná sila vyrobí viac, ako je potrebné na reprodukciu jeho pracovnej sily – vyrobí vyššiu hodnotu
- to, čo vyrobí naviac, nazval Marx nadhodnotou, ktorú si privlastní kapitalista
- akumulácia kapitálu – nazhromaždenie kapitálu, ktoré zabezpečuje hospodársky rast a to vtedy, keď sa kapitalista vzdáva časti spotreby v prospech budúcej spotreby – vo forme investícii, rozšírenia výroby alebo technológie
- Marx považuje privlastňovanie si nadhodnoty kapitalistom za základ vykorisťovania, poukazuje na rôzne záujmy (robotníci chcú odstrániť vykorisťovanie, chcú vyššiu hodnotu svojej práce), ústia do triedneho boja
- zadefinoval aj výraz konkrétna práca (vytvárajúca hodnotu) a abstraktná práca (vytvárajúca úžitkovú hodnotu tovaru)

Neoklasická teória
-počiatky v 70-tych rokoch 19.stor., pretrvanie do 30-tych rokov 20.stor.
-predstaviteľmi sú Clarck a Marshall
-najväčší dôraz sa kladie na dopyt a spotrebu, hlavné otázky: vzťah ponuky a dopytu, problém ceny a spotreby
-východiskom je Sayov „zákon trhu“, predpoklad dokonalej konkurencie (nikto nemôže zlepšiť svoje postavenie na trhu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného – Paretovo optimum = optimálny stav trhu pri dokonalej konkurencii)
-najväčšiu pozornosť venuje spotrebiteľskému dopytu – hľadá sa optimálny stav, rovnováha a efektívnosť ekonomického systému
-rovnováha – rovnovážna cena (ekvilíbrium) vzniká vtedy, keď sa dopyt rovná ponuke

Makroekonomická teória
- reagovala na nové podmienky v hospodárstve, najmä na veľkú hospodársku krízu v 30-tych rokoch 20.stor.
- sformuloval ju americký ekonóm J.M.Keynes
- podstatou je nevyhnutnosť zásahu štátu do ekonomiky
- skladá sa z viacerých prvkov:

1. teória efektívneho dopytu
- objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku závisí od kúpyschopného dopytu
Y -národný dôchodok C –spotreba domácností
S –úsporyI –investície

a) Y=C+S –- S=Y-C -časť nár. dôchodku ide do spotreby a to, čo sa nespotrebuje, sú úspory
b) Y=C+I –- I=Y-C -časť nár. dôchodku vynaloženého na spotrebu predstavuje dopyt po spotreb. tovaroch
- to, čo sa usporí, tvorí dopyt po investíciách
- záver tejto teórie je, že príčinou nestability hospodárstva je nedostatočný dopyt po investíciách, a preto sú potrebné zásahy štátu, aby podporil investičnú činnosť

2. teória zamestnanosti
- celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu
- ak klesá dopyt, klesá výroba a tým pádom klesá aj zamestnanosť
- súčasťou je tzv. multiplikačný efekt – pôsobí v smere zvyšovania investícii a tým aj zvyšovania výroby, a teda aj v raste zamestnanosti
- ak sa zvýši dopyt po investíciách, rastie výroba, rastie zamestnanosť – rastie kúpyschopný dopyt
- uplatnenie najmä v povojnovom období

Neokonzervatívne teórie – monetarizmus, t.racionálnych očakávaní, t. efektívnej ponuky
- v 70-tych rokoch 20.stor. znovu nastupuje hospodárska kríza
- zásahy štátu do ekonomiky sa javia ako neúčinné, objavuje sa kritika keynesovskej teórie
- predstavitelia neokonzervatívnych teórii: Milton Friedman, Lucas, Barro, Laffer
- Friedman neuznáva sociálny štát a sociálne dávky považuje za podvod na občanoch
- v monetarizme sú hl. príčinou ekonomických problémov zásahy štátu do ekonomiky
- voľná ruka trhu rieši všetky ekonomické problémy, štát môže zasiahnuť iba pri regulovaní množstva peňazí na trhu
- jadrom monetarizmu je kvantitatívna teória peňazí – ak vzrastie množstvo peňazí v obehu, zvýšia sa ceny tovarov a služieb

