Takže ak politici menia monetárnu a fiškálnu politiku, musia sa spoliehať na odborné odhady budúcich ekonomických podmienok.
Dosť často sa stáva, že politici usilujúci sa o stabilizáciu ekonomiky robia pravý opak. Ekonomické podmienky sa v čase medzi prijatím rozhodnutia a okamihom keď začnú pôsobiť, môžu ľahko zmeniť. Kvôli tomu môžu politici ekonomické výkyvy neúmyselne zosilniť namiesto toho, aby ich zmiernili.( Niektorí ekonómovia tvrdia, že príčiny mnohých vážnych výkyvov ekonomiky, vrátane Veľkej depresie 30. rokov, možno pripísať destabilizujúcim politickým opatreniam.- Mne sa zdá toto tvrdenie však neopodstatnené.)

Štát je dnes koncepciou svojej hospodárskej politiky a nástrojov riadenia garantom úspešnosti nastúpenej cesty. Celkovo možno povedať, že príčinou pokojnejšieho a plynulejšieho hospodárskeho vývoja v povojnovom období, a s tým spojený i rýchlejší rast a rozvoj ekonomík je nesporne: vyšší podiel štátnych zásahov do rastu a rozvoja celkovej výroby a tvorby HDP, štrukturálny posun ekonomiky od priemyslu k rozvoju terciárneho sektora,
podstatne menšie vonkajšie rušivé vplyvy a zásahy, nepomerne väčšia finančná stabilita,
dôsledná konjunkturálna politika štátu, postupné vybudovanie a použitie veľkého počtu ekonomických stabilizátorov do chodu ekonomiky. Pravdepodobne rovnako dôležité a v literatúre menej spomínané sú i ďalšie 3 faktory vývoja: zmeny v oblasti štruktúry investícií, ktoré podstatne zoslabili ich multiplikačný a akceleračný vplyv, silnejúce postavenie odborov, fázový posun cyklických výkyvov najdôležitejších priemyselných štátov, ktorý zabraňuje, aby národné konjunkturálne vplyvy prebiehali úplne súbežne.

Rastúci podiel štátnych zásahov možno veľmi jednoznačne sledovať prostredníctvom štatistických údajov napr. o verejnej spotrebe a štátnych investíciách. Dokazujú ich sústavne narastajúci podiel.
Štrukturálne zmeny, smerujúce k rozvoju terciárneho sektora, sa vyznačujú menšou náročnosťou na investície, znižujúcou bezprostrednosť väzby vyťaženosti kapacít a procesov investovania. Väzba je voľnejšia ako v sekundárnom sektore, a tým je i akceleračný vplyv investícií na tvorbu hospodárskeho cyklu menej účinný. Aj dopyt po službách v oveľa menšej miere ovplyvňujú výkyvy disponibilných príjmov ako dopyt po dlhodobých statkoch.
Veľký význam na zmiernenie hospodárskych výkyvov majú i produkčné metódy, vyznačujúce sa dnes výraznými technologickými zmenami. Štrukturálne presuny od ťažkého k spracovateľskému priemyslu spôsobujú menšiu náročnosť na investície, vedúcu k poklesu miery investícií, a rýchlosť technologických zmien zasa pôsobí na skracovanie životnosti fixných fondov.