Priemysel SR
Z histórie Súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. Jeho korene možno sledovať už v minulých storočiach. V období rozvoja priemyslu bolo Slovensko súčasťou habsburskej monarchie. Uhorská šľachta však nemala veľký záujem o rozvoj veľkovýroby. Hoci sa Mária Terézia a neskôr Jozef II. snažili vytvoriť podmienky pre rozvoj hospodárstva. Slovensko malo v rámci uhorského priemyslu pomerne dobré postavenie, čo vyplývalo zo surovinovej základne, rozvinutého baníctva a niektorých remeselných tradícií. Na našom území boli napríklad, tri štvrtiny hutníckej výroby a temer všetka výroba papiera Uhorska. Na Slovensku sa začal rozvýjať v 19. storočí. Remeslené dielne sa pretvárali na továrne a zároveň vznikali aj nové továrne. Roku 1832 začal pracovať parný stroj v súkenke pri Haliči (Lučenec). Stroje prenikli aj do ostatných odvetví priemyslu. V nížinatých oblastiach sa rozmáhal hlavne potravinársky priemysel. Začiatkom 20. storočia sa začal rozvíjať chemický priemysel. V Bratislave, kde bola rozvinutá riečna doprava, vznikla rafinéria ropy Apollo a výroba dynamitu Nobel. Vplyvom vzrastu počtu strojov vo výrobe a rozvojom železničnej dopravy vznikali strojárske opravárenské podniky, najväčší bol vo Vrútkach (Martin). Priemyselná výroba sa sústreďovala v Čechách, na slovensku sa rozvíjal iba zbrojársky priemysel. Po 2. svetovej vojne sa dosť rýchlo rozbehla priemyselná výroba. Keďže sa priemysel rozvíjal v závislosti od potrieb Československa, u nás sa rozvíjalo hlavne ťažké strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel a výroba stavebných materiálov. Za komunizmu klesala kvalita výrobkov a závody sa zlučovali do veľkých podnikov, čím sa stávali nepružné. Pádom komunizmu a prechodom na trhové hospodárstvo sa veľké podniky začali rozdeľovať, stávali sa pružnejšími, vzrástol počet podnikov a klesol počet zamestnancov na podnik.
Štruktúra priemyslu: Hodnotou výroby je na prvom mieste strojárstvo (15%) pred potravinárskym priemyslom (14%) a chemickým a gumárenským (12%). Továrne sú sústredené predovšetkým vo väčších mestách, z regiónov predovšetkým na stredom a hornom Považí. Vďaka masívnemu príchodu zahraničných investorov alebo výstavbou priemyselných parkov, sa plošné rozmiestnenie priemyselných odvetví neustále mení.
Strojársky priemysel: Zaujal prvenstvo po 2. svetovej vojne. Bol zameraný na výrobu strojov, prístrojov, elektrotechniky, vojenskej techinky. Bol najviac sústredený na Strednom Považí. -automobilový priemysel: Predstavuje významnú súčasť národného hospodárstva SR a má predpoklad neustáleho zvyšovania podielu hrubého domáceho produktu, tvoreného výrobcami a sieťou dodávateľov. V minulom roku dosiahol vyše 30% z celkového vývozu SR. Ku koncu roku 2004 automobilový priemysel zamestnával cez 55 000 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 1993 až 150 % nárast, kedy pracovalo v tejto oblasti 22 000 ľudí. Podľa prognóz by sa v SR po roku 2008 malo vyrábať zhruba 180 automobilov na 1 000 obyvateľov, čím by sme sa dostali na 1. miesto vo svete. Automobilový priemysel je sustredený hlavne v mestách: Bratislava, Trnava, Bánovce nad Bebravou, Považská Bystrica (motocykle) - lodný priemysel: Lodný priemysel je sústredený len v Komárno, kde sa vyrábajú riečne lode. - elektrotechnický priemysel: Z priemyselných odvetví má odvetvie elektrotechniky najvyššie zastúpenie firiem so zahraničnou majetkovou účasťou a zamestnáva 25 000 ľudí. Súčasné výrobné kapacity a najmä dostatok zdrojov pracovných síl dávajú predpoklady podstatného nárastu produkcie. Spoločnosti svetových značiek, ktoré pôsobia na Slovenksu sú napr.: Sony, Siemens, Alcatel, IBM, Bosch a ďalšie. Súčasné výrobné kapacity a najmä dostatok zdrojov pracovných síl dávajú predpoklady podstatného nárastu produkcie slovenského elektrotechnického a elektronického priemyslu i podielu tohto odvetvia na spracovateľskom priemysle. Elektrotechnický priemysel v zahraničnom vlastníctve na Slovensku zamestnáva cez 25 000 ľudí. Slovenký elektortechnický priemysel je sústredený v: Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Matejovce pri Poprade (práčky), Zlaté Moravce (chladničky).