= to isté množstvo tovarov sa vymení za väčšie množstvo peňazí
- teória racionálnych očakávaní hovorí o racionálnom správaní výrobcu i spotrebiteľa – chcú mať zo svojej činnosti úžitok
- ak rastie množstvo peňazí v obehu, človek sa začína správať tak, akoby zbohatol (nakupuje, investuje) – rastie výroba
- môže dôjsť k deflácii – prehriatie ekonomiky = človek zistí, že nezbohatol, množstvo peňazí bolo len dôsledkom inflácie a začne sa správať racionálne
- teória efektívnej ponuky- predstaviteľ A.Laffer, je založená na podnikateľskej iniciatíve jednotlivcov, minimalizácii štátnych zásahov a daňovej reforme
- daňová reforma vedie ľudí k práci, investovaniu, sporeniu a tým aj k zvyšovaniu ekonomického rastu, rastu investícii, národného dôchodku, zamestnanosti
- cieľom je ozdravenie ekonomiky štátu znížením daňových únikov

Typy ekonomík
- ekonomika je cieľavedomá hospodárska činnosť, jej jednotlivé typy rozlišujeme podľa riešenia troch základných ekonomických otázok (čo, ako, pre koho vyrábať)
Čo vyrábať? – určenie druhov a množstva výrobkov, ktoré uprednostníme vo výrobe
Ako vyrábať? – určenie výrobcu a technológie výroby
Pre koho vyrábať? – rozdeľovanie tovarov (vyrába sa pre domácnosti, firmy)
- podľa odpovedí na tieto otázky rozoznávame 4 typy ekonomík:
1. ekonomika založená na zvykoch a tradíciách
2. príkazová ekonomika
- o výrobe rozhoduje štát a štátne orgány, celé národné hospodárstvo je riadené administratívne
- neprihliada sa na otázky ponuky a dopytu
- je založená na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov v dvoch formách (štátne a družstevné podniky)
- úplne vylučuje podnikateľskú iniciatívu

3. trhová ekonomika
- podporuje podnikanie a voľný trh, o výrobe rozhodujú spotrebitelia na základe dopytu a firmy svojou ponukou
- o tom, ako vyrábať, rozhodujú firmy a konkurencia medzi nimi (kto lepšie, kvalitnejšie, lacnejšie)
- o otázke rozdeľovania tovarov rozhoduje trh – ponuka a dopyt (firmy a spotrebitelia)
- je založená na slobodnom podnikaní, lebo všetkom rozhoduje neviditeľná ruka trhu
- založená na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov

4. zmiešaná ekonomika
- zdôrazňuje slobodné podnikanie so zásahmi štátu

Trhová ekonomika, pôsobenie trhového mechanizmu
- trh je miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci s cieľom dohodnúť sa na kúpe alebo predaji istého tovaru za určitú cenu
- v ekonómii rozlišujeme niekoľko typov trhov

1. trhy podľa množstva predávaného tovaru
a) čiastkový trh – ide o kúpu a predaj jedného druhu tovaru (napr. automobilový trh)
b) agregátny trh (súhrnný trh) – ide o kúpu a predaj všetkých druhov tovaru

2. trhy podľa predmetu kúpy a predaja
a) trh výrobných faktorov – kupuje a predáva sa práca, pôda, kapitál
b) trh tovarov a služieb – obchoduje sa s tovarmi a službami
c) finančný trh – založený na medzinárodnej deľbe práce, na kooperácii a špecializácii
- subjekty trhu – tí, ktorí prichádzajú na trh s úmyslom predať alebo kúpiť
- poznáme tri subjekty trhu: domácnosti (spotrebitelia), firmy (predajcovia), štát
- každý subjekt sleduje svoje záujmy a ciele a snaží sa ich dosiahnuť
domácnosti – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci s cieľom nakúpiť čo najviac za čo najnižšie ceny, na trhu výrobných faktorov vystupujú ako predajcovia (ponúkajú svoju pracovnú schopnosť)
firmy – cieľ mať čo najvyšší zisk