Sú to napr.:
-zmena daňových sadzieb,
-zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,
-zmeny vo výške jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.
Vrcholné štátne orgány musia vždy schváliť, aké dane a v akej výške sa budú vyberať, podobne aj štruktúru rozpočtových výdavkov a ich výšku.
Uvedené zmeny majú dosah na vývoj agregátnej ponuky a dopytu, ktoré napokon vyvolávajú i zmeny vo veľkosti vytváranej produkcie (HDP).
Ako príklad použitia vstavaných stabilizátorov a diskrétnych opatrení možno uviesť prípad keď štátne orgány schvália zákon o podpore v nezamestnanosti a jej výšku. To je diskrétne rozhodnutie. Dňom, keď tento schválený zákon nadobudne platnosť, začne pôsobiť v nezamestnanosti ako vstavaný stabilizátor. Jeho stabilizačnou funkciou je vyrovnávať výkyvy v agregátnom dopyte, spôsobenými výkyvmi v zamestnanosti v súvislosti s vývojom hospodárskeho cyklu. Vo fáze expanzie zamestnanosť spravidla rastie, pričom rastie i agregátny dopyt. Vo fáze recesie rastie nezamestnanosť a agregátny dopyt klesá.
Tu sa vynára otázka, ako voliť medzi uplatňovaním fiškálnej a monetárnej stabilizačnej politiky. Ukazuje sa, že to závisí od citlivosti dopytu po tovaroch a službách a od citlivosti peňazí na úrokové sadzby. Spravidla platí: čím viac reaguje dopyt po peniazoch na úrokovú mieru, tým efektívnejšia je fiškálna politika a tým menej efektívna je monetárna politika. Čím citlivejší je dopyt po tovaroch a službách na úrokové sadzby, tým bude účinnejšia monetárna politika a tým menej účinná bude ponukovo orientovaná fiškálna politika.

V praxi však použitie monetárnej a fiškálnej politiky k stabilizácii ekonomiky čelí viacerým prekážkam. Jedným z problémov je, že monetárna a fiškálna politika nemajú na ekonomiku okamžité účinky, ale pôsobia so značným oneskorením. Monetárna politika ovplyvňuje agregátny dopyt zmenou úrokových mier, ktoré ďalej ovplyvňujú výdavky, najmä investície do bytovej výstavby a investície podnikateľov. Mnoho domácností a firiem si však plánuje svoje výdavky dopredu. Dôsledkom toho je, že účinky zmeny úrokových sadzieb na agregátny dopyt po tovaroch a službách vyžadujú nejaký čas. Mnoho štúdií naznačuje, že zmeny monetárnej politiky začínajú na agregátny dopyt pôsobiť asi až po šiestich mesiacoch.
Fiškálna politika pôsobí s oneskorením kvôli zdĺhavému politickému procesu, ktorým sa menia výdavky a dane. Aby bolo možné previesť zmenu fiškálnej politiky, je potreba, aby zákon prešiel vládou, rôznymi parlamentnými výbormi, samotným parlamentom a bol podpísaný aj prezidentom. Navrhnúť, presadiť a previesť významnú zmenu fiškálnej politiky môže trvať roky.
Kvôli týmto dlhým oneskoreniam sa politici, ktorí chcú stabilizovať ekonomiku, musia dívať dopredu a odhadnúť, aké ekonomické podmienky budú prevládať, až sa ich rozhodnutie začne prejavovať. Nanešťastie sú ekonomické predpovede často veľmi nepresné, z časti preto, lebo šoky spôsobujúce výkyvy ekonomiky sú nepredvídateľné.