Hutnícky a banícky priemysel: Má tradíciu od stredoveku, keď vznikali banské mestá. Zlatý vek baníctva je spätý predovšetkým s obdobím 14. a 15. storočia, keď sa zlatá a strieborná ruda stala základom bohatstva a rozvoja uhorského štátu. Zlatou pokladnicou sa stali slobodné kráľovské banské mestá – Banská Štiavnica a Kremnica, kde sa už od roku 1330 začali v tunajšej mincovni raziť Kremnické dukáty, ktorých sa vyrazilo asi 20 000 kusov ročne. Celková ročná produkcia zlata v druhej polovici 14. storočia bola okolo 2500 kilogramov. Územie Slovenska sa tak stalo „zlatou baňou“ Uhorska s celoeurópskym významom. Zlatý vek baníctva súvisí s panovaním anjuovskej dynastie. Boli to práve oni, čo podporovali ťažbu striebra a zlata a baníckym mestám dávali slobody a výsady. Výroba je dnes koncentrovaná do väčších podnikov. VSŽ, teraz U.S.Steel spracúva rudu z Ukrajiny, vyrába z nej železo, oceľ a plechy, jej produkty ďalej využíva napr. Železiarne Podbrezová (výroba rúr). Významné sú tiež hlinikárne v Žiari nad Hronom, ktoré však veľmi poškodili životné prostredie.
Chemický a farmaceutický priemysel Matador (Púchov) - vývoj a výroba pneumatík, dopravníkových pásov, trubiek a výrobkov z technickej gumy Slovnaft (Bratislava) - rafinéria a petrochémia Zentiva/Slovakofarma (Hlohovec) - výskum, vývoj, výroba a predaj farmaceutík, parafarmeceutík, kozmetických a farmaceutických substancií CHEMOLAK (Smolenice) - výskum, vývoj, výroba a predaj náterových látok, živíc, riedidiel a pomocných prípravkov Chemko (Strážske) - výroba a predaj výrobkov benzénovej chémie, výrobu lepidiel, oxidu uhličitého, kyseliny dusičnej, hnojív, nadúvadiel, nitračných zmesí a výbušnín na báze hexogénu, montáž chemických aparátov, údržba chemických prevádzok DUSLO (Šaľa) - výroba priemyselných hnojív, prostriedkov na ochranu rastlín, disperzných lepidiel, špeciálnych výrobkov organickej a anorganickej chémie VIPO (Partizánske) - výskum, vývoj, výroba v oblasti chemickej, strojníckej, obuvníckej a garbiarskej, malopredaj a pneuservis Novácke chemické závody (Nováky) - vývoj, výroba a predaj elektrolýznych výrobkov, karbidu vápnika, technických plynov, špeciálnych chlorovaných zlúčenín, suspenzného a emulzného PVC, výrobkov spracovania PVC Textilný priemysel Má dlhé tradície (remeslá, manufaktúry), továrenský spôsob sa zaviedol koncom 19. stor. Najväčší rast zaznamenal v povojnovom období. Zahrňuje výrobu bavlnársku a hodvábnickú (Ružomberok, Bratislava, Liptovský Mikuláš), vlnársky priemysel (Žilina, Trenčín, Lučenec) a závody na výrobu pleteného tovaru (Vrbové, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Svit). Podiel textilného priemyslu vo vyspelých krajinách bude mať klesajúcu tendenciu. Je to spôsobené aj rastúcou konkurenciou z rozvojových krajín, ktorá sa prejavuje predovšetkým v lacných a menej kvalitných výrobkoch. Očakáva sa, že i na Slovensku v súlade s trendami vývoja vo svete a vplyvom rastúcej konkurencie, najmä východoázijských krajín, dôjde k ďalšiemu poklesu krytia spotreby textílií a odevov z vlastnej výroby. Väčší priestor pre odbyt produkcie sa očakáva v súvisiacich priemyselných odvetviach.
Čo je to priemyselný park? Pojem priemyselný park označuje územie, ktoré je dobre koncepčne založené a funguje ako jeden celok, pričom podniky využívajú spoločné služby, poskytované predovšetkým firmou spravujúcou park na trhovom princípe. Priemyselný park sa vyznačuje zásadami, ktoré ho odlišujú od bežných priemyselných zón. Parky sa vyznačujú jednotnou koncepciou, osobitným usporiadaním, vegetačnými úpravami, voľbou výrobných jednotiek a všestrannou starostlivosťou o stanovište. Spoločné znaky "parkov" sú nasledovné: Hlavné charakteristiky priemyselného parku: - pozemky, na ktorých je založený, sú právne vysporiadané a technicky presne definované - fungovanie parku zabezpečuje hospodárska spoločnosť, ktorá ponúka pre usídlených podnikateľov v parku, súbor služieb (účtovníctvo, marketing, pomoc pri získavaní úverov, investičné, rozvojové, právne poradenstvo, atď.) - ponúka pozemky, ktoré sú vybavené pre výrobu nevyhnutnou infraštruktúrou, na odkúpenie, lízing a na prenájom pre podnikateľské subjekty - vytvára pre malé a stredné podnikanie vhodné podmienky na ich rozvoj, na aplikovanie moderných technológií vo výrobe, na výrobu špičkových produktov - podporuje inováciu - podporuje rozvoj domácich vedecko-výskumných aktivít a pomáha aplikácii ich výsledkov vo výrobe - podporuje rast exportu - na území parku prebieha proces vytvárania hodnôt (nemusí to byť výlučne priemyselná výroba).
Priemyselné parky u nás: Senica, Humenné, Devínska nová ves, Sládkovičovo, Vráble a ďaľšie...
|